Ako si nájsť čas na premýšľanie

Počas prvého prezidentského obdobia Baracka Obamu sa preslávila jeho žena Michelle, keď verejne prejavila strach o to, že jej manžel nebude mať čas na premýšľanie. Mnoho ľudí to pobavilo. Mnoho iných chápalo, čo má na mysli.

Napriek tomu, že premýšľanie je centrom nášho ľudského bytia, stáva sa čoraz menej praktizovaným a vzácnejším. Aj keď nemáme prezidentské povinnosti.

Život je plný nikdy nekončiaceho toku nových informácií, technologických noviniek a stálych stimulácií z okolia. Hlboké premýšľanie, analyzovanie a vyhodnocovanie týchto podnetov sa dostáva na vedľajšiu kolaj. Nezostáva nám na ne čas.

Ako uprednostniť analýzu a vyhodnotenie toho čo už poznáme pred stále novými podnetmi? Ako sa “odpojiť” a nechať náš mozog spracovať to, čo sme mu predtým “naservírovali”? Ako si nájsť čas na hlboké premýšľanie?

V tomto článku si povieme, ako si vytvárať priestor na premýšľanie, aké aktivity ho podporujú a ako aj malé zmeny v denných rutinách dokážu posunúť naše rozmýšľanie míľovými krokmi vpred. Poďme na to.

K čomu je dobré premýšľanie

Jedného dňa si bohatý kupec chcel pozrieť, ako pokračuje práca na jeho obraze, ktorý si zadal u vtedy už známeho maliara. K jeho úžasu, keď prišiel so svojím komorníkom do ateliéru, maliar nestál pri plátne a nepracoval ako si kupec predstavoval. Ležal v rohu ateliéru na lavici a čítal si. Kupec sa na neho oboril a dožadoval sa okamžitej nápravy. Maliar mu vtedy povedal: “Ak nebudem sedieť, oddychovať a premýšľať, vašu prácu nikdy nedokončím. Tým maliarom bol Leonardo Da Vinci.

Aby sme vopred vedeli, o čom je tu reč, nehovoríme o bežnom premýšľaní a rozhodovaní, ktorých spravíme denne stovky: Mal by som zavolať rodičom? Čo kúpim manželke na narodeniny? Navrhnem kolegom pivo vo štvrtok? Čo sa stane, ak nedodržím termín projektu?

Hovoríme tu o hlbokom premýšľaní, kedy veci ktoré prežívame, vnímame z okolia, čítame či počúvame, necháme sadnúť, zatriediť a spojiť do komplexných súvislostí. Vedome a cielene.

Warren Buffet, jeden z najúspešnejších investorov v histórii venoval premýšľaniu počas svojej kariéry takmer 80% dostupného času. Nie preto, že si to mohol dovoliť, ale preto, že si nechcel dovoliť robiť to inak.

Množstvo času venovaného hlbokému premýšľaniu má priamy vplyv na množstvo kvalitných rozhodnutí nielen v Buffetom prípade, ale v živote každého z nás.

Premýšlanie je rozhovor našej duše so sebou samou. ~Plato

Hlboké premýšľanie rozvíja strategické rozhodovanie, kritické myslenie, dáva základ pre osobnostný rozvoj či duchovný rast. Robí naše rozhodnutia zmysluplnejšími, hodnotnejšími a koncentrovanejšími.

Na rozdiel od mnohých iných aktivít, hlboké premýšľanie sa nedá naprogramovať. Nie sme stroje. Ako iným zručnostiam, aj hlbokému premýšľanie sa musíme naučiť.

Ako začať s hlbokým premýšľaním
Foto: João Jesus

Ako začať s hlbokým premýšľaním

Je jednoduchšie sadnúť si a pracovať na nikdy nekončiacom liste s “dôležitými” úlohami, odškrtávať si denne dokončené položky, ako sa zastaviť, premýšľať, analyzovať a prioritizovať.

Bez tohto aktívneho procesu premýšľania sa stávame robotmi. Možno výkonnými, ale nie efektívnymi.

Podobne ako tomu bolo u Leonarda, našim cieľom by malo byť vyhradenie si času na premýšľanie. Ak toho nie sme schopní, aspoň teda na aktivity, ktoré nám premýšľanie umožňujú a svojou podstatou k nemu priamo smerujú.

Pozrime sa, akými aktivitami vieme “vypnúť” a nechať mozgu čas a priestor na jeho skutočnú prácu a zároveň obnovu.

1. Plánované vypnutie

Najprirodzenejšou cestou k premýšľaniu je definovanie si “vypnutia”. Času, kedy plánovite odstrihneme všetky rozptýlenia a aktívne venujeme čas premýšľaniu.

Aj napriek tomu, že je to najprirodzenejší spôsob, nie je najjednoduchší. Náš mozog zvyknutý na stále stimulovanie nedokáže zrazu zastaviť a prepnúť. Chce to čas, tréning a trpezlivosť.

Je však dôležité plánovať takého “vypnutia” vopred a na čas, kedy máme stále vysokú úroveň energie v nás.

Nezľaknite sa. Začiatky môžu byť zvláštne až nepríjemné. V plánovaný čas zastavíte, vypnete mobil a pohodlne sadnete k premýšľaniu, ktoré sa nedostaví. Nezvyknutý mozog potrebuje čas na zmenu. A zmena potrebuje čas.

2. Rutinné aktivity

Napriek tomu, že plánované “vypnutie” je najprirodzenejšie, nemusí byť uskutočniteľné u každého. Nie každý si môže dovoliť v strede dňa zastaviť a myslieť.
Druhou najefektívnejšou technikou ako dostať mozog do stavu vypnutia je vykonávanie rutinných aktivít.

Akákoľvek aktivita, pri ktorej sa nemusíme intenzívne sústrediť na to čo práve robíme, dokáže spustiť v našom mozgu procesy hlbokého premýšľania.

Pre niekoho funguje dlhé sprchovania za monotónneho zvuku dopadajúcej vody, šoférovanie známej trasy z práce či do práce, cestovanie s pohľadom upretým von oknom, vysávanie kobercov, večerné prechádzky so psom… alebo dlhé prechádzky bez psa.

Spisovateľ Charles Dickens nachodil denne desiatky kilometrov. Či to bolo v Londýne, alebo v Kente. Každý jeden deň vyrazil von až pokiaľ si neutriedil myšlienky a mohol pokračovať vo svojej práci.

Podstata rutinných aktivít je, vedieť odolať pokušeniu vyplniť takýto čas akýmikoľvek inými stimuláciami a dať mozgu čas na vypnutie. Inak sa požadovaný efekt nikdy nedostaví.

3. Čítanie a počúvanie kníh

Ak definujeme premýšľanie ako centrom nášho bytia, čítanie je jeho potravou. Zlúčenie oboch do jedného môže mať obrovské pozitívne dôsledky.

Ak nie ste profesionálny editor či hľadač novej J. K. Rowlingove, čítanie nás dostáva do stavu, kedy sme s našimi myšlienkami osamote a cítime sa dobre.

Napriek tomu, že mozog vníma čítaný text, má kapacitu spúšťať myšlienkové pochody, ktoré sa v bežnom živote nastávajú. Môže to byť témou knihy, slovným spojením alebo len samotným procesom čítania.

Každý kto číta pozná stav, kedy odrazu sedí nad knihou, pozerá “do blba” a premýšľa nad niečím úplne iným.

Pozor však. Nemalo by to byť čítanie obchodných zmlúv, krátkych propagačných materiálov či výročných správ. Tie nútia mozog k úplnej koncentrácii na detaily a držia myšlienky v ohraničenom priestore. Beletria či dlhšie tematické články v tomto prípade fungujú najlepšie.

4. Písanie

Podobne ako čítanie, aj písanie dokáže spustiť v našom mozgu veľmi intenzívne myšlienkové procesy.

Nemalo by v tomto prípade ísť o sústredený proces písania vopred definovaného textu, ale voľné asociovanie. Len tak majú myšlienky priestor na “ulietenie”.

Jednou z najpopulárnejších techník voľných asociácií je písanie denníka.

Pri písaní denníka nechávame myšlienkam úplne voľný priebeh a zaznamenávame všetko čo nám príde na rozum. Bez priebežného analyzovania zmyslu alebo robenia korektúr. K textu sa dokonca nemusíme už nikdy vrátiť. Podstatný je proces a to, čo v nás aktivuje.

Druhou populárnou technikou je písanie listov. Listov, ktoré nikdy neodošleme. Vyznania, sťažnosti, ospravedlnenia. Účelom je prečistenie a usporiadanie myšlienok, nie samotný obsah.

Treťou technikou písania je tzv. brain dumping – zachytenie všetkého, čo držíme v hlave ako nespravené alebo nedokončené a čo nám blokuje mozgovú kapacitu na skutočné premýšľanie. Pri brain dumpingu píšeme pod seba všetko čo máme na mysli. Snažíme sa dostať veci z hlavy na papier. Samotný proces nám pomôže vyčistiť hlavu od večne zaťažujúcich myšlienok a dovolí nám pozerať na veci s odstupom. Čo je na papiery je ľahšie manažovateľné ako to čo sa kde tu vynára v našej hlave.

Môžme si pri tom predstaviť maliara. Aj on potrebuje z času na čas spraviť zopár krokov vzad, zastaviť sa a pozerať na obraz z širšej perspektívy. Inak sa stávajú jeho ťahy štetcom neefektívne.

5. Šport

Je dokázané, že šport pozitívne pôsobí a rozvíja pred-frontálnu a mediálnu kôru nášho mozgu a zvyšuje našu kapacitu pamäte ako aj schopnosť premýšľania.

Ak prechádzky nie sú dostatočne dynamické, športové aktivity nimi rozhodne byť môžu.

Pozor ale, nedá sa ale premýšľať, ak sa potrebujeme sústrediť na neustálu zmenu, techniku, alebo bojujeme s obrovskou fyzickou záťažou. Vtedy potrebujeme mentálnu kapacitu na niečo iné.

Športy ako behanie, plávanie, veslovanie alebo cestná cyklistika sú dokonalým priestorom na uvoľnenie a naštartovanie myšlienkových procesov. Monotónnosť danej aktivity doslovne núti myšlienky uletieť niekam preč.

Malé zmeny, ktoré posunú naše rozmýšľanie obrovsky vpred

Napriek tomu, že je prirodzené pre nás vyhľadávať spoločnosť iných, na premýšľanie v bežnom živote musíme byť sami. Len tak sme schopní nechať myšlienky plynúť.

Existuje mnoho drobných zmien, ktorými dosiahneme samotu bez toho, aby sme diametrálne menili celý svoj život.

Malé zmeny dokážu totiž vytvoriť časové bloky a priestor na to, čo je v našom živote ďaleko dôležitejšie.

uprednostňujte samotu pri prestávkach a jedení v práci
vypínajte nikdy nekončiace ruchy a stimulácie okolia – mobil, sociálne siete
vstávajte skôr ako ostatní a venujte získaný čas sebe
športujte, čítajte a píšte osamote

Zhrnutie

Aj keď to často podceňujeme, bez intenzívneho a hlbokého premýšľania nedokážeme dosiahnuť naplnenie v osobnom ani profesnom živote.

Ak všetko čo robíme je len zhlukom náhodných rozhodnutí či bezmyšlienkovitým nasledovaním našich či iných impulzov, nežijeme plnohodnotný život. Neposúvame sa vpred a nerastieme.

Náš život sa stáva len sekvenciou obrazov vo filme na ktorý nemáme žiaden vplyv. Nemusí byť zlý a ani nešťastný. No jeho réžie zostáva v rukách niekoho iného nie našich.

Začnite dnes. Zamyslite sa nad svojimi dennými rutinami, naplánujte si do kalendára “vypnutia”, športové aktivity či oddychové čítania a priraďte im maximálnu prioritu. Už po krátkom čase nebudete veriť, že ste dokázali dovtedy žiť úplne inak.

Ako sa vám darí nájsť si čas na premýšľanie? Čo funguje vám na navodenie stavu hlbokého premýšľania?