„Skvelých audiokníh je veľa a času tak málo!“ povzdychol si už nejeden audiomoľ. Niekto sa preto úzko drží svojho obľúbeného autora a s istotou vkladá do košíka každú jeho novinku. Iný sa zas spolieha na odporúčanie či recenzie iných audiomoľov, lebo chce počúvať len to najlepšie.

Každopádne, ak vám niekedy vírilo hlavou, či nedať šancu nejakej napínavej detektívke, zistiť, prečo sa ľudia tak radi nechávajú uniesť do sveta fantasy alebo sa naučiť niečo nové a praktické, no popri tom všetkom chcete ísť na istotu, tento článok sme napísali práve pre vás.

Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner.

Bola to úloha obzvlášť náročná, niektoré skvelé audioknihy museli ísť bokom, aby sa na výslnie napokon dostala len tá jediná. Ale podarilo sa. 

A ktovie, možno v tomto článku nájdete aj inšpiráciu na darček pre niekoho, kto by chcel počúvanie audioknihy vyskúšať, no nevie, čím začať.

Ako bonus sme ku každému žánru pripojili aj niekoľko tipov od našich zákazníkov. Nájdete medzi nimi tituly, ktoré naši audiomoli hodnotia v daných žánroch najlepšie.

Pripravte sa, koncentrácia neodolateľných audiokníh bude v týchto riadkoch naozaj vysoká!

Detektívka

Knihovníčka Mirka odporúča: Mucha – Dominik Dán

Dán je pre mňa typickým predstaviteľom modernej česko-slovenskej detektívky, ktorá ale nezavrhuje svoje korene a nesnaží sa vyrovnať severským autorom. Stavia na kvalitnej zápletke, zmysle pre humor a fajn partii sympatických detektívov.

Autor sa zväčša inšpiruje skutočnými prípadmi a dokáže skvelo priblížiť prácu vyšetrovateľov, s ktorou má osobné skúsenosti.

Mucha bola jednou z prvých detektívok, ktoré som od Dána počula, a ako všetkých ostatných, aj mňa chytila tak, že som nedokázala odložiť slúchadlá do poslednej minúty.

Detektívky, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Sci-Fi

Katka odporúča: Leviatan se probouzí – James S. A. Corey

Leviatan se probouzí má úplne všetko. VŠETKO!

Vesmírne lode, intrigy, napínavé prestrelky, sarkastických hrdinov, medziplanetárnu záhadu, k tomu ešte detektívnu zápletku, famóznych interpretov a 20 hodín počúvania. Chýbajú len mimozemšťania… alebo?

Séria Expanze je komplexný príbeh, v ktorom sledujete nesúrodú partičku hrdinov stojacich na najrôznejších stranách zákona, ale vo výsledku to myslia dobre. Keby im to len hašterenie medzi Zemou a Marsom a zákony tak veľmi nekomplikovali…

Za mňa rozhodne najlepší počin roka a už sa nemôžem dočkať pripravovaného pokračovania.

Sci-Fi, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Osobný rozvoj

Michal odporúča: Zaměřte svou pozornost – Michael Hyatt

Táto audiokniha mi dala do poriadku život. Zo stavu „mám milión vecí na vybavenie“, „robím veľa hodín denne a nevidno za mnou žiadny výsledok“ a „popri tom všetkom je ťažké nájsť si čas na rodinu“ ma vytiahla ľavou zadnou a dostala na vlnu „som organizovaný, robím dôležité veci, som v pohode a mám čas aj na rodinu“.

Michael Hyatt možno v našich končinách nepatrí k najznámejším autorom, ale v zahraničí je jedným z najväčších odborníkov na osobnú produktivitu – a právom. Audiokniha Zaměřte svou pozornost je neuveriteľne praktická, akčná a človek má po jej vypočutí obrovskú chuť ísť a začať veci vo svojom živote podľa nej meniť.

Ak si okrem jej vypočutia vytlačí a vyplní aj pár priložených PDF súborov (dá sa to zvládnuť naozaj za pár minút), dostane svoj život jednoducho pod kontrolu. Za mňa ak by mal človek čas len na jednu jedinú audioknihu z osobného rozvoja, určite by to mala byť práve táto.

Osobný rozvoj, ktorý odporúčajú naši zákazníci

Thriller

Renča odporúča: Lovci hlav – Jo Nesbo

Lovci hlav sú thriller, vďaka ktorému som sa kedysi do thrillerov zamilovala. Má pozvoľna sa rozvíjajúci príbeh, ktorý vtiahne a nepustí. Postupne sa premení na napínavú štvanicu, ktorú nemôžete odložiť.

A na konci? Zostanú vám len ústa dokorán. Pretože takýto záver ste určite nečakali. Naviac sa občas aj zasmejete cynicko-ironickému nadhľadu, s ktorým je príbeh podaný. Filip Švarc je v tomto prípade naozaj výbornou voľbou.

Thrillery, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Spoločenská próza

Majka odporúča: Hana – Alena Mornštajnová

K audioknihám Aleny Mornštajnovej som sa dostala vďaka Audioknižnej výzve a príbeh Hany vo mne rezonuje dodnes. Dokáže vyvolať v človeku ohromne pestrú zmes emócií – utrpenie, zradu, smútok, ale aj lásku a nádej.

Pri počúvaní som mala pocit, že situácie a konanie postáv sledujem zdiaľky a že jednotlivé osoby poznám už roky. Hoci je príbeh smutný a tragický, má pre poslucháča veľkú výpovednú hodnotu a zanechá v ňom silný zážitok.

Raz za čas je dobré spomenúť si na životy našich predkov a uvedomiť si, že aj napriek všetkému, čo sa okolo nás deje, máme stále pekný život.

Spoločenská próza, ktorú odporúčajú naši zákazníci

Fantasy

Jirka odporúča: Pán prstenů – J. R. R. Tolkien

Čo robí elf, človek a trpaslík… okej, znie to ako začiatok vtipu, ale keď pridáte škrétov, hobitov a čarodejníkov, tak vznikne absolútne fantastické rozprávanie od praotca fantasy J. R. R. Tolkiena.

Ten na to šiel trochu inak, ako je u autorov bežné. Najskôr stvoril mytológiu, jazyky, rasy a až potom do toho vplietol príbeh. Vo výsledku si užívate každú minútu počúvania a myšlienkami blúdite po rozľahlej Stredozemi. Tam nie je núdza o tvrdé bitky, ťažké rozhodnutia, pevné priateľstvá ani všedné problémy, akým je varenie králika.

Čerešničkou na torte je hlas Aleša Procházku, ktorý trilógiu bravúrne načítal.

Fantasy, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Romantika

Tina odporúča: Veľký Gatsby – F. S. Fitzgerald

Nie je to síce romantika v tom najsladšom zmysle slova, ale ak mám vybrať jediný príbeh o láske, siahla by som po klasike Veľký Gatsby. Je to pomerne krátka audiokniha, no plná silných emócií, nostalgie, nepochopenia a najmä zlého načasovania.

Dejiskom nešťastnej lásky je lepšia spoločnosť na Long Islande, časovým rámcom búrlivé 20. roky minulého storočia plné trblietok, pierok a divokého džezu. Práve táto atmosféra v kontraste s ťažobou a nenaplnenými citmi silno hrá na moju nôtu.

V slovenčine audioknihu načítal Michal Domonkoš, ktorého mladistvý hlas a naivný prejav dokonale sedia k postave rozprávača Nicka Carrawaya.

Romantika, ktorú odporúčajú naši zákazníci

Čo hovoríte na náš výber? Napíšte nám do komentára, ktorá audiokniha vás najviac zaujala. A ak máte svoj vlastný tip na najlepšiu audioknihu, radi sa necháme inšpirovať!

Toto nie je motivačný článok o piatich krokoch, vďaka ktorým sa stanete úspešnými. Ak som vás práve nestratila a čítate ďalej, verím, že sa spolu vydáme na cestu premýšľania nad tým, ako žijeme a ako využívame príležitosti, ktoré prirodzene máme.

Ak patríte do generácie mileniálov, je veľmi veľká pravdepodobnosť, že osobnému rozvoju venujete značné percento svojho času, energie a peňazí. Už podľa výskumu z roku 2015 bolo až neuveriteľných 94 % mileniálov v Amerike odhodlaných investovať až 300 $ mesačne na nejakú formu sebarozvoja.

Dnes tento trend vnímame ešte silnejšie, a to už aj v našich európskych končinách. Dá sa povedať, že mileniáli sú generácia posadnutá sebarozvojom. Má to svoje skvelé aj nie až tak skvelé stránky, ale o tom trošku neskôr.

Ja dnes nebudem písať o vytváraní nových produktívnych návykov, zdravom stravovaní ani time managemente. O tom už povedalo múdre veci veľa iných ľudí. Skúsme dnes namiesto toho odkryť poklady našich obyčajných dní, ktoré trávime medzi ľuďmi, na cestách, online či v sebareflexii.

Toto je päť vecí, ktoré môžete robiť inak napríklad aj dnes a vytvárať tak v sebe priestor pre rast.

1. Počúvajte s otvorenou mysľou

Je dôležité mať jasno vo svojich životných hodnotách, usporiadať si priority, vedieť, čomu veríme a za čím kráčame. Bez týchto oporných bodov sa len nechávame unášať prúdom, chýbajú nám korene a bez nich rastieme len ťažko.

Brániť rastu však môže aj strnulá neochota počúvať druhých ľudí, púšťať si k telu ich názory a pohľady na svet. Práve v prípadoch, keď sú odlišné alebo rovno opačné ako naše, nám pomáhajú pochopiť svet v jeho rozmanitosti, šírke a hĺbke.

Ak nepoznáme iné názory a postoje, ako máme my a naše najbližšie okolie, ocitáme sa v nepriepustnej bubline, v ktorej nám je pohodlne, ale nikdy ju neprerastieme.

Vstupujme do rozhovorov s otvorenou mysľou a ochotou meniť sa. Je prirodzené, že inklinujeme k pocitu istoty, no spomeňte si, že keby nebolo spochybňovania, ľudstvo by sa nikdy nedočkalo niektorých objavov, vynálezov či nových poznatkov.

Pýtajme sa, prečo si ľudia myslia to, čo si myslia, spoznávajme ich životné kontexty a snažme sa ich pochopiť. Takéto počúvanie nemusí vždy viesť k radikálnej zmene myslenia, ale často sa môžeme naučiť viac o opačnej strane názorového spektra a vidieť svet vo viacerých odtieňoch, nielen čierno-bielo.

Popritom si však nesmieme zabudnúť dávať pozor, koho počúvame a či sa to, čo hovorí, naozaj zakladá na pravde. To, že sme otvorení iným názorom a premýšľaniu neznamená, že všetko nekriticky prijímame. Ale o tom už viac ďalej.

2. Dôsledne si vyberajte, čo vás formuje

Môže sa zdať, že druhý bod protirečí prvému, ale v skutočnosti idú ruka v ruke. Denne toho totiž počujeme, čítame a vidíme naozaj veľa. Vraj toľko, akoby sme každý deň prečítali až 175 výtlačkov novín. Od začiatku do konca, a áno, vrátane tej športovej rubriky. Čo si s tým množstvom podnetov počať?

S veľkou informovanosťou prichádza veľká zodpovednosť. A tou je vyhodnocovanie dôveryhodnosti informácií. Niekto môže tvrdiť, že holokaust je výmysel, vakcínami si nás chce Bill Gates očipovať a vzápätí nás presviedčať, že vojna v Ukrajine je špeciálna vojenská operácia s cieľom oslobodiť nevinných občanov. Vtedy asi stojí za zamyslenie, či sa takýmto človekom necháme formovať. Toto je extrémny príklad (alebo, žiaľ, možno ani nie), ale niekedy klamstvo nie je také očividné a odhaľuje sa len ťažko.

Keďže veľmi dobre vieme, aké je niekedy zložité rozpoznať, čo je skutočne pravda, v spolupráci s Akadémiou kritického myslenia sme vytvorili praktický a zaujímavý audioblog Kritické myslenie, ktorý úprimne odporúčam.

Naučí vás, ako rozpoznávať fake news a konšpirácie aj odhaliť klamstvá o sebe, ktorým veríte. A ak chcete tejto dôležitej téme venovať viac času a pozornosti, v závere audioblogu nájdete aj skvelé tipy na čítanie.

3. Cestujte do inakosti

Účinným katalyzátorom osobného rastu je aj cestovanie, spoznávanie odlišných komunít a prenikanie do cudzích kultúr. Nezáleží na tom, či cestujete na exotické ostrovy tichomoria alebo na druhý koniec vlastnej krajiny. Ľudia sú naozaj jedineční a rôzni a to, kde žijú, ovplyvňuje ich zvyky, hodnoty a životné zameranie.

Skúste najbližšie, keď sa vydáte na cesty, skutočne otvoriť oči a vidieť, ako ľudia žijú a premýšľajú. Porozprávajte sa s domácimi, zistite viac o ich tradíciách a spôsobe života. Toto je vlastne podstatou pomalého cestovania, ktoré som spomínala aj v článku o pomalom životnom štýle.

Ak chcete túto skúsenosť posunúť ešte o level vyššie, strávte na cudzom mieste viac než len dovolenku. Chce to totiž dlhší čas, kým človek skutočne prenikne do miestnej komunity a spozná viac než na prvý pohľad viditeľné turistické pozlátko.

Veľkým trendom je dnes digitálne nomádstvo, ktoré umožňuje pracovať odkiaľkoľvek a plne sa tak vnoriť do života pokojne aj na druhom konci planéty.

Mnohí cestovatelia vám dosvedčia, že sa za dlhšie obdobie strávené v inej krajine dozvedeli veľa nielen o miestnej kultúre a obyvateľoch, ale takisto sami o sebe. A ak si to, čo vidíte a počujete, pustíte k srdcu, určite sa domov nevrátite rovnakí.

Aj preto u cestovateľov často nájdeme články o tom, ako ich zmenili roky strávené v srdci inej kultúry. Populárny tvorca (a autor vášho najobľúbenejšieho audioblogu!) Pavel Dvořák napríklad hovorí o tom, ako ho zmenilo 10 rokov v Číne, Lenka Šedivá zas reflektuje, ako ju formovali 2 roky strávené v Londýne v úlohe copywriterky na voľnej nohe.

4. Využívajte moderné nástroje

To, že sa do učenia a neustáleho rozvíjania sa s takým nadšením vrhá práve generácia mileniálov, má svoje opodstatnenie. Súvisí to s obrovským rozmachom internetu a technológií, vďaka ktorým sa rozšírili možnosti vzdelávania a zdokonaľovania zručností. Takisto sa zvýšilo povedomie o iných šikovných ľuďoch, ktorí sa prezentujú online.

Dalo by sa veľa hovoriť o vplyve vysokých očakávaní na duševné zdravie a aj sa toho trochu dotkneme, no rada by som najskôr spomenula, ako nám môžu technológie, ak k nim pristupujeme zdravým spôsobom, pomáhať rásť.

Kým predchádzajúce generácie boli odkázané na učebnice či fyzickú prítomnosť na rôznych kurzoch a školeniach, dnes je možné naučiť sa či dokonca vyštudovať online prakticky čokoľvek.

Fyzické štúdium a účasť na konferenciách majú, samozrejme, stále svoje dôležité miesto, no online forma naozaj masívne sprístupnila vzdelávanie a rozvoj zručností ľuďom po celom svete. Stačí sa pozrieť na Skillshare, kde nájdete online kurzy, o akých by sa vám ešte pred povedzme pätnástimi rokmi mohlo iba snívať.

Pandémia tiež vytvorila priestor rôznym online konferenciám a publikum si našli aj instagramové live streamy, kde mohol ktokoľvek nahliadnuť doslova do obývačky inšpiratívnym osobnostiam a priamo sa ich pýtať otázky na zaujímavé témy.

Svet sa stal menším, dostupnejším a naozaj plným možností, ako sa rozvíjať. Ako som už spomenula, toto nekončiace more príležitostí v nás môže vzbudzovať pocity úzkosti a nedostatočnosti – vždy je totiž niekto múdrejší, šikovnejší, lepší ako my.

Preto je dôležitou súčasťou osobného rastu aj staranie sa o svoje duševné zdravie. Ak nás totiž k rozvíjaniu seba a svojich zručností vedú len vonkajšie faktory ako je porovnávanie sa alebo snaha zapáčiť sa iným, veľmi rýchlo tieto snahy bez vnútornej vyrovnanosti môžu viesť k vyhoreniu či iným psychickým problémom.

Dobrou správou je, že tak ako môže byť online svet zdrojom frustrácie a pocitov nedostatočnosti, môže byť aj priestorom, v ktorom nájdete pochopenie a pomoc odborníka, ktorý vám pomôže opäť napredovať.

Ak nepoznáte nikoho konkrétneho, koho by ste radi kontaktovali, bývate v malom meste, kde takáto pomoc nie je dostupná alebo už máte za sebou skúsenosť, keď vám terapeut nesadol, veľkou pomocou sú online portály, kde si viete vyhľadať terapeuta podľa kritérií, ktoré sú pre vás dôležité. Pre anglicky hovoriacich je to napríklad Betterhelp, v Česku Terap.io a na Slovensku portál ksebe.

5. Učte sa od svojho minulého ja

Prirodzene sa nám môže zdať, že naša životná múdrosť rastie priamo úmerne nášmu veku, no nie vždy sa posúvame len smerom vpred. Každý človek si prechádza cestou, ktorá je kľukatá a sem-tam nás zavedie späť na miesta, kde sme už boli. Alebo si to chceme strihnúť skratkou a zakliesnime sa kdesi v úžine.

Práve v takýchto momentoch sú veľmi cenné zápisky či iné pripomienky, ktoré nám ukazujú, ako žilo a premýšľalo naše minulé ja. Nie každý človek je schopný či ochotný písať si denník, no dnes nám s osobným rastom môžu pomáhať aj obyčajné diáre a plánovače.

Napríklad Doller či Žurnál sú také populárne práve preto, že pomáhajú nielen organizovať si čas, ale aj reflektovať nad minulosťou, praktizovať vďačnosť a podrobne si plánovať aj dlhodobé ciele. Veľmi populárna (aj u nás v Audiolibrixe:)) je metóda bullet journal, ktorá vám dáva veľa slobody a priestoru pre kreativitu.

V momentoch, keď strácame smer, motiváciu či chuť do toho, čo sme začali, je veľmi užitočné mať možnosť obzrieť sa za chrbát a vidieť, ako premýšľalo naše minulé ja – aké malo sny, za čo ďakovalo, čo robilo inak.

Veľa vám napovedia aj obyčajné to-do listy či plány, ktoré ste si zapísali. Skúste sa pozrieť späť na obdobia, keď ste sa cítili spokojne, motivovane, napredovali ste a všímajte si, čo ste vtedy robili inak.

Možno ste viac navštevovali blízkych, pravidelne cvičili či mali v kalendári čas vyhradený na oddych. Aj toto sú cenné lekcie od vášho minulého ja, vďaka ktorým sa môžete meniť, posúvať a rásť.

Toto bolo päť spôsobov, ako neustále získavať podnety k rastu a premýšľaniu nad tým, čo robíme a ako to robíme. Dozvedeli ste sa niečo nové? Vidíte niečo inak? Veľmi rada sa s vami porozprávam pod týmto článkom. Sľubujem, že vaše komentáre budem čítať s otvorenou mysľou.

To auto pred nami ide tak príšerne pomaly. Prečo si taký pomalý? Nemôžeš to spraviť rýchlejšie? Jeho do tímu nechceme, je príliš pomalý.

Slovo pomalý si nespájame s pozitívnymi pocitmi. Máme radi, keď veci idú rýchlo a plynulo. Autá frčia, aplikácie v telefóne nezdržujú, pracovné stretnutia majú spád, objednávka v reštaurácii dorazí skôr, než si vyzlečieme kabát a stihneme sa usadiť ku stolu. Celý deň sa ženieme, aby sme rýchlo stihli to a ono a aby sme sa ráno mohli opäť zobudiť a pokračovať v nasadenom tempe.

Možno sme si už na to zvykli, no život nebol vždy taký rýchly. Dnes panikárime, že deň má iba dvadsaťštyri hodín a najradšej by sme ani nespali, aby sme všetko stihli. 

No kedysi, dávno predtým, než existovali moderné technológie alebo vôbec elektrina, ľudia pracovali omnoho menej. Vstávali so slnkom a so slnkom aj zaspávali. Nemohli si večer v pracovni zažať lampu, aby dopísali článok. 

Príchod noci bol jasným znamením končiacej námahy a začínajúceho odpočinku. Vedeli, že telo si potrebuje oddýchnuť, aby sa ráno v plnej sile pustilo do náročného zabezpečovania obživy.

Niečo na tom je, nemyslíte?

Dostupní 24/7 – absolútna sloboda alebo neustály tlak?

S príchodom internetu a moderných technológii sa svet, prirodzene, zrýchlil, a zväčšilo sa aj množstvo času, ktoré ľudia venujú práci. Pracovať sa totiž odrazu dá kdekoľvek a kedykoľvek – nemusíme sedieť v kancelárii ani čakať na denné svetlo. 

Táto sloboda nás však koniec-koncov zväzuje a vytvára na nás tlak, ktorý naši predkovia nepoznali. Zdvihnúť pracovný telefonát vďaka mobilu môžem predsa aj v sobotu ráno, keď sa chystám s deťmi na výlet. Nehovoriac o tom, že maily si viem skontrolovať aj v piatok o siedmej pri drinku s kamarátmi.

Kladieme nároky na seba a iní kladú nároky na nás. Sme neustále dostupní, chceme byť maximálne produktívni, najlepšie na viacerých miestach naraz, no napokon nikde nie sme naozaj. 

Čas nás tlačí a my sa ženieme vpred. Zaujímavé je, že moderné technológie by nám mali uľahčiť námahu a ušetriť čas, no paradoxne máme času stále menej a menej.

Slow living – teda pomalý život – je reakciou na toto rýchle životné tempo, ktoré často vedie ku konštantnej únave, pocitom nedostatočnosti či v krajnom prípade k úplnému vyhoreniu.

Myšlienkou pomalého života je, že človek nie je stroj, ktorého úlohou je neprestajne čosi produkovať, ale ľudskou bytosťou, ktorá sa potrebuje pravidelne zastaviť a načerpať. Naplno vnímať prítomnosť, dokázať sa obzrieť poza rameno a tešiť sa z výsledkov svojej práce.

Carl Honoré vo svojej knihe In Praise of Slowness: How A Worldwide Movement Is Challenging the Cult of Speed (v češtine vyšla ako Chvála pomalosti) tento životný štýl popisuje takto: 

Kvalita je nad kvantitu. Keď človek niečo robí, nepremýšľa nad ničím iným, sústredí sa len na prítomný okamih. V podstate sa dá povedať, že všetko robí najlepšie, ako dokáže, nie najrýchlejšie, ako dokáže.

Začalo to fast foodom

Vráťme sa však o krok späť. Zrýchlenie životného tempa sa totiž netýka len nás ako individuálnych ľudských bytostí, ale má nesmierny dopad na celú našu planétu. Nielenže rýchlo žijeme, ale aj rýchlo nakupujeme, rýchlo cestujeme, rýchlo jeme, rýchlo konzumujeme. 

Ešte skôr než sa objavil všeobecný pojem slow living, vzniklo hnutie Slow food. Založil ho Talian Carlo Petrini v osemdesiatych rokoch minulého storočia ako reakciu na to, že neďaleko slávnych barokových Španielskych schodov v historickom centre Ríma mali postaviť prevádzku McDonald‘s. 

Hnutie sa snažilo posunúť do popredia producentov lokálnych potravín a vyjadriť podporu miestnej gastronómii. Slow food sa tak stalo priamym opakom fast foodu, teda rýchleho občerstvenia. Podľa oficiálnych stránok je dnes Slow food celosvetovým hnutím, pod ktoré spadajú tisícky ďalších projektov a milióny aktivistov vo viac ako 160 krajinách sveta.

V reakcii na rýchly a konzumný spôsob života sa neskôr objavili aj hnutia ako slow fashion (pomalá móda) či slow travel (pomalé cestovanie). Pomalá móda kladie dôraz na produkciu oblečenia, ktorá je šetrná k životnému prostrediu, pri ktorej dostávajú výrobcovia za svoju prácu férovo zaplatené a pracujú v dôstojných podmienkach. Je tak opakom takzvanej fast fashion – tú reprezentujú módne reťazce, ktoré s cieľom vyprodukovať čo najrýchlejšie čo najviac využívajú lacné a zdraviu i životnému prostrediu škodlivé materiály a ich zamestnanci často pracujú v neľudských podmienkach.

Hnutie slow travel zas reaguje na obrovské spopularizovanie cestovania na sociálnych sieťach, ktoré v ľuďoch vyvoláva neustálu snahu vyrovnať sa ostatným, vidieť za život čo najviac krajín a tiež sa odfotiť na tom krásnom Instagramu hodnom mieste. Pomalé cestovanie prezentuje návrat k pôvodnému zmyslu cestovania po svete, ktorým je spoznávanie nových kultúr a života miestnych ľudí, vďaka ktorým človek získava širší rozhľad a vnútorne sa rozvíja. Prakticky to znamená, že si na jeden týždeň nenaplánuje návštevu piatich miest so všetkými turistickými pamiatkami, ale radšej tento čas strávi na jednom mieste, dôkladne ho preskúma, vedie rozhovory s miestnymi obyvateľmi a zaujíma sa o to, ako žijú.

Slow living sa často spája aj s minimalizmom, ktorého podstatou je menej vlastniť a viac zažiť. Všetky odvetvia hnutia slow living však majú spoločného menovateľa: snahu vrátiť životu tempo, ktoré je ohľaduplné k našej planéte a k človeku. 

Tak ako prírodné zdroje, aj tie ľudské majú svoje dno.

Späť k človeku

Všetci máme svoje limity. Fyzické, psychické, finančné, emocionálne. V snahe stihnúť kvantum povinností trpí kvalita našej práce aj oddychu, čas osamote aj s blízkymi. 

Spomaliť v tomto kontexte neznamená nasadiť slimačie tempo či vyložiť si nohy na stôl a o nič sa nestarať. Naopak, ide o vedomé hľadanie rovnováhy medzi prácou a odpočinkom, samotou a budovaním vzťahov. 

Kľúčové je pochopiť, že jedna ľudská bytosť nedokáže urobiť, stihnúť, vlastniť či zažiť úplne všetko, a je to tak v poriadku. 

Honoré vo svojej knihe zdôrazňuje, že sa potrebujeme naučiť umeniu hovoriť nie, usporiadať si priority, zastaviť sa, pozrieť sa na svoj život a zodpovedať si otázku: Na čom mi skutočne záleží? Práve tomu sa oplatí venovať svoj čas a plnú pozornosť.

Ako spomaliť? 5 praktických krokov, ktorými môžete začať

Hoci sú výhody pomalého životného štýlu pre naše zdravie, vzťahy a dokonca aj prácu také zjavné, nie je ľahké ponoriť sa doň len tak zo dňa na deň. 

Môžu nás brzdiť predovšetkým očakávania, či už tie, ktoré na nás kladú druhí, alebo tie, ktoré kladieme sami na seba. Verím, že týchto päť praktických rád vám pomôže vykročiť už dnes o čosi pomalšie a vedomejšie.

1. Nebojte sa povedať nie

Začneme tým, čo bolí najviac. Čo ak druhých sklamem? Čo ak si pomyslia, že som lenivý? Čo ak… Ťažko sa nám hovorí nie, pretože pre mnohých z nás je prirodzená túžba vyhovieť druhým, a to aj za cenu vlastného pohodlia. 

Je však veľmi dôležité poznať svoje limity. Medzi láskavou obetavosťou a všetečnou snahou mať všetko pod kontrolou je veľký rozdiel. 

Dobrým cvičením pre ego je pripomínať si, že svet sa nezrúti a neprestane sa točiť, keď to a to urobím až zajtra ráno a nie dnes o polnoci, že ten a ten to zvládne aj bezo mňa, keď ma premôže choroba. Každý z nás je jedinečný, no nikto nie je nenahraditeľný.

2. Počúvajte svoje telo

Táto rada úzko súvisí s predchádzajúcim bodom. Telo pozná svoje limity aj vo chvíľach, keď si ich naša myseľ odmieta pripustiť. 

Preto keď vás premáha únava počas dňa, choďte si na chvíľu ľahnúť. Keď sa necítite fit, nehrajte sa na hrdinu a dodajte svojmu telu potrebný oddych, lieky či vitamíny. Keď trpíte úzkosťami, nehanbite sa vyhľadať terapeuta. Keď nemáte dosť síl na poriadny tréning, nehroťte to. Rešpektujte svoju ľudskosť a obmedzenosť.

3. Naučte sa ovládať technológie, nenechajte sa ovládať vy nimi

John Mark Comer vo svojej knihe The Ruthless Elimination of Hurry píše (niečo podobné spomenul aj Seth Godin vo svojom známom blogu):

Tvoj mobil v skutočnosti neslúži tebe. Áno, ty si zaň platíš, no reálne slúži multimiliardovej korporácii v Kalifornii, nie tebe. Ty nie si zákazník, ale produkt. Na predaj je tvoja pozornosť a pokoj v duši. 

Naozaj, je naivné myslieť si, že tvorcom technológii ide o naše blaho a pokojný život. Naše mobily, tablety, počítače sú schválne nadizajnované tak, aby si z našej pozornosti deň čo deň ukrojili čo najväčší kus. 

Koľkokrát len tak z dlhej chvíle siahneme po mobile a bezmyšlienkovite začneme scrollovať Instagramom? Alebo ideme odpísať na email a znenazdajky sa ocitneme v čiernej diere Facebooku?

Ani nevieme ako a zrazu nestíhame robiť to, čo je podstatné a sťažujeme sa, že nemáme dostatok času. Stačí pritom používať technológie triezvejšie a uvedomelejšie.

Pomôcť môže napríklad malý trik: vždy, keď natiahnete ruku za mobilom, povedzte si, čo sa chystáte urobiť. Odpísať na správu? Zavolať kamoške? Skontrolovať, či vám neprišiel mail, na ktorý čakáte? Často sa pristihnete pri tom, že vlastne nejde o nič dôležité, a mobil napokon zostane ležať tam, kde predtým.

4. Venujte plnú pozornosť tomu, čo práve robíte

Multitasking nie je kráľ, na to sme už snáď všetci prišli. Preto keď pracujete, sústreďte sa na to, aby ste podali kvalitný výkon a nenechajte sa rozptýliť. Jedlo si vychutnávajte pomaly, nenahádžte ho do seba popri seriáli alebo ťukaní do počítača – dokonca aj vaše trávenie sa vám poďakuje. 

Keď si vyjdete von s kamarátmi, nechajte si mobil vo vrecku a venujte im svoju plnú pozornosť. Pýtajte sa ich, zaujímajte sa, tešte sa s nimi a smúťte s nimi, prežijete spolu vzácne momenty a získate skutočné spomienky. Skúste si občas pozrieť film, prečítať knihu, vypočuť audioknihu alebo celý hudobný album bez toho, aby ste sa pri tom stále snažili „využiť čas čo najefektívnejšie“ – jednoducho sa zastavte a nerobte nič iné, oceňujte tú námahu a umeleckú hodnotu, ktorú do týchto vecí ktosi vložil. 

Nie vždy sa to dá, ale vie to byť nesmierne obohacujúce.

5. Pravidelne trávte čas osamote a reflektujte

Pre každého takýto čas osamote môže vyzerať inak. Niekto sa rád prechádza v prírode, iný cvičí jogu, ďalší si píše do denníka alebo sa modlí, medituje… Dôležité je nájsť si tichý moment na začiatku, uprostred či na konci hlučného dňa. 

Premýšľať nad tým, čo bolo, reflektovať a byť vďačný. Vďačnosť je niečo, na čo v rýchlo plynúcich dňoch často zabúdame, a pritom je taká kľúčová a prospešná pre náš život. 

Nezabúdajme sa preto pravidelne ohliadať späť a pripomínať si, že život je vzácny dar, ktorého okamihy stojí za to prežívať plnými dúškami, nielen stále bezmyšlienkovite lapať po dychu.

Zaručí mi slow living šťastný a bezstarostný život?

Praktizovanie pomalého životného štýlu je z dlhodobého hľadiska nesmierne prospešné pre naše zdravie, vzťahy či prácu. Neznamená to však, že naše dni už nikdy nebudú plné napätia, stresu a neodkladných povinností. 

Samozrejme, že niektoré chvíle či obdobia v živote si vyžadujú naše plné nasadenie a rýchle konanie, no pri tom všetkom nesmieme zabúdať na oddych, čas strávený s blízkymi ľuďmi a vďačnosť za to, čo máme a čo sme zažili. Starosti a únava sú prirodzenou súčasťou nášho života, no nesmú nám zastrieť zrak pred tým, čo je skutočne dôležité.

Ako nachádzate rovnováhu medzi prácou a odpočinkom vy? Čo vám pomáha spomaliť a žiť uvedomelejšie? Podeľte sa so mnou v komentároch!