Podľa štatistík z roku 2018 vyprodukuje priemerný obyvateľ Slovenskaviac ako 400 kíl odpadu ročne. Predstavte si, že neexistuje odvoz odpadu, ktorý všetky vaše smeti odnesie kamsi preč. Doma sa vám nazbiera kopa, ktorú zdedia ešte aj vaše prapravnúčatá. V takej realite by si zrejme viacerí rozmysleli, čo vyhodia. A v prvom rade by prehodnotili, čo a v čom si vôbec donesú domov.
Naše životné prostredie je zaplavené skládkami, recyklovať nestačí. Nulový odpad je v súčasnom svete len snom, ide o to čo najviac sa tejto vízii priblížiť. O maximálnu minimalizáciu odpadu.
Zero waste ako životný štýl
Myšlienku zero waste začala šíriť američanka pôvodom z francúzska Bea Johnson. The New York Times nazval túto charizmatickú dámu “kňažkou bezodpadového života”. O svojej ceste za životom bez odpadu v roku 2013 vydala aj knihu Zero Waste Home. Tá je k dnešnému dňu preložená do viac ako 25 svetových jazykov, aj do slovenčiny a češtiny. Okrem toho píše blog, cestuje po celom svete a na prednáškach sa delí o svoje skúsenosti.
Odporúčam prečítať, no nezľaknúť sa! Bea už má zmáknuté naozaj všetky oblasti, no ani u nej transformácia neprebehla zo dňa na deň. V roku 2006 sa s rodinou presťahovali z veľkého domu na predmestí San Francisca do mestečka Mill Valley. Kým našli svoj nový domov, prenajali si v tejto oblasti byt. Vzali so sebou len najnutnejšie veci a ostatné uložili v sklade. Po čase zistili, že väčšinu z uložených vecí vôbec nepotrebujú.
Naopak čím menej vecí majú, tým viac času majú na seba a nové zážitky. Našli si malý domček neďaleko centra a postupne sa zbavili 80 percent všetkých svojich vecí.
Nezostali však len pri minimalizácii hmotného majetku. Rozhodli sa obmedziť vyprodukovaný odpad v domácnosti a to sa im podarilo takmer na nulu. Ročný odpad celej 4-člennej rodiny sa zmestí do zaváraninového pohára.
Ako to dokázala? Formou pokus-omyl došla nakoniec k systému, ktorý v ich bezodpadovej domácnosti funguje, a to je dodržiavanie piatich zásad. Bea zdôrazňuje, že dôležité je ich správne poradie: zamietnuť (refuse), zredukovať (reduce), zúžitkovať (reuse), zrecyklovať (recycle), skompostovať (rot).
Zamietnite veci, ktoré nepotrebujete
Úplný základ bezodpadového života je nepustiť si domov zbytočnosti. V prvom rade rôzne vizitky, reklamné letáky, či predmety.. Pokiaľ prijímate takéto predmety, dávate súhlas s výrobou ďalších a ďalších kusov.
Najviac odpadkov si domov nosíme zo supermarketov. Jeden sáčok na rohlíky, druhý na jablká, ďalší na mrkvy, či banány. Zbytočne veľké obaly, polovica na potraviny, polovica na vzduch. Syry v plastových obaloch, chuť ktorých niekedy od tej plastovej ani nerozoznáte…
No áno, ale čo s tým? Jesť sa predsa musí.
Odpoveďou je plánovanie a zodpovedná spotreba.
Predtým ako sa vyberiete na nákup, spíšte si zoznam. Nepodľahnete tak lákavým akciám a nenakúpite veci, ktoré nepotrebujete a je pravdepodobné, že ani nespotrebujete. Nestane sa vám situácia, že si pri pokladni budete kupovať igelitku, ktorú inak vôbec nepotrebujete.
Myslite na to, že nakŕmiť chcete seba, nie smetný kôš. Neponúkajte mu zbytočne plastové sáčky ani vyhodené jedlo. Nezabudnite si na nákup vziať svoje vrecúška na pečivo, ovocie aj zeleninu. Dnes si ich už viete zadovážiť dokonca aj priamo v supermarketoch. Ak chcete byť úplne zero waste, skúste si ušiť vlastné vrecúška. Postačí vám k tomu zbytok látok, ihla, niť a kúsok šnúrky.
Aj syry, či šunku si môžete zadovážiť do vlastného obalu, dokonca aj na pultoch v supermarketoch. Nie každá predavačka bude ochotná. Občas je preto potrebné použiť trochu osobného šarmu alebo si nájsť obchod, v ktorom s tým problém nie je.
Ak ste ochotný urobiť krok navyše, zamierte priamo do bezobalového obchodu, kde si viete potraviny zadovážiť do vlastných nádob. Dnes taký obchod nájdete v každom väčšom meste. Okrem potravín si tam do vlastných nádob načapujete čistiace prostriedky do domácnosti, prírodnú drogériu a kozmetiku. Zoženiete tam aj rôzne pomôcky do domácnosti z prírodných materiálov, napr. aj moju obľúbenú zero waste pomôcku na umývanie riadu – lufu. Keď vám doslúži jednoducho ju hodíte do kompostu.
Zredukujte veci, ktoré potrebujete
Minimalizmus a zero waste sa v tomto bode stretávajú. Minimalizmus je o tom, uvedomiť si čo v živote naozaj potrebujeme a zbaviť sa nepotrebného. Podľa Bei Johnson používame 20 percent nášho oblečenia, 80 percent si nechávame pre prípad “čo keď…” Každý člen jej rodiny si svoje oblečenie pobalí do jedného kufra.
Ak si chcete minimalizovať počet kusov oblečenia, no byť pripravená/pripravený nahodiť sa na každú príležitosť, kapsulový šatník je tým správnym pre vás. V skrini vám zostane približne 40-50 základných kusov oblečenia, ktoré sa ľahko kombinujú, vyjadrujú váš štýl a nepodliehajú módnym trendom.
Viete, čo je Swap? Momentálne veľmi trendová záležitosť, najmä medzi dámami. Jedná sa o vzájomnú výmenu oblečenia. Na jednej akcii posuniete svoje zachovalé oblečenie, ktoré už nepotrebujete niekomu, kto ho ešte využije. Zároveň si môžete vybrať oblečenie, ktoré pre zmenu potrebujete a dať mu tak druhú šancu.
Nejedná sa samozrejme len o oblečenie. Darujte, či predajte aj ostatné veci, ktoré u vás doma nemajú využitie, naopak iných ľudí by potešili. Odľahčite svoj domov, aj svoju hlavu.
Pri prvej zásade (refuse – odmietni) šetríte svoje peniaze, pri zásade reducešetríte aj svoj čas. Už nebudete ráno postávať pol hodinu pred skriňou s tým, že nemáte čo na seba. Vaša skriňa bude obsahovať len pár vašich obľúbených kúskov. Z vašej domácnosti zmiznú nepotrebné lapače prachu, či zapĺňače šuflíkov a vám tak zostane čas na príjemnejšie veci ako upratovanie.
Zúžitkuj veci opakovane
Svet zaplavili veci na jedno použitie. Papierové vreckovky, utierky, slamky, poháre, fľaše, príbory…Použiť a vyhodiť. Preč s tým. Ako hovorí Ivana Maleš, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), miesta PREČ neexistujú.
S dôsledkami našej, povedzme pohodlnosti, či nevedomosti, si následne naša príroda nevie rady. Najväčší problém je práve s jednorázovými plastami, ktoré často končia v oceánoch. Za pár rokov, ich tam, podľa vedcov, bude viac než rýb.
“Veď je to len jedna slamka,“ povedalo si 8 miliárd ľudí.
Poznáte? Je načase, aby každý z nás vzal do rúk zodpovednosť za odpad, ktorý vyprodukuje.
Chcete prevziať zodpovednosť, ale neviete ako na to?
Verím, že sa stačí pohrabať v rodičovských skriniach a nájdete bavlnené vreckovky, ktoré nahradia tie papierové. Vlastná fľaša a plátená taška po ruke, to už je taký zero waste základ. V obchodoch nájdete rôzne alternatívy plastových slamiek, čo je na jednej strane chválihodné, no na druhej strane je v tomto prípade nutné míňať suroviny a energiu na výrobu znovupoužiteľnej slamky? Neviem ako vy, ale moja škôlkarka to robí už niekoľko rokov tak, že jednoducho priloží pery k poháru a pije 🙂
Keď vám učaruje bezodpadový štýl života, uľavíte nielen planéte, ale aj svojej peňaženke. Vaše nakupovanie sa stane vedomým. Peňaženku otvoríte len v prípade, že danú vec naozaj potrebujete. A aj v tomto prípade je možné voliť lacnejšiu a ekologickejšiu alternatívu. Bazáre, či second-handy sú plné produktov, ktoré ich pôvodný majitelia nepotrebovali, no práve vy ich môžete znovu použiť.
Čím viac vecí nakupujeme, tým viac odpadu produkujeme. Zodpovedný spotrebiteľ si už v obchode uvedomuje, že z jeho nákupu sa jedného dňa stane odpad.
Zrecyklujte, čo nemôžete zamietnuť, zredukovať a zúžitkovať
Papier, sklo, plasty, kovy. Všetky tieto suroviny je možné opätovne využiť. Ak zlyhajú prvé tri zásady, nasleduje možnosť posunúť nepotrebné suroviny na ďalšie spracovanie. Schválne ich nenazývam odpadom. Všetko sú to totiž suroviny, ktoré pri poctivom triedení môžu byť využité pri výrobe nových produktov.
Sklo, na rozdiel od iných materiálov, je možné recyklovať donekonečna bez straty jeho kvality. Žiaľ na Slovensku tvorí sklo v priemere až 10%-ný podiel komunálneho odpadu. Tak, namiesto jeho opätovného využiatia, končí v spaľovniach alebo na skládkach, kde sa rozkladá neuveriteľných 4000 rokov.
Papier je možné zrecyklovať len 5 až 8 krát. Každá tona zrecyklovaného papiera zachráni 17 stromov a tisíce litrov vody. Viacnásobnou recykláciou sa znižuje kvalita papiera – posledným takýmto štádiom sú obaly od vajíčok, či rolky toaletného papiera. Tie už do modrého kontajnera nepatria, nemusia však zamieriť priamo na skládku. Obaly od vajíčok uvítajú na opakované použitie tety na trhoch, či v predajniach, kde predávajú domáce vajíčka. Prípadne ich môžete zahodiť do kompostu. Odpad nula 🙂
Plasty. Aj tento mnohokrát zatracovaný materiál je možné veľmi dobre zrecyklovať. Recyklovaním sa však plasty degradujú. Časť zrecyklovaných PET fliaš síce mieri do výroby ďalších fliaš, zo zvyšku sa však vyrábajú výrobky nižšej triedy, ktoré sa už po ich doslúžení recyklovať nedajú. 11% plastov na Slovensku aj napriek osvete končí v spaľovniach a na skládkach. Tomuto by malo zabrániť zálohovanie PET fliaš od roku 2022.
Podľa profesora Pavla Alexyho z STU však recyklácia plastov nie je riešenie. “Je to len odloženie problému na neskôr. Pretože polyméry sa nedajú recyklovať donekonečna.” Spolu so svojim tímom vyvíja bioplasty, ktoré sa dokážu v prírode rozložiť bez akejkoľvek enviromentálnej stopy. Stál aj pri zrode prvých zubných kefiek CURAPROX z bioplastov. Okrem experimentovania s rozložiteľnými plastami zaviedla táto firma pred pár rokmi zber plastových kefiek, z ktorých následne vyrába koše na triedenie odpadu.
Hliník a oceľ je možné recyklovať donekonečna rovnako ako sklo. Ich triedením nielen opätovne využijeme ich potenciál, ale zamedzíme ich dlhodobému rozkladu v prírode a zbytočnému čerpaniu ďalších prírodných zdrojov. Kam s jednotlivými materiálmi po ich využití sa dozviete TU.
Zrecyklovať môžete dokonca aj vynosený, či zničený textil. Slovenská spoločnosť SK-Tex ročne zrecykluje 4500 ton textilného odpadu a vyrobí z neho izolácie do budov, či automobilov. Z recyklovaného textilu je možné aj ušiť ďalšie produkty, čo dokazuje napr. firma sobi.eco so svojimi taškami a obalmi.
Ako však hovorí Bea Johnson: “Bezodpadový štýl života neznamená, že recyklujete viac, ale že recyklujete menej. Dôležitá je prevencia odpadu, teda prvé tri zásady.”
Skompostujte zvyšok
Takmer polovicu odpadu v domácnosti, ktorá končí v komunálnom odpade, vieme skompostovať. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že ak biologický odpad skončí na skládke, po čase sa celkom ekologicky rozpadne. Nie je to však úplne tak, pri takomto rozklade vzniká množstvo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy.
Predstava kompostovania sa väčšinou spája so záhradou. Na trhu sú však aj kompostéry, ktoré sa vám poľahky zmestia do bytu, či už si zvolíte vermikompostér alebo malý elektrický kompostér.
Keď si osvojíte týchto pár pravidiel, verte mi, začnete premýšlať inak. Nebuďte na seba prísny, keď vám nebude hneď všetko vychádzať podľa predstáv. Dôležité je začať.
Činnosti, ktoré boli doteraz pre vás nepredstaviteľné, začnú byť pre vás rutinou a začnete vidieť ekologickejšie alternatívy automaticky všade okolo seba.
Cirkulárna ekonomika
Minimalizovať negatívny dopad výrobkov na životné prostredie je potrebné ešte predtým ako sa vôbec dostanú do obchodov. Pri téme zero waste mi teda nedá nespomenúť aj pojem cirkulárna ekonomika.
V súčasnosti fungujeme prevažne v modely lineárnej ekonomiky. To znamená, že sa vyťaží surovina, vyrobí sa z nej výrobok, pričom sa do toho vloží kopa energie a peňazí. Následne ho používame a nakoniec končí ako odpad bez ďalšieho využitia.
Na rozdiel od lineárnej, cirkulárna ekonomika vníma odpad ako zdroj. Pri výrobe používa recyklovaný materiál, obnoviteľné zdroje a materiály. Najdôležitejší krok je samotný dizajn produktu. Navrhnutý by mal byť tak, aby bol opraviteľný, znovupoužiteľný a na konci životnosti recyklovateľný. Ďalšou časťou tejto ekonomiky je zodpovedná spotreba a až potom recyklácia.
Je potrebné uvedomiť si, že zero waste, či nahradenie lineárnej ekonomiky cirkulárnou nie je len momentálny módny výstrelok. Udržateľnosť totiž nie je trendová záležitosť je to záležitosť prežitia.
Tak čo, ste pripravený postaviť sa dnes zoči-voči svojmu smetnému košu?
S láskou sa stará o audioknihy, ktoré vydáva to najlepšie vydavateľstvo pod slnkom (to sa o nich vraj hovorí) - Publixing. Najčastejšie by ste ju ale našli s rodinkou chodiť po horách alebo lesom. Pri cestovaní alebo upratovaní má v ušiach napríklad Vzdelanú. A obdivuje všetkých ľudí, ktorí si plnia svoje ciele s ohľadom na ostatných aj prírodu.
Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner. ...
Umelá inteligencia, ChatGPT, AI. Pojmy, ktoré na nás skáču zo všetkých strán, veľmi im nerozumieme, ale podľa všetkého je to niečo skvelé a zároveň desivé. ...
Podľa štatistík z roku 2018 vyprodukuje priemerný obyvateľ Slovenska viac ako 400 kíl odpadu ročne. Predstavte si, že neexistuje odvoz odpadu, ktorý všetky vaše smeti odnesie kamsi preč. Doma sa vám nazbiera kopa, ktorú zdedia ešte aj vaše prapravnúčatá. V takej realite by si zrejme viacerí rozmysleli, čo vyhodia. A v prvom rade by prehodnotili, čo a v čom si vôbec donesú domov.
Naše životné prostredie je zaplavené skládkami, recyklovať nestačí. Nulový odpad je v súčasnom svete len snom, ide o to čo najviac sa tejto vízii priblížiť. O maximálnu minimalizáciu odpadu.
Zero waste ako životný štýl
Myšlienku zero waste začala šíriť američanka pôvodom z francúzska Bea Johnson. The New York Times nazval túto charizmatickú dámu “kňažkou bezodpadového života”. O svojej ceste za životom bez odpadu v roku 2013 vydala aj knihu Zero Waste Home. Tá je k dnešnému dňu preložená do viac ako 25 svetových jazykov, aj do slovenčiny a češtiny. Okrem toho píše blog, cestuje po celom svete a na prednáškach sa delí o svoje skúsenosti.
Odporúčam prečítať, no nezľaknúť sa! Bea už má zmáknuté naozaj všetky oblasti, no ani u nej transformácia neprebehla zo dňa na deň. V roku 2006 sa s rodinou presťahovali z veľkého domu na predmestí San Francisca do mestečka Mill Valley. Kým našli svoj nový domov, prenajali si v tejto oblasti byt. Vzali so sebou len najnutnejšie veci a ostatné uložili v sklade. Po čase zistili, že väčšinu z uložených vecí vôbec nepotrebujú.
Naopak čím menej vecí majú, tým viac času majú na seba a nové zážitky. Našli si malý domček neďaleko centra a postupne sa zbavili 80 percent všetkých svojich vecí.
Nezostali však len pri minimalizácii hmotného majetku. Rozhodli sa obmedziť vyprodukovaný odpad v domácnosti a to sa im podarilo takmer na nulu. Ročný odpad celej 4-člennej rodiny sa zmestí do zaváraninového pohára.
Ako to dokázala? Formou pokus-omyl došla nakoniec k systému, ktorý v ich bezodpadovej domácnosti funguje, a to je dodržiavanie piatich zásad. Bea zdôrazňuje, že dôležité je ich správne poradie: zamietnuť (refuse), zredukovať (reduce), zúžitkovať (reuse), zrecyklovať (recycle), skompostovať (rot).
Zamietnite veci, ktoré nepotrebujete
Úplný základ bezodpadového života je nepustiť si domov zbytočnosti. V prvom rade rôzne vizitky, reklamné letáky, či predmety.. Pokiaľ prijímate takéto predmety, dávate súhlas s výrobou ďalších a ďalších kusov.
Najviac odpadkov si domov nosíme zo supermarketov. Jeden sáčok na rohlíky, druhý na jablká, ďalší na mrkvy, či banány. Zbytočne veľké obaly, polovica na potraviny, polovica na vzduch. Syry v plastových obaloch, chuť ktorých niekedy od tej plastovej ani nerozoznáte…
No áno, ale čo s tým? Jesť sa predsa musí.
Odpoveďou je plánovanie a zodpovedná spotreba.
Predtým ako sa vyberiete na nákup, spíšte si zoznam. Nepodľahnete tak lákavým akciám a nenakúpite veci, ktoré nepotrebujete a je pravdepodobné, že ani nespotrebujete. Nestane sa vám situácia, že si pri pokladni budete kupovať igelitku, ktorú inak vôbec nepotrebujete.
Myslite na to, že nakŕmiť chcete seba, nie smetný kôš. Neponúkajte mu zbytočne plastové sáčky ani vyhodené jedlo. Nezabudnite si na nákup vziať svoje vrecúška na pečivo, ovocie aj zeleninu. Dnes si ich už viete zadovážiť dokonca aj priamo v supermarketoch. Ak chcete byť úplne zero waste, skúste si ušiť vlastné vrecúška. Postačí vám k tomu zbytok látok, ihla, niť a kúsok šnúrky.
Aj syry, či šunku si môžete zadovážiť do vlastného obalu, dokonca aj na pultoch v supermarketoch. Nie každá predavačka bude ochotná. Občas je preto potrebné použiť trochu osobného šarmu alebo si nájsť obchod, v ktorom s tým problém nie je.
Ak ste ochotný urobiť krok navyše, zamierte priamo do bezobalového obchodu, kde si viete potraviny zadovážiť do vlastných nádob. Dnes taký obchod nájdete v každom väčšom meste. Okrem potravín si tam do vlastných nádob načapujete čistiace prostriedky do domácnosti, prírodnú drogériu a kozmetiku. Zoženiete tam aj rôzne pomôcky do domácnosti z prírodných materiálov, napr. aj moju obľúbenú zero waste pomôcku na umývanie riadu – lufu. Keď vám doslúži jednoducho ju hodíte do kompostu.
Zredukujte veci, ktoré potrebujete
Minimalizmus a zero waste sa v tomto bode stretávajú. Minimalizmus je o tom, uvedomiť si čo v živote naozaj potrebujeme a zbaviť sa nepotrebného. Podľa Bei Johnson používame 20 percent nášho oblečenia, 80 percent si nechávame pre prípad “čo keď…” Každý člen jej rodiny si svoje oblečenie pobalí do jedného kufra.
Ak si chcete minimalizovať počet kusov oblečenia, no byť pripravená/pripravený nahodiť sa na každú príležitosť, kapsulový šatník je tým správnym pre vás. V skrini vám zostane približne 40-50 základných kusov oblečenia, ktoré sa ľahko kombinujú, vyjadrujú váš štýl a nepodliehajú módnym trendom.
Viete, čo je Swap? Momentálne veľmi trendová záležitosť, najmä medzi dámami. Jedná sa o vzájomnú výmenu oblečenia. Na jednej akcii posuniete svoje zachovalé oblečenie, ktoré už nepotrebujete niekomu, kto ho ešte využije. Zároveň si môžete vybrať oblečenie, ktoré pre zmenu potrebujete a dať mu tak druhú šancu.
Nejedná sa samozrejme len o oblečenie. Darujte, či predajte aj ostatné veci, ktoré u vás doma nemajú využitie, naopak iných ľudí by potešili. Odľahčite svoj domov, aj svoju hlavu.
Pri prvej zásade (refuse – odmietni) šetríte svoje peniaze, pri zásade reduce šetríte aj svoj čas. Už nebudete ráno postávať pol hodinu pred skriňou s tým, že nemáte čo na seba. Vaša skriňa bude obsahovať len pár vašich obľúbených kúskov. Z vašej domácnosti zmiznú nepotrebné lapače prachu, či zapĺňače šuflíkov a vám tak zostane čas na príjemnejšie veci ako upratovanie.
Zúžitkuj veci opakovane
Svet zaplavili veci na jedno použitie. Papierové vreckovky, utierky, slamky, poháre, fľaše, príbory…Použiť a vyhodiť. Preč s tým. Ako hovorí Ivana Maleš, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), miesta PREČ neexistujú.
S dôsledkami našej, povedzme pohodlnosti, či nevedomosti, si následne naša príroda nevie rady. Najväčší problém je práve s jednorázovými plastami, ktoré často končia v oceánoch. Za pár rokov, ich tam, podľa vedcov, bude viac než rýb.
“Veď je to len jedna slamka,“ povedalo si 8 miliárd ľudí.
Poznáte? Je načase, aby každý z nás vzal do rúk zodpovednosť za odpad, ktorý vyprodukuje.
Chcete prevziať zodpovednosť, ale neviete ako na to?
Verím, že sa stačí pohrabať v rodičovských skriniach a nájdete bavlnené vreckovky, ktoré nahradia tie papierové. Vlastná fľaša a plátená taška po ruke, to už je taký zero waste základ. V obchodoch nájdete rôzne alternatívy plastových slamiek, čo je na jednej strane chválihodné, no na druhej strane je v tomto prípade nutné míňať suroviny a energiu na výrobu znovupoužiteľnej slamky? Neviem ako vy, ale moja škôlkarka to robí už niekoľko rokov tak, že jednoducho priloží pery k poháru a pije 🙂
Keď vám učaruje bezodpadový štýl života, uľavíte nielen planéte, ale aj svojej peňaženke. Vaše nakupovanie sa stane vedomým. Peňaženku otvoríte len v prípade, že danú vec naozaj potrebujete. A aj v tomto prípade je možné voliť lacnejšiu a ekologickejšiu alternatívu. Bazáre, či second-handy sú plné produktov, ktoré ich pôvodný majitelia nepotrebovali, no práve vy ich môžete znovu použiť.
Čím viac vecí nakupujeme, tým viac odpadu produkujeme. Zodpovedný spotrebiteľ si už v obchode uvedomuje, že z jeho nákupu sa jedného dňa stane odpad.
Zrecyklujte, čo nemôžete zamietnuť, zredukovať a zúžitkovať
Papier, sklo, plasty, kovy. Všetky tieto suroviny je možné opätovne využiť. Ak zlyhajú prvé tri zásady, nasleduje možnosť posunúť nepotrebné suroviny na ďalšie spracovanie. Schválne ich nenazývam odpadom. Všetko sú to totiž suroviny, ktoré pri poctivom triedení môžu byť využité pri výrobe nových produktov.
Sklo, na rozdiel od iných materiálov, je možné recyklovať donekonečna bez straty jeho kvality. Žiaľ na Slovensku tvorí sklo v priemere až 10%-ný podiel komunálneho odpadu. Tak, namiesto jeho opätovného využiatia, končí v spaľovniach alebo na skládkach, kde sa rozkladá neuveriteľných 4000 rokov.
Papier je možné zrecyklovať len 5 až 8 krát. Každá tona zrecyklovaného papiera zachráni 17 stromov a tisíce litrov vody. Viacnásobnou recykláciou sa znižuje kvalita papiera – posledným takýmto štádiom sú obaly od vajíčok, či rolky toaletného papiera. Tie už do modrého kontajnera nepatria, nemusia však zamieriť priamo na skládku. Obaly od vajíčok uvítajú na opakované použitie tety na trhoch, či v predajniach, kde predávajú domáce vajíčka. Prípadne ich môžete zahodiť do kompostu. Odpad nula 🙂
Plasty. Aj tento mnohokrát zatracovaný materiál je možné veľmi dobre zrecyklovať. Recyklovaním sa však plasty degradujú. Časť zrecyklovaných PET fliaš síce mieri do výroby ďalších fliaš, zo zvyšku sa však vyrábajú výrobky nižšej triedy, ktoré sa už po ich doslúžení recyklovať nedajú. 11% plastov na Slovensku aj napriek osvete končí v spaľovniach a na skládkach. Tomuto by malo zabrániť zálohovanie PET fliaš od roku 2022.
Podľa profesora Pavla Alexyho z STU však recyklácia plastov nie je riešenie. “Je to len odloženie problému na neskôr. Pretože polyméry sa nedajú recyklovať donekonečna.” Spolu so svojim tímom vyvíja bioplasty, ktoré sa dokážu v prírode rozložiť bez akejkoľvek enviromentálnej stopy. Stál aj pri zrode prvých zubných kefiek CURAPROX z bioplastov. Okrem experimentovania s rozložiteľnými plastami zaviedla táto firma pred pár rokmi zber plastových kefiek, z ktorých následne vyrába koše na triedenie odpadu.
Hliník a oceľ je možné recyklovať donekonečna rovnako ako sklo. Ich triedením nielen opätovne využijeme ich potenciál, ale zamedzíme ich dlhodobému rozkladu v prírode a zbytočnému čerpaniu ďalších prírodných zdrojov. Kam s jednotlivými materiálmi po ich využití sa dozviete TU.
Zrecyklovať môžete dokonca aj vynosený, či zničený textil. Slovenská spoločnosť SK-Tex ročne zrecykluje 4500 ton textilného odpadu a vyrobí z neho izolácie do budov, či automobilov. Z recyklovaného textilu je možné aj ušiť ďalšie produkty, čo dokazuje napr. firma sobi.eco so svojimi taškami a obalmi.
Ako však hovorí Bea Johnson: “Bezodpadový štýl života neznamená, že recyklujete viac, ale že recyklujete menej. Dôležitá je prevencia odpadu, teda prvé tri zásady.”
Skompostujte zvyšok
Takmer polovicu odpadu v domácnosti, ktorá končí v komunálnom odpade, vieme skompostovať. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že ak biologický odpad skončí na skládke, po čase sa celkom ekologicky rozpadne. Nie je to však úplne tak, pri takomto rozklade vzniká množstvo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy.
Predstava kompostovania sa väčšinou spája so záhradou. Na trhu sú však aj kompostéry, ktoré sa vám poľahky zmestia do bytu, či už si zvolíte vermikompostér alebo malý elektrický kompostér.
Keď si osvojíte týchto pár pravidiel, verte mi, začnete premýšlať inak. Nebuďte na seba prísny, keď vám nebude hneď všetko vychádzať podľa predstáv. Dôležité je začať.
Činnosti, ktoré boli doteraz pre vás nepredstaviteľné, začnú byť pre vás rutinou a začnete vidieť ekologickejšie alternatívy automaticky všade okolo seba.
Cirkulárna ekonomika
Minimalizovať negatívny dopad výrobkov na životné prostredie je potrebné ešte predtým ako sa vôbec dostanú do obchodov. Pri téme zero waste mi teda nedá nespomenúť aj pojem cirkulárna ekonomika.
V súčasnosti fungujeme prevažne v modely lineárnej ekonomiky. To znamená, že sa vyťaží surovina, vyrobí sa z nej výrobok, pričom sa do toho vloží kopa energie a peňazí. Následne ho používame a nakoniec končí ako odpad bez ďalšieho využitia.
Na rozdiel od lineárnej, cirkulárna ekonomika vníma odpad ako zdroj. Pri výrobe používa recyklovaný materiál, obnoviteľné zdroje a materiály. Najdôležitejší krok je samotný dizajn produktu. Navrhnutý by mal byť tak, aby bol opraviteľný, znovupoužiteľný a na konci životnosti recyklovateľný. Ďalšou časťou tejto ekonomiky je zodpovedná spotreba a až potom recyklácia.
Je potrebné uvedomiť si, že zero waste, či nahradenie lineárnej ekonomiky cirkulárnou nie je len momentálny módny výstrelok. Udržateľnosť totiž nie je trendová záležitosť je to záležitosť prežitia.
Tak čo, ste pripravený postaviť sa dnes zoči-voči svojmu smetnému košu?
Viac o zero waste
www.czechzerowaste.cz
www.zerowasteslovakia.sk
www.zerowastehome.com
www.trashisfortossers.com
Zdieľaj článok
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023
Umelá inteligencia: už ste sa s ňou stretli?