Prinášať tému klimatickej zmeny do takej krízy, v akej sme sa momentálne ocitli, sa môže javiť ako trúfalosť. Myslieť si, že globálne otepľovanie nateraz počká, je však veľký omyl. Súčasné dianie vo svete totiž môže byť len predzvesťou ešte väčšej krízy. Ak nepodnikneme potrebné kroky, zažiť ju môžeme už v blízkej budúcnosti.
Berme súčasný stav ako budíček. Zazvonil a my sme z pohodlnej postele zleteli rovno na tvrdú podlahu. Zobudili sme sa do sveta, ktorý sa drasticky mení a sledujeme to v priamom prenose. Zachráňme spoločne jediný domov, ktorý máme, našu planétu.
Čo je klimatická zmena a globálne otepľovanie?
Zemská klíma sa neustále mení. Nebolo tomu inak ani v minulosti. Tentokrát sa však mení oveľa rýchlejšie a na globálnej úrovni. A môžeme za to práve my. Svojou činnosťou ohrozujeme život na celej planéte, vrátane toho vlastného.
Po priemyselnej revolúcii sme vytvorili spoločnosť závislú na fosílnych palivách – rope, uhlí a plyne. Pri ich spaľovaní vzniká okrem energie aj skleníkový plyn – oxid uhličitý. Ten sa zaraďuje medzi skleníkové plyny, ktoré zachytávajú teplo a spôsobujú tak ohrievanie zemskej atmosféry.
V roku 2015 uzatvorilo takmer 200 krajín Parížsku dohodu, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustiálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C.
Vedci upozorňujú, že už oteplenie o 1,5 stupňa bude mať vážne následky na život na Zemi. No ak nezakročíme včas, teplota do konca storočia môže byť vyššia až o 3-4 stupne. To by malo pre život na planéte katastrofálne následky.
Roztopené ľadovce, vyhynutie živočíšnych druhov, nedostatok pitnej vody, úmrtia spôsobené vysokými teplotami, extrémne výkyvy počasia..to je len časť dôsledkov zvýšenia teploty v atmosfére. Ak nezačneme konať ihneď, takáto realita čaká nás všetkých, Slovensko nevynímajúc.
Novinárka Valentina Gianella jednoducho zhrnula základné informácie o klimatickej zmeny v audioknihe Volám sa Greta. Táto krátka “príručka” pomôže ľuďom pochopiť, čo sa s našou planétou deje a ako predísť najhorším scenárom.
Kto je Greta Thunberg?
V auguste 2018 sa pätnásťročná Greta rozhodla “blicovať”. Vyučovanie vynechala z jedného dôvodu – klimatická zmena. Podľa jej slov aj napriek tomu, že vo Švédsku, odkiaľ pochádza, sa blížili voľby, nikto z politikov o klíme nehovoril.
Každý deň, počas troch týždňov, chodila pred švédsky parlament s nápisom „Skolstrejk för klimatet“, čo v preklade znamená školský štrajk za klímu. Po voľbách obmedzila štrajky len na piatky, no v tej chvíli už nebola sama. Pridali sa k nej študenti z viacerých krajín a vzniklo hnutie Fridays For Future.
Mladí ľudia po celom svete začali štrajkovať a žiadať vlády, aby začali klimatickú zmenu vnímať ako reálnu hrozbu. Požadujú, aby začali ihneď konať a minimalizovali tak dôsledky globálneho otepľovania na našu planétu.
Ja o vašu nádej nestojím. Nechcem, aby ste mali nádej. Chcem, aby ste panikárili. Chcem, aby ste cítili strach, ktorý cítim aj ja každý jeden deň. A potom chcem, aby ste začali konať. Chcem, aby ste konali tak, akoby bol váš dom v plameňoch. Pretože je.
“Náš veľký problém je absolútny nedostatok predstavivosti nad rámec toho, čo poznáme. To sa týka fungovania spoločnosti, ekonomiky, politiky aj toho, v akom životnom prostredí žijeme.” povedala ešte minulý rok pre Denník N koordinátorka českej Klimatickej koalície Michaela Pixová.
Medzičasom sa situácia vo svete zmenila. Po mnohých rokoch relatívne pokojného života, najmä vo vyspelých krajinách, zažívajú ľudia krízu. Krízu takých rozmerov, aké si nedokázali ani predstaviť. Vírus pripravuje ľudí o slobodu, prácu, zdravie a v najhoršom prípade o život. Ak nezakročíme včas, rovnaké a horšie následky nám môže priniesť klimatická kríza.
Obmedzenia v súvislosti s koronavírusom spôsobili, že na viacerých miestach planéty sa vyčistil vzduch. Delfíny sa do Benátok nevrátili, naozaj. Napriek tomu to vyzerá tak, že súčasná situácia má na životné prostredie pozitívny vplyv. Odborníci však upozorňujú, že tento efekt bude zrejme len krátkodobý a po skončení pandémie budeme tam, kde sme boli.
Čas, ktorý nám zostal na zvrátenie najhorších scenárov sa kráti. Nasleduje 10 kľúčových rokov, počas ktorých je potrebné pristúpiť k obrovským zmenám. Stratili sme príliš veľa času uzavretí v pomyselnej bubline pohodlia a prosperity.
Po skončení koronakrízy máme viacero možností. Buď sa klimatické ciele, ktoré sa štáty zaviazali dosiahnuť odložia alebo práve naopak. Škodlivé vplyvy na našu planétu eliminujeme prechodom na uhlíkovo neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku.
Dobrou správou je, že už aj slovenský minister ŽP sa pridal k iniciatíve 13 európskych ministrov a podporil Európsku zelenú dohodu a Zelenú obnovu európskej ekonomiky.
Čo môžem urobiť ja?
Nechceli a nevedeli sme si predstaviť, že by sa naše životy zmenili. Mikroskopický vírus nás z tohto sna vytrhol a ukazuje nám pravé hodnoty v živote. Či už je to zdravie, sloboda, čistý vzduch, rodina, priatelia…
Greta dokazuje, že aj ako jednotlivci máme silu našej planéte pomôcť. Začnime od seba a prispejme k obnove Zeme zmenou nášho životného štýlu. Recyklovanie, obmedzenie konzumu a uvedomelá spotreba, šetrenie vodou a energiami, využívanie hromadnej dopravy, či bicykla namiesto automobilu, výber “eko” kandidátov vo voľbách, osveta vo svojom okolí…
To sú len základné veci, ktoré môžeme ako jednotlivci urobiť, aby sme svojim deťom a vnúčatám zanechali našu planétu minimálne v takej podobe ako ju poznáme my. Čo vieme urobiť ešte dnes?
Nikto nie je príliš malý na to, aby menil svet.
Greta Thunberg
Nakupovanie
Múka, cestoviny, toaletný papier a antibakteriálne mydlo. Zdalo by sa, že Slováci našli liek na koronavírus už pred dvomi mesiacmi. Spojenie strachu a konzumu zanechalo v obchodoch prázdne regále. Naopak niektoré špajze sú preplnené potravinami, ktoré domácnosť nemá šancu do konca ich spotreby skonzumovať a poputujú do koša.
Potom ako sa koronavírus objavil v Číne, sa ľudia na Slovensku zľakli, či k nim nemôže docestovať v ich čínskej objednávke. Žiaľ zrejme ani teraz si neuvedomujú, ako takýmito nákupmi ohrozujú planétu a teda samých seba.
Pri klasickom alebo online nákupe voľme lokálne produkty, ktoré k nám necestovali z druhého konca zemegule. Nielenže tak podporíme miestnych podnikateľov v ťažkých časoch, zároveň znížime svoju uhlíkovú stopu.
Je naozaj potrebné antibakteriálne mydlo? Odborníci sa zhodujú, že na umývanie rúk postačí aj obyčajné mydlo a voda. Skúste vyberať tie v papierových obaloch alebo navštívte predajňu z čapovanou drogériou, kde vám natočia tekuté do vlastnej nádoby.
Okrem potravím a dezinfekcie sa ľudia vo svete vrhli aj na nakupovanie toaletného papiera. Psychológovia sa zhodujú, že jeho hromadenie vyvoláva v ľuďoch mylný pocit bezpečia a kontroly. Ak máte šťastie a vašu lokálnu drogériu pred vami nenavštívili “kobylky”, dajte prednosť recyklovanému papieru pred luxusným viacvrstvovým s kvetinkami. Podľa analýzy britských odborníkov z Ethical Consumer si totiž používaním takéhoto papiera splachujeme svoje lesy rovno do záchoda.
Na Slovensku nám tečie pitná voda doma priamo z kohútika. Kupovať si vodu v PET fľašiach preto nemá opodstatnenie. Dokonca podľa Úradu verejného zdravotníctva ani v aktuálnej situácii.
Jedlo
Mnohí zostali v tomto období doma a trávia v kuchyni oveľa viac času ako zvyčajne. Zatiaľ čo vonku zúri vírus, v domácnostiach zúri každú chvíľu hlad.
Je dobré obdobie zamyslieť sa nad svojimi stravovacími návykmi. Vymeniť nezdravé priemyselne spracované potraviny za tie skutočné, minimálne upravované a pripravovať si z nich zdraviu prospešné jedlá.
Ako povedala na margo súčasnej situácie Margit Slimáková, česká špecialistka na výživu a zdravotnú prevenciu: “Najlepšou obranou pred vznikom chorôb je silný imunitný systém. Síce nemáme žiadne zázračné, špecifiké prírodné látky, ktoré by ničili práve koronavírus, ale máme celú radu nešpecifikovaných prospešných možností, potravín a živín, ktoré obranyschopnosť podporujú.”
Môžete trochu experimentovať a zaradiť do jedálnička viac vegetariánskej, či vegánskej stravy. Podľa správy Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie OSN z roku 2013 je živočíšna výroba zodpovedná za 14,5% emisií spôsobených človekom.
Ak ste mali doteraz problém s plánovaním nákupov, teraz je ten správny čas začať. Pre pokoj v duši si urobte rozumné zásoby trvalých potravín. Inak nakupujte len toľko jedla koľko spotrebujte, dbajte na správne skladovanie potravín, vyhnete sa tak zbytočnému plytvaniu. Vyčarovať výborné jedlo sa dá aj zo zvyškov.
Niekedy žiaľ nastane situácia, že potraviny sa nám pokazia. Ak nastane takáto situácia, nevyhadzujte ich. Kompostujte. Nemusíte byť pritom majiteľom domu a záhrady, kompostovať môžete aj keď bývate na sídlisku.
Pri rozklade bio odpadu na skládke, vzniká okrem oxidu uhličitého aj metán. Oba tieto plyny prispievajú k zmene klímy. Zatiaľ čo v Európe emisie z odpadu za posledných 15 rokov klesli vďaka recyklácii a obmedzeniu skládkovania, na Slovensku sa naopak zvýšili.
Pri nákupe potravín skúste použiť okrem svojich tašiek aj vlastné vrecká na ovocie, zeleninu, či pečivo. Za sprísnených podmienok naďalej fungujú aj bezobalové obchody, kde nakúpite široký sortiment potravín a drogérie.
Rúška
Symbolom v boji proti koronavírusu sa stali rúška. Slovensko bolo dokonca prvou krajinou v EÚ, kde sa začali nosiť celoplošne. Zásluhu na tom má aj odhodlanie dobrovoľníčiek, ktoré začali šiť textilné rúška. Prečo o tom ale píšem?
Textilné rúška sú znovupoužiteľné a preto sú ekologickou alternatívou k tým jednorázovým. Je obdivuhodné ako sa ľudia v čase krízy dokážu spojiť a svojpomocne vytvoriť alternatívu k nedostatkovému tovaru.
Pevne verím, že naštartované šijacie stroje sa po koronakríze pustia do šitia napr. vrecúšok na nákupy, látkových plienok, či odličovacíh tampónov. Zámenou podobných jednorázových produktov za znovupoužiteľné ušetríme našu planétu, naše zdravie aj peňaženku.
Vzťah k prírode
Pobyt v lese je v týchto dňoch vyhľadávanejší ako obvykle. Neznečisťujme si ho odpadkami a nezabúdajme, že v ňom nie sme sami. Správajme sa teda ohľaduplne voči jeho obyvateľom.
Viete čo je plogging? Jedná sa o kombináciu behu a zbierania odpadkov. Pohyb na čerstvom vzduchu pomôže vášmu zdraviu, vyčistenie prírody od smetí pomôže ozdraviť našu Zem. Samozrejme dbajte najmä v tomo období na ochranné prvky a nasaďte si rukavice.
Založiť záhradu znamená veriť v budúcnosť.
Audrey Hepburn
Jar praje všetkým záhradkárom. Vypestovať takmer čokoľvek môžete dokonca aj na balkóne. Zapojte do pestovania deti. Mnohí s nimi teraz trávime viac času ako obvykle. Využime tieto chvíle a naučme ich, ako si vypestovať vlastné jedlo. Čo všetko na to potrebujeme. Vysvetlime im, akú dôležitú úlohu v našom živote zohráva voda a ako ňou šetriť.
Najdôležitejšie, čo však deti v prírode môžete naučiť je láska k nej. Dlho sme od nej boli odpojení a tak bolo jednoduché prehliadať jej plienenie. Je nesmierne dôležité, aby ľudia znovu objavili, že sú jej súčasťou a nie jej pánmi. Len tak ju budú chrániť. Príroda tu totiž bude aj bez nás, to my potrebujeme ju, aby sme prežili.
S láskou sa stará o audioknihy, ktoré vydáva to najlepšie vydavateľstvo pod slnkom (to sa o nich vraj hovorí) - Publixing. Najčastejšie by ste ju ale našli s rodinkou chodiť po horách alebo lesom. Pri cestovaní alebo upratovaní má v ušiach napríklad Vzdelanú. A obdivuje všetkých ľudí, ktorí si plnia svoje ciele s ohľadom na ostatných aj prírodu.
Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner. ...
Prinášať tému klimatickej zmeny do takej krízy, v akej sme sa momentálne ocitli, sa môže javiť ako trúfalosť. Myslieť si, že globálne otepľovanie nateraz počká, je však veľký omyl. Súčasné dianie vo svete totiž môže byť len predzvesťou ešte väčšej krízy. Ak nepodnikneme potrebné kroky, zažiť ju môžeme už v blízkej budúcnosti.
Berme súčasný stav ako budíček. Zazvonil a my sme z pohodlnej postele zleteli rovno na tvrdú podlahu. Zobudili sme sa do sveta, ktorý sa drasticky mení a sledujeme to v priamom prenose. Zachráňme spoločne jediný domov, ktorý máme, našu planétu.
Čo je klimatická zmena a globálne otepľovanie?
Zemská klíma sa neustále mení. Nebolo tomu inak ani v minulosti. Tentokrát sa však mení oveľa rýchlejšie a na globálnej úrovni. A môžeme za to práve my. Svojou činnosťou ohrozujeme život na celej planéte, vrátane toho vlastného.
Po priemyselnej revolúcii sme vytvorili spoločnosť závislú na fosílnych palivách – rope, uhlí a plyne. Pri ich spaľovaní vzniká okrem energie aj skleníkový plyn – oxid uhličitý. Ten sa zaraďuje medzi skleníkové plyny, ktoré zachytávajú teplo a spôsobujú tak ohrievanie zemskej atmosféry.
V roku 2015 uzatvorilo takmer 200 krajín Parížsku dohodu, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustiálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C.
Vedci upozorňujú, že už oteplenie o 1,5 stupňa bude mať vážne následky na život na Zemi. No ak nezakročíme včas, teplota do konca storočia môže byť vyššia až o 3-4 stupne. To by malo pre život na planéte katastrofálne následky.
Roztopené ľadovce, vyhynutie živočíšnych druhov, nedostatok pitnej vody, úmrtia spôsobené vysokými teplotami, extrémne výkyvy počasia..to je len časť dôsledkov zvýšenia teploty v atmosfére. Ak nezačneme konať ihneď, takáto realita čaká nás všetkých, Slovensko nevynímajúc.
Novinárka Valentina Gianella jednoducho zhrnula základné informácie o klimatickej zmeny v audioknihe Volám sa Greta. Táto krátka “príručka” pomôže ľuďom pochopiť, čo sa s našou planétou deje a ako predísť najhorším scenárom.
Kto je Greta Thunberg?
V auguste 2018 sa pätnásťročná Greta rozhodla “blicovať”. Vyučovanie vynechala z jedného dôvodu – klimatická zmena. Podľa jej slov aj napriek tomu, že vo Švédsku, odkiaľ pochádza, sa blížili voľby, nikto z politikov o klíme nehovoril.
Každý deň, počas troch týždňov, chodila pred švédsky parlament s nápisom „Skolstrejk för klimatet“, čo v preklade znamená školský štrajk za klímu. Po voľbách obmedzila štrajky len na piatky, no v tej chvíli už nebola sama. Pridali sa k nej študenti z viacerých krajín a vzniklo hnutie Fridays For Future.
Mladí ľudia po celom svete začali štrajkovať a žiadať vlády, aby začali klimatickú zmenu vnímať ako reálnu hrozbu. Požadujú, aby začali ihneď konať a minimalizovali tak dôsledky globálneho otepľovania na našu planétu.
Greta sa dostala do pozornosti médií aj svetových lídrov. So svojimi prejavmi vystúpila na konferencii OSN o klimatickej zmene COP24, na klimatickej konferencii v New Yorku, či Svetovom ekonomickom fóre.
Koronavírus a klimatická zmena
“Náš veľký problém je absolútny nedostatok predstavivosti nad rámec toho, čo poznáme. To sa týka fungovania spoločnosti, ekonomiky, politiky aj toho, v akom životnom prostredí žijeme.” povedala ešte minulý rok pre Denník N koordinátorka českej Klimatickej koalície Michaela Pixová.
Medzičasom sa situácia vo svete zmenila. Po mnohých rokoch relatívne pokojného života, najmä vo vyspelých krajinách, zažívajú ľudia krízu. Krízu takých rozmerov, aké si nedokázali ani predstaviť. Vírus pripravuje ľudí o slobodu, prácu, zdravie a v najhoršom prípade o život. Ak nezakročíme včas, rovnaké a horšie následky nám môže priniesť klimatická kríza.
Obmedzenia v súvislosti s koronavírusom spôsobili, že na viacerých miestach planéty sa vyčistil vzduch. Delfíny sa do Benátok nevrátili, naozaj. Napriek tomu to vyzerá tak, že súčasná situácia má na životné prostredie pozitívny vplyv. Odborníci však upozorňujú, že tento efekt bude zrejme len krátkodobý a po skončení pandémie budeme tam, kde sme boli.
Čas, ktorý nám zostal na zvrátenie najhorších scenárov sa kráti. Nasleduje 10 kľúčových rokov, počas ktorých je potrebné pristúpiť k obrovským zmenám. Stratili sme príliš veľa času uzavretí v pomyselnej bubline pohodlia a prosperity.
Po skončení koronakrízy máme viacero možností. Buď sa klimatické ciele, ktoré sa štáty zaviazali dosiahnuť odložia alebo práve naopak. Škodlivé vplyvy na našu planétu eliminujeme prechodom na uhlíkovo neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku.
Dobrou správou je, že už aj slovenský minister ŽP sa pridal k iniciatíve 13 európskych ministrov a podporil Európsku zelenú dohodu a Zelenú obnovu európskej ekonomiky.
Čo môžem urobiť ja?
Nechceli a nevedeli sme si predstaviť, že by sa naše životy zmenili. Mikroskopický vírus nás z tohto sna vytrhol a ukazuje nám pravé hodnoty v živote. Či už je to zdravie, sloboda, čistý vzduch, rodina, priatelia…
Greta dokazuje, že aj ako jednotlivci máme silu našej planéte pomôcť. Začnime od seba a prispejme k obnove Zeme zmenou nášho životného štýlu. Recyklovanie, obmedzenie konzumu a uvedomelá spotreba, šetrenie vodou a energiami, využívanie hromadnej dopravy, či bicykla namiesto automobilu, výber “eko” kandidátov vo voľbách, osveta vo svojom okolí…
To sú len základné veci, ktoré môžeme ako jednotlivci urobiť, aby sme svojim deťom a vnúčatám zanechali našu planétu minimálne v takej podobe ako ju poznáme my. Čo vieme urobiť ešte dnes?
Nakupovanie
Múka, cestoviny, toaletný papier a antibakteriálne mydlo. Zdalo by sa, že Slováci našli liek na koronavírus už pred dvomi mesiacmi. Spojenie strachu a konzumu zanechalo v obchodoch prázdne regále. Naopak niektoré špajze sú preplnené potravinami, ktoré domácnosť nemá šancu do konca ich spotreby skonzumovať a poputujú do koša.
Potom ako sa koronavírus objavil v Číne, sa ľudia na Slovensku zľakli, či k nim nemôže docestovať v ich čínskej objednávke. Žiaľ zrejme ani teraz si neuvedomujú, ako takýmito nákupmi ohrozujú planétu a teda samých seba.
Pri klasickom alebo online nákupe voľme lokálne produkty, ktoré k nám necestovali z druhého konca zemegule. Nielenže tak podporíme miestnych podnikateľov v ťažkých časoch, zároveň znížime svoju uhlíkovú stopu.
Je naozaj potrebné antibakteriálne mydlo? Odborníci sa zhodujú, že na umývanie rúk postačí aj obyčajné mydlo a voda. Skúste vyberať tie v papierových obaloch alebo navštívte predajňu z čapovanou drogériou, kde vám natočia tekuté do vlastnej nádoby.
Okrem potravím a dezinfekcie sa ľudia vo svete vrhli aj na nakupovanie toaletného papiera. Psychológovia sa zhodujú, že jeho hromadenie vyvoláva v ľuďoch mylný pocit bezpečia a kontroly. Ak máte šťastie a vašu lokálnu drogériu pred vami nenavštívili “kobylky”, dajte prednosť recyklovanému papieru pred luxusným viacvrstvovým s kvetinkami. Podľa analýzy britských odborníkov z Ethical Consumer si totiž používaním takéhoto papiera splachujeme svoje lesy rovno do záchoda.
Na Slovensku nám tečie pitná voda doma priamo z kohútika. Kupovať si vodu v PET fľašiach preto nemá opodstatnenie. Dokonca podľa Úradu verejného zdravotníctva ani v aktuálnej situácii.
Jedlo
Mnohí zostali v tomto období doma a trávia v kuchyni oveľa viac času ako zvyčajne. Zatiaľ čo vonku zúri vírus, v domácnostiach zúri každú chvíľu hlad.
Je dobré obdobie zamyslieť sa nad svojimi stravovacími návykmi. Vymeniť nezdravé priemyselne spracované potraviny za tie skutočné, minimálne upravované a pripravovať si z nich zdraviu prospešné jedlá.
Ako povedala na margo súčasnej situácie Margit Slimáková, česká špecialistka na výživu a zdravotnú prevenciu: “Najlepšou obranou pred vznikom chorôb je silný imunitný systém. Síce nemáme žiadne zázračné, špecifiké prírodné látky, ktoré by ničili práve koronavírus, ale máme celú radu nešpecifikovaných prospešných možností, potravín a živín, ktoré obranyschopnosť podporujú.”
Môžete trochu experimentovať a zaradiť do jedálnička viac vegetariánskej, či vegánskej stravy. Podľa správy Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie OSN z roku 2013 je živočíšna výroba zodpovedná za 14,5% emisií spôsobených človekom.
Ak ste mali doteraz problém s plánovaním nákupov, teraz je ten správny čas začať. Pre pokoj v duši si urobte rozumné zásoby trvalých potravín. Inak nakupujte len toľko jedla koľko spotrebujte, dbajte na správne skladovanie potravín, vyhnete sa tak zbytočnému plytvaniu. Vyčarovať výborné jedlo sa dá aj zo zvyškov.
Niekedy žiaľ nastane situácia, že potraviny sa nám pokazia. Ak nastane takáto situácia, nevyhadzujte ich. Kompostujte. Nemusíte byť pritom majiteľom domu a záhrady, kompostovať môžete aj keď bývate na sídlisku.
Pri rozklade bio odpadu na skládke, vzniká okrem oxidu uhličitého aj metán. Oba tieto plyny prispievajú k zmene klímy. Zatiaľ čo v Európe emisie z odpadu za posledných 15 rokov klesli vďaka recyklácii a obmedzeniu skládkovania, na Slovensku sa naopak zvýšili.
Pri nákupe potravín skúste použiť okrem svojich tašiek aj vlastné vrecká na ovocie, zeleninu, či pečivo. Za sprísnených podmienok naďalej fungujú aj bezobalové obchody, kde nakúpite široký sortiment potravín a drogérie.
Rúška
Symbolom v boji proti koronavírusu sa stali rúška. Slovensko bolo dokonca prvou krajinou v EÚ, kde sa začali nosiť celoplošne. Zásluhu na tom má aj odhodlanie dobrovoľníčiek, ktoré začali šiť textilné rúška. Prečo o tom ale píšem?
Textilné rúška sú znovupoužiteľné a preto sú ekologickou alternatívou k tým jednorázovým. Je obdivuhodné ako sa ľudia v čase krízy dokážu spojiť a svojpomocne vytvoriť alternatívu k nedostatkovému tovaru.
Pevne verím, že naštartované šijacie stroje sa po koronakríze pustia do šitia napr. vrecúšok na nákupy, látkových plienok, či odličovacíh tampónov. Zámenou podobných jednorázových produktov za znovupoužiteľné ušetríme našu planétu, naše zdravie aj peňaženku.
Vzťah k prírode
Pobyt v lese je v týchto dňoch vyhľadávanejší ako obvykle. Neznečisťujme si ho odpadkami a nezabúdajme, že v ňom nie sme sami. Správajme sa teda ohľaduplne voči jeho obyvateľom.
Viete čo je plogging? Jedná sa o kombináciu behu a zbierania odpadkov. Pohyb na čerstvom vzduchu pomôže vášmu zdraviu, vyčistenie prírody od smetí pomôže ozdraviť našu Zem. Samozrejme dbajte najmä v tomo období na ochranné prvky a nasaďte si rukavice.
Jar praje všetkým záhradkárom. Vypestovať takmer čokoľvek môžete dokonca aj na balkóne. Zapojte do pestovania deti. Mnohí s nimi teraz trávime viac času ako obvykle. Využime tieto chvíle a naučme ich, ako si vypestovať vlastné jedlo. Čo všetko na to potrebujeme. Vysvetlime im, akú dôležitú úlohu v našom živote zohráva voda a ako ňou šetriť.
Najdôležitejšie, čo však deti v prírode môžete naučiť je láska k nej. Dlho sme od nej boli odpojení a tak bolo jednoduché prehliadať jej plienenie. Je nesmierne dôležité, aby ľudia znovu objavili, že sú jej súčasťou a nie jej pánmi. Len tak ju budú chrániť. Príroda tu totiž bude aj bez nás, to my potrebujeme ju, aby sme prežili.
Zdieľaj článok
Veľký audioknižný prieskum 2024
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023