Jeseň a audioknihy idú ruka v ruke. A pretože je to obdobie, keď nad audioknihami (a knihami) premýšľame viac ako obvykle, príde nám to ako najlepší čas na organizovanie Veľkého audioknižného prieskumu. Tento rok už dvanástykrát. Uvarte si teda svoj obľúbený teplý nápoj, zababušte sa do deky a venujte nám pár minútok času. Vyplnením prieskumu nám pomôžete urobiť si lepší obrázok o vašich čitateľských i poslucháčskych preferenciách a nakoniec možno ešte vyhráte audioknihy.

Prečo?

Pretože nás zaujíma, kde a ako počúvate audioknihy, aké žánry vás bavia, ktoré činnosti si počúvaním spríjemňujete a kopa ďalších informácií. Vaše odpovede nám pomáhajú spraviť si obraz o trendoch a vývoji v audioknižnom svete.

Kde?

Na našich webových stránkach. Zúčastniť sa ho môže úplne každý, potrebujete k tomu len emailovú adresu a približne 15 minút času. Stačí kliknúť sem. Otvorí sa vám formulár, a keď ho vyplníte, môžete sa zúčastniť našej (taktiež už tradičnej) súťaže o celkom 22 audiokníh.

Kedy?

Dvanásty ročník Veľkého audioknižného prieskumu a tiež súťaž o audioknihy prebiehajú od októbra do 31. decembra 2025. Víťazi cien budú vyhlásení 15. januára 2026.

Kto môže vyhrať?

Každý, kto sa zúčastní nášho prieskumu. Vyplnením dotazníka získate jeden vstup do súťaže o celkom 22 audiokníh. Víťazi budú 3 a ceny nasledovné:

1. cena = Darčekový poukaz na 13 audiokníh
2. cena = Darčekový poukaz na 6 audiokníh
3. cena = Darčekový poukaz na 3 audioknihy

Svoju šancu na výhru môžete zvýšiť zdieľaním výhernej URL, ktorú získate po vyplnení prieskumu. Za každého priateľa, ktorého odporučíte a on vyplní Veľký audioknižný prieskum prostredníctvom vašej výhernej URL, získate ďalšie dva vstupy do súťaže. Stačí nás zdieľať napríklad na sociálnych sieťach.

Súťaž sa riadi klasickými pravidlami súťaže

Jeseň a audioknihy idú ruka v ruke. A pretože je to obdobie, keď nad audioknihami (a knihami) premýšľame viac ako obvykle, príde nám to ako najlepší čas na organizovanie Veľkého audioknižného prieskumu. Tento rok už jedenástykrát. Uvarte si teda svoj obľúbený teplý nápoj, zababušte sa do deky a venujte nám pár minútok času. Vyplnením prieskumu nám pomôžete urobiť si lepší obrázok o vašich čitateľských i poslucháčskych preferenciách a nakoniec možno ešte vyhráte audioknihy.

Prečo?

Pretože nás zaujíma, kde a ako počúvate audioknihy, aké žánry vás bavia, ktoré činnosti si počúvaním spríjemňujete a kopa ďalších informácií. Vaše odpovede nám pomáhajú spraviť si obraz o trendoch a vývoji v audioknižnom svete.

Kde?

Na našich webových stránkach. Zúčastniť sa ho môže úplne každý, potrebujete k tomu len emailovú adresu a približne 15 minút času. Stačí kliknúť sem. Otvorí sa vám formulár, a keď ho vyplníte, môžete sa zúčastniť našej (taktiež už tradičnej) súťaže o celkom 22 audiokníh.

Kedy?

Desiaty ročník Veľkého audioknižného prieskumu a tiež súťaž o audioknihy prebiehajú od októbra do 31. decembra 2024. Víťazi cien budú vyhlásení 15. januára 2025.

Kto môže vyhrať?

Každý, kto sa zúčastní nášho prieskumu. Vyplnením dotazníka získate jeden vstup do súťaže o celkom 22 audiokníh. Víťazi budú 3 a ceny nasledovné:

1. cena = Darčekový poukaz na 13 audiokníh
2. cena = Darčekový poukaz na 6 audiokníh
3. cena = Darčekový poukaz na 3 audioknihy

Svoju šancu na výhru môžete zvýšiť zdieľaním výhernej URL, ktorú získate po vyplnení prieskumu. Za každého priateľa, ktorého odporučíte a on vyplní Veľký audioknižný prieskum prostredníctvom vašej výhernej URL, získate ďalšie dva vstupy do súťaže. Stačí nás zdieľať napríklad na sociálnych sieťach.

Súťaž sa riadi klasickými pravidlami súťaže

„Skvelých audiokníh je veľa a času tak málo!“ povzdychol si už nejeden audiomoľ. Niekto sa preto úzko drží svojho obľúbeného autora a s istotou vkladá do košíka každú jeho novinku. Iný sa zas spolieha na odporúčanie či recenzie iných audiomoľov, lebo chce počúvať len to najlepšie.

Každopádne, ak vám niekedy vírilo hlavou, či nedať šancu nejakej napínavej detektívke, zistiť, prečo sa ľudia tak radi nechávajú uniesť do sveta fantasy alebo sa naučiť niečo nové a praktické, no popri tom všetkom chcete ísť na istotu, tento článok sme napísali práve pre vás.

Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner.

Bola to úloha obzvlášť náročná, niektoré skvelé audioknihy museli ísť bokom, aby sa na výslnie napokon dostala len tá jediná. Ale podarilo sa. 

A ktovie, možno v tomto článku nájdete aj inšpiráciu na darček pre niekoho, kto by chcel počúvanie audioknihy vyskúšať, no nevie, čím začať.

Ako bonus sme ku každému žánru pripojili aj niekoľko tipov od našich zákazníkov. Nájdete medzi nimi tituly, ktoré naši audiomoli hodnotia v daných žánroch najlepšie.

Pripravte sa, koncentrácia neodolateľných audiokníh bude v týchto riadkoch naozaj vysoká!

Detektívka

Knihovníčka Mirka odporúča: Mucha – Dominik Dán

Dán je pre mňa typickým predstaviteľom modernej česko-slovenskej detektívky, ktorá ale nezavrhuje svoje korene a nesnaží sa vyrovnať severským autorom. Stavia na kvalitnej zápletke, zmysle pre humor a fajn partii sympatických detektívov.

Autor sa zväčša inšpiruje skutočnými prípadmi a dokáže skvelo priblížiť prácu vyšetrovateľov, s ktorou má osobné skúsenosti.

Mucha bola jednou z prvých detektívok, ktoré som od Dána počula, a ako všetkých ostatných, aj mňa chytila tak, že som nedokázala odložiť slúchadlá do poslednej minúty.

Detektívky, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Sci-Fi

Katka odporúča: Leviatan se probouzí – James S. A. Corey

Leviatan se probouzí má úplne všetko. VŠETKO!

Vesmírne lode, intrigy, napínavé prestrelky, sarkastických hrdinov, medziplanetárnu záhadu, k tomu ešte detektívnu zápletku, famóznych interpretov a 20 hodín počúvania. Chýbajú len mimozemšťania… alebo?

Séria Expanze je komplexný príbeh, v ktorom sledujete nesúrodú partičku hrdinov stojacich na najrôznejších stranách zákona, ale vo výsledku to myslia dobre. Keby im to len hašterenie medzi Zemou a Marsom a zákony tak veľmi nekomplikovali…

Za mňa rozhodne najlepší počin roka a už sa nemôžem dočkať pripravovaného pokračovania.

Sci-Fi, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Osobný rozvoj

Michal odporúča: Zaměřte svou pozornost – Michael Hyatt

Táto audiokniha mi dala do poriadku život. Zo stavu „mám milión vecí na vybavenie“, „robím veľa hodín denne a nevidno za mnou žiadny výsledok“ a „popri tom všetkom je ťažké nájsť si čas na rodinu“ ma vytiahla ľavou zadnou a dostala na vlnu „som organizovaný, robím dôležité veci, som v pohode a mám čas aj na rodinu“.

Michael Hyatt možno v našich končinách nepatrí k najznámejším autorom, ale v zahraničí je jedným z najväčších odborníkov na osobnú produktivitu – a právom. Audiokniha Zaměřte svou pozornost je neuveriteľne praktická, akčná a človek má po jej vypočutí obrovskú chuť ísť a začať veci vo svojom živote podľa nej meniť.

Ak si okrem jej vypočutia vytlačí a vyplní aj pár priložených PDF súborov (dá sa to zvládnuť naozaj za pár minút), dostane svoj život jednoducho pod kontrolu. Za mňa ak by mal človek čas len na jednu jedinú audioknihu z osobného rozvoja, určite by to mala byť práve táto.

Osobný rozvoj, ktorý odporúčajú naši zákazníci

Thriller

Renča odporúča: Lovci hlav – Jo Nesbo

Lovci hlav sú thriller, vďaka ktorému som sa kedysi do thrillerov zamilovala. Má pozvoľna sa rozvíjajúci príbeh, ktorý vtiahne a nepustí. Postupne sa premení na napínavú štvanicu, ktorú nemôžete odložiť.

A na konci? Zostanú vám len ústa dokorán. Pretože takýto záver ste určite nečakali. Naviac sa občas aj zasmejete cynicko-ironickému nadhľadu, s ktorým je príbeh podaný. Filip Švarc je v tomto prípade naozaj výbornou voľbou.

Thrillery, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Spoločenská próza

Majka odporúča: Hana – Alena Mornštajnová

K audioknihám Aleny Mornštajnovej som sa dostala vďaka Audioknižnej výzve a príbeh Hany vo mne rezonuje dodnes. Dokáže vyvolať v človeku ohromne pestrú zmes emócií – utrpenie, zradu, smútok, ale aj lásku a nádej.

Pri počúvaní som mala pocit, že situácie a konanie postáv sledujem zdiaľky a že jednotlivé osoby poznám už roky. Hoci je príbeh smutný a tragický, má pre poslucháča veľkú výpovednú hodnotu a zanechá v ňom silný zážitok.

Raz za čas je dobré spomenúť si na životy našich predkov a uvedomiť si, že aj napriek všetkému, čo sa okolo nás deje, máme stále pekný život.

Spoločenská próza, ktorú odporúčajú naši zákazníci

Fantasy

Jirka odporúča: Pán prstenů – J. R. R. Tolkien

Čo robí elf, človek a trpaslík… okej, znie to ako začiatok vtipu, ale keď pridáte škrétov, hobitov a čarodejníkov, tak vznikne absolútne fantastické rozprávanie od praotca fantasy J. R. R. Tolkiena.

Ten na to šiel trochu inak, ako je u autorov bežné. Najskôr stvoril mytológiu, jazyky, rasy a až potom do toho vplietol príbeh. Vo výsledku si užívate každú minútu počúvania a myšlienkami blúdite po rozľahlej Stredozemi. Tam nie je núdza o tvrdé bitky, ťažké rozhodnutia, pevné priateľstvá ani všedné problémy, akým je varenie králika.

Čerešničkou na torte je hlas Aleša Procházku, ktorý trilógiu bravúrne načítal.

Fantasy, ktoré odporúčajú naši zákazníci

Romantika

Tina odporúča: Veľký Gatsby – F. S. Fitzgerald

Nie je to síce romantika v tom najsladšom zmysle slova, ale ak mám vybrať jediný príbeh o láske, siahla by som po klasike Veľký Gatsby. Je to pomerne krátka audiokniha, no plná silných emócií, nostalgie, nepochopenia a najmä zlého načasovania.

Dejiskom nešťastnej lásky je lepšia spoločnosť na Long Islande, časovým rámcom búrlivé 20. roky minulého storočia plné trblietok, pierok a divokého džezu. Práve táto atmosféra v kontraste s ťažobou a nenaplnenými citmi silno hrá na moju nôtu.

V slovenčine audioknihu načítal Michal Domonkoš, ktorého mladistvý hlas a naivný prejav dokonale sedia k postave rozprávača Nicka Carrawaya.

Romantika, ktorú odporúčajú naši zákazníci

Čo hovoríte na náš výber? Napíšte nám do komentára, ktorá audiokniha vás najviac zaujala. A ak máte svoj vlastný tip na najlepšiu audioknihu, radi sa necháme inšpirovať!

Jeseň je obdobie ako stvorené pre audioknihu – počasie úplne núka zababušiť sa do šálu, nasadiť si slúchadlá a ísť sa prejsť okolo jazera alebo zbierať gaštany, farebné listy či šípky na čaj… a, samozrejme, aj informácie. Jeseň je totiž, mimo iného, už tradične aj obdobím, kedy mapujeme vývoj na poli audioknižného trhu. Ani tento rok to nie je inak. Opäť sme spustili Veľký audioknižný prieskum – tento rok je to už jubilejný 10. ročník.

Prečo?

Pretože nás zaujíma, kde a ako počúvate audioknihy, aké žánry vás bavia, ktoré činnosti si počúvaním spríjemňujete a kopa ďalších informácií. Vaše odpovede nám pomáhajú spraviť si obraz o trendoch a vývoji v audioknižnom svete.

Kde?

Na našich webových stránkach. Zúčastniť sa ho môže úplne každý, potrebujete k tomu len emailovú adresu a približne 15 minút času. Stačí kliknúť sem. Otvorí sa vám formulár, a keď ho vyplníte, môžete sa zúčastniť našej (taktiež už tradičnej) súťaže o celkom 22 audiokníh.

Kedy?

Desiaty ročník Veľkého audioknižného prieskumu a tiež súťaž o audioknihy prebiehajú od októbra do 31. decembra 2023. Víťazi cien budú vyhlásení 15. januára 2024.

Kto môže vyhrať?

Každý, kto sa zúčastní nášho prieskumu. Vyplnením dotazníka získate jeden vstup do súťaže o celkom 22 audiokníh. Víťazi budú 3 a ceny nasledovné:

1. cena = Darčekový poukaz na 13 audiokníh
2. cena = Darčekový poukaz na 6 audiokníh
3. cena = Darčekový poukaz na 3 audioknihy

Svoju šancu na výhru môžete zvýšiť zdieľaním výhernej URL, ktorú získate po vyplnení prieskumu. Za každého priateľa, ktorého odporučíte a on vyplní Veľký audioknižný prieskum prostredníctvom vašej výhernej URL, získate ďalšie dva vstupy do súťaže. Stačí nás zdieľať napríklad na sociálnych sieťach.

Súťaž sa riadi klasickými pravidlami súťaže

Umelá inteligencia, ChatGPT, AI. Pojmy, ktoré na nás skáču zo všetkých strán, veľmi im nerozumieme, ale podľa všetkého je to niečo skvelé a zároveň desivé. Pravdepodobne sa vám pri čítaní podobných slov budú v hlave rodiť najrôznejšie katastrofické scenáre. Možno ste si aj spomenuli na to, ako Skynet ovládol svet.

Ale to, že je teraz umelá inteligencia veľká téma, neznamená, že po svete zrazu začnú pobehovať Terminátori. Zároveň to, že sa o nej teraz veľa hovorí, neznamená, že je to nejaká nová vec. Umelá inteligencia je medzi nami už dlho. Dokonca je bežnou súčasťou našich životov, aj keď to možno nevnímate.

Práve na takéto prípady sa zameriam v tomto článku a ukážem vám, že nové technológie, ako umelá inteligencia, sú pre ľudstvo aj veľkým prínosom. Aby sme sa do toho mohli pustiť, je potrebné si trochu posvietiť na nudné fakty.

Ďaleká cesta do histórie

Ešte než niekto tušil, že budú existovať počítače, kolovali medzi ľuďmi myšlienky o samostatne mysliacich a chodiacich stvoreniach, ktoré vznikli ľudskými rukami. A tieto myšlienky siahajú veľmi ďaleko, preďaleko. Už v gréckej mytológii nájdete bronzového obra Talosa, ktorého úlohou bolo brániť ostrov Krétu.

U nás si zase stačí spomenúť na Golema. Bytosť vytvorená z hliny, ktorá počúvala toho, kto do neho vložil šém s danou úlohou. Skvelým príkladom sú aj Čapkovi roboti, ktorí boli vytvorení zo živej hmoty a boli ideálnymi pracovníkmi.

Od fikcie k realite sme sa ale dostali až o niečo neskôr. Prispeli k tomu objavy v ďalších odboroch ako je neuroveda, informatika a matematika, ktoré prišli s myšlienkou, že by bolo možné vytvoriť umelý mozog. Prvé pokusy o vytvorenie umelej inteligencie prebehli v polovici dvadsiateho storočia. Odbor zameraný na skúmanie umelej inteligencie potom vznikol v roku 1956.

Prvé stroje vedeli riešiť matematické úlohy a učiť sa jazyky. Aj keď sa nám to zdá dnes primitívne, v dobe svojho vzniku to boli ohromujúce výsledky. Dokonca ich vedci videli tak optimisticky, že očakávali, že do 20 rokov vytvoria plne inteligentný stroj. Spoiler: Nevytvorili.

Namiesto toho sa dlhé roky striedali úpadky a boomy záujmu o výskum umelej inteligencie. Za jeden z najväčších úspechov je považovaný rok 1996, kedy stroj Deep Blue dokázal poraziť šachového majstra Garyho Kasparova. Práve šach bol pre svoju zložitosť a komplexnosť považovaný za skutočnú výzvu pre počítače.

Teraz teda máte tušenie, kde sa umelá inteligencia vzala. Čo sa ale za tým termínom skrýva?

AI. Čo to vlastne je?

Rovnako ako pri všetkom v živote, žiadna jednoznačná definícia neexistuje. Všetky sa ale zhodujú na tom, že je umelá inteligencia (UI, alebo anglicky Artificial Intelligence – AI) stroj či počítačový program, ktorý je schopný simulovať ľudské myslenie a správanie.

Zároveň má schopnosť sa postupným učením zdokonaľovať. Vďaka tomu, že AI má vlastnosti podobné ľudskej mysli, dokáže sa prispôsobovať riešeniu rôznych úloh, alebo sa prispôsobovať prostrediu. Na to využíva spracovanie prirodzeného jazyka a strojové učenie (tzv. machine learning).

Umelá inteligencia sa v zásade učí podobne ako ľudia. Čím viac jej dáme dát, tým viac sa toho dokáže naučiť. Napríklad keď mu dáte prečítať fakt veľa textu (oveľa viac ako povinný kánon na maturitu), on sa vďaka tomu naučí porozumieť jazyku, obohatí si slovnú zásobu a vďaka tomu bude mať relevantnejšie výsledky. To isté platí, keď jej takto dáme obrázky, zvuky a pod. Čím viac obrázkov dostane AI k dispozícii, tým lepšie spozná Picassa od Rembranta. Dosť sa o tom rozpísal Michal vo svojom článku, ktorý síce má rozsah povinného čítania, ale je oveľa zábavnejšie.

V rámci AI môže ísť o počítačové systémy, alebo o hmotné stroje ako sú roboty alebo drony. V našom každodennom živote sa stretávame predovšetkým s tou softvérovou, takže sa jej poďme pozrieť na obvody. A možno vás prekvapí, kde všade sa AI schováva.

Umelá inteligencia v každodennom živote

Hoci sa vám zdá, že s umelou inteligenciou nemáte nič spoločné a rozhodne ste sa s ňou ešte nikdy nestretli, opak je pravdou. Môže sa schovávať v podstate na každom rohu. Veľa automatických procesov, s ktorými sa stretávate vo svojich mobilných telefónoch alebo na internete, má niečo spoločné s AI.

Zatiaľ čo sociálne siete alebo vyhľadávače dlho používali najrôznejšie algoritmy, dnes ich pomaly nahrádza umelá inteligencia. Prečo? Algoritmy sú v podstate súbory úkonov – postupnosť príkazov, ktoré má počítač urobiť. Zjednodušujú a automatizujú prácu, napríklad keď máte súbor dát a podľa nejakých kritérií vám ich dokáže roztriediť.

Umelá inteligencia sa ale vie učiť. Nie je len súborom inštrukcií, ale sama sa dokáže naučiť a zlepšiť riešenie. Algoritmy a umelá inteligencia nie sú opaky, ale algoritmy sú dôležitou súčasťou fungovania AI. Práve takto fungujú niektoré internetové stránky.

Pri zmienke o AI a internetu sa vám možno niekde vzadu v hlave objavilo ChatGPT alebo Midjourney. Nás ale šikovný pomocník, ktorý by mal mať odpovede na otázky života, vesmíru a vôbec (počuli ste, že v skutočnosti hlúpne?) a generátor fantastických obrázkov zatiaľ veľmi neberú. Ak sa teda o nich chcete dozvedieť viac, musíte ísť kúsok ďalej. Trošku väčší kúsok.

My sa zameriame na tú hlbšie ukrytú umelú inteligenciu, ktorá sa schováva v internetových stránkach a službách, ktoré denne využívate. Umelú inteligenciu nájdete vo vyhľadávačoch, vašom e-maile aj na sociálnych sieťach.

Sila a prekliatie sociálnych sietí

Všetci ste už narazili na odporúčané príspevky na Facebooku alebo Instagrame. Niekedy sa vám môže zdať, že to ponúka samé hlúposti – napríklad ja som mala dlhé obdobie smútiacich vdov, chorých detí a nešťastných zvieratiek. Nič, čo by som si dobrovoľne vybrala. Algoritmy na sociálnych sieťach to ale vyhodnotili ako obsah, ktorý sa mi páči. Prečo?

Pretože som na to pozerala. Aj keď sa mi to nepáčilo, dopozerala som video do konca a väčšinou si ešte rozklikla daný profil, aby som zistila, čo sa stalo. (Mimochodom, tomuto fenoménu sa hovorí FOMO a znamená, že všetci chceme byť pri všetkom.) Vďaka tomu sociálne siete zhodnotili, že mám morbídnu záľubu v nešťastí a ponúkali mi taký obsah viac. Našťastie už je to preč, uff.

Sociálne siete vám ponúkajú obsah, ktorý s vami nejako súznie. Vyhodnocujú, na aké profily sa pozeráte, ktorým fotkám dávate srdiečko a na ktorých strávite najviac času. Vďaka týmto dátam AI vyhodnotí, ktoré príspevky by sa vám mali páčiť a tie vám bude odporúčať. Ako veľmi jej to ide, musí posúdiť každý sám – ale myslite na to, že vždy záleží na tom, či na tie somariny, ktoré vám ponúka, pozeráte, alebo ich len preskočíte a pôjdete ďalej. (Pre tip: Pozerajte najviac na mačiatka a šteniatka, nikdy nesklamú.)

Podobne fungujú aj streamovacie služby, či už napríklad Netflix alebo Spotify. Na základe toho, čo počúvate a na čo sa pozeráte, vyhodnocujú ďalší odporúčaný obsah, ktorý vám ponúka. Ako veľmi im to ubehne, to už si každý zase musí porovnať sám.

Prečo e-maily nie sú na jednom mieste?

Ďalšou vecou, ​​ktorá spolupracuje s AI, je e-mail. V bežných e-mailových schránkach teraz nájdete primárnu zložku, kam vám chodí pošta, a ešte jednu, do ktorej chodí obchodné oznámenie. Potom je tu aj spam.

Keď vaším smerom letí e-mail, nevie, kde bude jeho cieľová destinácia. O tom rozhodne až umelá inteligencia, ktorá na základe svojich naučených vedomostí, ako napríklad slovné spojenia, ktoré obsahujú predajné newslettery, vhodí e-mail do správnej zložky. Už nebude stačiť, keď sa vyhnete slovám ako spam, newsletter alebo zľava. AI už vie rozpoznať aj oveľa rafinovanejšie predajné taktiky. Koniec škriatkom, ktorí ručne triedia poštu.

Hľadaj, Rexo!

Umelej inteligencii neutečiete ani pri vyhľadávaní. Pamätáte na algoritmy? Presne na nich fungovalo tradičné vyhľadávanie. Algoritmy prechádzali webové stránky a podľa daných kritérií (kľúčové slová, backlinky a pod.) ich indexovali. Keď ste potom do Google zadali napríklad “videá najroztomilejších mačiatok”, vyhľadávač by prešiel všetky stránky, v ktorých mal zaznamenané tieto kľúčové slová. Tie, ktoré najviac zodpovedajú zadaniu, sa potom objavili vo výsledkoch vyhľadávania.

Prečo to nestačí? Pretože takéto vyhľadávanie neznamenalo tie najlepšie výsledky. Často ich ovplyvnilo napríklad frázovanie alebo voľba slov. Spoločným znakom takto vyhľadaných stránok mnohokrát bolo, že ste si na nich možno dokázali kúpiť obličku, ale rozhodne tam nebol recept na najlepšie palacinky, ktorý ste hľadali.

V tejto chvíli teda nastupuje umelá inteligencia. Vďaka využitiu AI sa vám budú zobrazovať relevantnejšie a personalizovanejšie výsledky. Je to vďaka tomu, že AI zbiera dáta z rôznych zdrojov a správania ďalších užívateľov a na ich základe sa vďaka už spomínaným vychytávkam ako machine learning a spracovanie prirodzeného jazyka učia, ktoré výsledky sú to pravé orechové.

V neposlednom rade sú tu napríklad aj chatboti, ktorí na základe fráz a kľúčových slov vo vašom dotaze vyhodnotia, akú najpresnejšiu odpoveď vám ponúknuť. Oproti bežnej zákazníckej podpore sa síce musíte obrniť trpezlivosťou, pretože niekedy musíte tisíckrát sformulovať otázku, aby vám rozumel, na druhú stranu vám môžu ponúknuť okamžitú odpoveď dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.

Rozpoznanie tváre

Bezpečnosť, potvrdenie identity, odomykanie telefónu alebo marketing. Toto sú oblasti, kde sa môžete stretnúť s rozpoznávaním tváre. Umelá inteligencia skúma vaše fyzické rysy a na ich základe priraďuje identitu.

S jednoduchou verziou takejto AI sa stretnete vo vašom telefóne, alebo napríklad na Facebooku. Pridali ste niekedy skupinovú fotku na svoju timeline a Facebook vám navrhol konkrétnych priateľov, ktorých môžete označiť? To vie vďaka umelej inteligencii, ktorá spracovaním fotiek vás a vašich priateľov rozkľúčovala, o koho by mohlo ísť. Rovnako tak triedia fotografie v galériách aj niektoré mobilné telefóny.

Umelú inteligenciu používajú aj mobilné telefóny, ktoré môžete odomknúť jednoduchým pohľadom na obrazovku. Face ID, ktoré používajú zariadenia Apple, pri pôvodnom nastavení na vašu tvár priradí až 30 000 neviditeľných bodiek, ktoré mu pomôžu vás rozpoznať. Preto vás telefón spozná aj ráno, alebo keď máte nasadené slnečné okuliare.

Mobilné telefóny

Okrem internetu a rozpoznávania tváre sú vo vašom mobilnom telefóne ďalšie funkcie, ktoré umelú inteligenciu využívajú. AI vám zlepší fotografie, opraví chyby v texte, zapojí zvukového asistenta alebo vás dovedie na správne miesto.

Možno ste si všimli, že keď fotíte svojím mobilným telefónom, kamera sama rozpozná tváre alebo objekty. Zároveň sa foťák vo vašom telefóne vie sám pohrať s vyvážením bielej alebo kontrastom. Bez toho, aby ste museli čokoľvek urobiť. A hádate správne – v tomto má prsty umelá inteligencia.

Chatboty už sme spomenuli, ale existujú aj hlasoví asistenti, ktorým poviete príkaz alebo otázku a oni vám dajú relevantnú odpoveď. Tiež vám vie naplánovať udalosti do kalendára, hlasovým príkazom zavolať akémukoľvek vášmu kontaktu, alebo nastaviť cieľovú destináciu v navigácii. AI tam funguje ako prekladateľ – hovorený pokyn vďaka rozpoznávaniu reči dokáže prepísať na text.

AI pomáha aj pri opravovaní chýb v texte. Pokiaľ ste túto funkciu nevypli a znášali ju dosť dlho, možno ste si všimli, že čím dlhšie telefón máte a čím viac píšete, dostávate oveľa relevantnejšie ponúkané opravy chýb (koniec nechceným nevhodným slovám v mailoch pre šéfa!). Je to preto, že vďaka AI sa váš autocorrect dokáže naučiť, ako hovoríte (aj sprosto ;)) a dávať vám len také návrhy, ktoré naozaj oceníte. Aj vďaka AI už celkom kvalitne vedia telefóny prevádzať hovorené slovo na text.

Kde ešte AI pomáha?

Máte doma robotický vysávač? Je možné, že aj ten váš využíva AI. Napríklad vysávajúcim pomocníkom značky iRobot umelá inteligencia pomáha rozoznávať prekážky a tiež sa učia tie najefektívnejšie trasy, kadiaľ upratovať (a niekedy, ako sa pliesť pod nohy).

Veľkú úlohu zohráva umelá inteligencia aj ohľadom bezpečnosti. Rozpoznávanie tváre sa využíva aj v prípade hľadania kriminálnikov alebo nezvestných osôb. Zároveň kamerové systémy, napr. v nákupných centrách, tiež môžu využívať AI na detegovanie podozrivého správania. Prečo je to potrebné, keď to sleduje strážca? Jednoducho preto, že ľudské oči máme len dve a obrazoviek môže byť aj desiatka.

Počítačový softvér s AI dokáže tiež lepšie spracovávať obrazy, a tak sa lepšie vyzná napríklad v zle osvetlených priestoroch, kde ľudské oko nerozozná objekty či osoby. Tento program dokáže podozrivé veci či ľudí zvýrazniť, alebo napríklad zaostriť a zlepšiť kvalitu obrazu.

Budúcnosť?

Čo sa bude diať s umelou inteligenciou do budúcnosti? To nikto poriadne nevie. Vieme však, že sa stane ešte bežnejšou súčasťou našich každodenných životov. Hoci môže predstavovať hrozby, s najväčšou pravdepodobnosťou nepripraví milióny ľudí o prácu (to sme si mysleli aj s automatizáciou výroby), ale skôr nám dokáže uľahčiť život.

Čo neznamená, že nedôjde k premene pracovného trhu. Nie je ale potrebné sa rovno vrhať do depresie a lustrovať ponuky práce v okolí. Spomínate si napríklad na otecka Charlieho z továrne na čokoládu, ktorý pracoval vo výrobni zubnej pasty? Ten si tiež myslel, že mu stroj nahradí prácu – a namiesto toho mu stroje vytvorili úplne novú pracovnú pozíciu, na ktorej bol ešte spokojnejší ako predtým.

Bude potrebné, aby si ľudia s mechanickou, rutinnou prácou osvojili nové zručnosti, ktoré dokážu uplatniť na pracovnom trhu. Práca, ktorá sa opakuje a je takmer automatická, je ideálna pre umelú inteligenciu. Najväčšou prekážkou AI na pracovnom trhu podľa niektorých odborníkov je jej neschopnosť kreatívneho myslenia. AI by rozhodne ocenila Popoluška pri triedení hrachu a šošovice, pri rozosmievaní Šialene smutnej princeznej by ale pravdepodobne zlyhala.

AI môže veľmi pomôcť aj v zdravotníctve. Vďaka veľkej databáze dát môže pomôcť so správnou diagnózou alebo napríklad vyhodnotením ultrazvuku či röntgenovej snímky. Zároveň otvára nové možnosti vo výskume a v pokroku liečenia najrôznejších chorôb, nových očkovacích vakcín a pod. Ďalším aspektom bude možnosť operácií vykonávaných za asistencie robotických zariadení, vďaka ktorým budú presnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie.

Pravdepodobne budúcnosťou budú samoriadené autá a ďalšie dopravné prostriedky, ktoré nás samy dovezú z bodu A do bodu B. Vďaka senzorom budú schopné vnímať dianie okolo, či už ide o stav vozovky, okolia alebo rýchlosti a prispôsobovať jazdu tak, aby bola úplne bezpečná a pohodlná . Niektoré mestá v dnešnej dobe dokonca začali zavádzať samoriadené taxíky, čo je ideálne pre zatvrdnutých introvertov a poslucháčov audiokníh, kedy ich nebude nikto rušiť small talkom.

AI zmení aj to, ako sa učíme, bude schopná digitalizovať učebnice, lepšie odhaľovať plagiáty alebo učivo prispôsobovať študentom na mieru. Menej zničeného chrbta, deti budú môcť rozvíjať svoje talenty a diplomovým prácam sa vráti ich prestíž. Alebo…?

Na čo si dať bacha

Zostaneme ešte chvíľu pri vzdelávaní. Hoci umelá inteligencia pomôže odhaľovať plagiáty, zároveň sa bude čoraz častejšie stávať, že študenti budú odovzdávať práce generované AI. A keby iba študenti – aj nakladateľské redakcie sa stretávajú s rukopismi vytvorenými počítačovými programami. Nedávno americkým vydavateľským trhom otriasla kauza autorky, ktorej údajná kniha sa objavila na predaj na Amazone. Problém je, že ona nič také nikdy nenapísala.

Okrem toho je dôležité myslieť na to, že AI nie je neomylná. Keďže čerpá dáta, ktoré sú dostupné na internete a z drvivej väčšiny generované ľuďmi. Takéto dáta môžu byť poškodené alebo napríklad nekompletné, a také budú aj výsledky. Keď vám teda bude ChatGPT tvrdiť, že 1+1=3, nie je to, pretože je hlúpa, ale pretože tomu skutočne verí na základe získaných dát.

S AI sa spájajú aj bezpečnostné riziká. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje únik osobných dát, a tak by ste si mali dávať pozor, o aké informácie sa delíte na internete. Túžite po veľkom počte sledovateľov na Instagrame? Majte v mysli, že vás sledujú cudzí ľudia a nie všetci vás sledujú preto, že ich váš obsah baví. Veľkou témou je aj zverejňovanie fotiek vašich detí na internete, pretože práve tie môžu byť ľahko zneužiteľné. Ako?

Počuli ste už o deepfake? Je to technológia poháňaná AI, ktorá dokáže vytvoriť realistické falošné videá, zvuky alebo fotografie takmer nerozoznateľné od skutočnosti. Nedávno tak svetom prebehla pesnička od Drakea a The Weekenda, ktorá ale bola falošná. Deepfake technológia ale môže byť nebezpečná – môže šíriť propagandu a dezinformácie, manipulovať politické voľby, zničiť niekomu povesť, alebo vás namočiť do nejakého podvodu.

Čo z toho vyplýva?

Hoci sa umelá inteligencia zdá byť desivá, rovnako tak to bolo s každým novým technologickým vynálezom. Priemyselná výroba, autá, počítače a internet. Ale rovnako ako je to so všetkými novinkami, umelá inteligencia je skvelý príklad pre porekadlo dobrý sluha, ale zlý pán. AI je totiž len tak užitočná a bezpečná, ako sa k nej staviate.

Je celkom isté, že AI už z našich životov nezmizne. Po tom, koľko ľudí sa vrhlo do pretvárania svojich fantázií na Midjourney, alebo hľadali odpovede na veci, po ktorých by sa aj ChatGPT začal červenať, je isté, že túto eufóriu nič nezničí. Je ale potrebné nezabúdať, čo sa stalo Johnovi Connorovi a že musíme k umelej inteligencii pristupovať zodpovedne.

Ako som už písala vyššie, alebo dokonca v článku o elektronickom panoptikone, myslite na to, ktoré dáta dávate do online priestoru. Stále platí, že čo je raz online, už nikdy nezmizne. Zároveň neoznamujte svoje osobné informácie nikomu, u koho nemôžete overiť totožnosť.

Volá vám niekto, kto sa predstavil, že je z vašej banky a chce od vás citlivé údaje? Zaveste a kontaktujte svoju banku na podpore. A to platí aj o známych – volá vám kolega z práce alebo súrodenec a chce údaje k vašej karte? Aj keď hovorí ako on a sedí telefónne číslo, nikdy mu nič také nehovorte.

Overujte si informácie. Aj keď vám umelá inteligencia bude tvrdiť, že má pravdu, nemusí to byť celkom pravda. Rovnako ako Wikipiedia nevie všetko (aj keď sa o to profesor Jan Sokol snažil a postupne ju prepisoval (aj ja som vďaka tomu úspešne splnila jeho predmety na vysokej škole :D)), ani umelá inteligencia. Prečo? Na to si už teraz viete odpovedať sami.

Dôležité je myslieť na to, že umelá inteligencia je stále pomerne novinkou a hoci sa teraz o nej začalo hovoriť vo veľkom, čaká ju ešte dlhá cesta. Ani vzdialene sme sa nepriblížili tomu, čo si človek pod umelou inteligenciou predstaví – a nemusí to byť nutne Skynet. Dnešná AI je trénovaná pre špecifické úlohy a nehrozí, že si zrazu uvedomí samého seba a stane sa pri najmenšom C3PO, v tom horšom prípade depresívnym Marvinom (empatiu zatiaľ nemá veľa ľudí, nieto ešte roboti).

Slovo na záver

Je jasné, že umelá inteligencia má svoje riziká. Ale to má takmer všetko – autá, nože, zle pripravené sushi. Ako sme si však ukázali v tomto článku, AI je v našich životoch čiastočne už dlhší čas. Ani sme si ju nevšimli a pritom nám zjednodušuje životy. A bude v tom pokračovať ďalej.

Než sa dočkáme prevratného objavu na poli AI, ešte budeme dlho čakať. V súčasnosti je potrebné sústrediť sa na benefity, ktoré nám môže ponúknuť. Či už je to uľahčenie práce, jednoduchšie vyhľadávanie, alebo jednoducho to, že šéfovi nepošlete e-mail s neslušnými preklepmi.

Napriek tomu je potrebné mať na mysli aj to, aby sme si boli vedomí dát a údajov, ktoré zdieľame s ostatnými. Či už cez hovor, esemesky alebo napríklad na internete.

Stres. Tohto strašiaka stretnete dnes kdekoľvek. Býva spúšťačom mnohých chorôb, príčinou toho, prečo večer nemôžete zaspať a tak nejako môže za všetko zlé. Že to nie je pravda? A kto teda môže za globálne otepľovanie? Stres! Prečo ste nevyhrali v lotérii? Jo, správne, boli ste v strese a teraz ste ešte viac! Ale teraz vážne… pretože stres naozaj nebezpečný je. Ale vedeli ste, že môže mať aj pozitívny vplyv?

Čo je to stres

Aby sme pochopili ako so stresom pracovať, najskôr si musíme povedať, čo to vlastne je a ako vzniká. Pre mnohých bude prekvapením, keď poviem, že sa jedná o našu superschopnosť z praveku.

Nie, neznamená to, že vďaka nemu zdvihnete Thorove kladivo alebo vám z rúk budú lietať pavučiny. Táto superschopnosť je prežitie.

Všetky podnety a vnemy putujú v mozgu do časti zvanej amygdala, ktorá ich následne vyhodnocuje. Keď je vám niečo príjemné, necháva to amygdalu chladnú, ale v momente, keď si vykračujete po chodníku a rúti sa na vás auto, amygdala ihneď vyšle podnet do hypotalamu, ktorý aktivuje autonómny nervový systém a ten sa postará o vyplavenie stresových hormónov do tela.

V tom okamihu máte dostatok adrenalínu na to, aby ste rýchlo uskočili pred autom. To znie skvele že? Jasné, Thorovo kladivo je stále lepšie. Ale táto superschopnosť tiež zachraňuje životy!

V armáde sa kladie veľký dôraz na zvládanie stresových situácií najmä v špeciálnych jednotkách. Preto každý, kto sa chce dostať k výsadkárom alebo špeciálnym jednotkám, musí absolvovať niekoľkodňové prijímacie konanie plné brutálneho záprahu.

Je to niečo, na čo sa nedá pripraviť. Inštruktori sa vás doslova snažia zlomiť a sledujú, ako reagujete na pokraji vyčerpania. V tom okamihu rozhoduje množstvo stresových hormónov a sila vôle, ktorá umožní prežiť dlhý beh s ťažkou kládou, krkolomné prekážkové dráhy a nakoniec ešte napísať esej na tému služby v špeciálnych jednotkách.

Vďaka stresu teda dokážeme byť rýchlejší, silnejší, mať zostrené zmysly a rýchlejšie reakcie. Znamená to, že to z vojakov urobí supervojakov? Len na krátku chvíľu a s následkami.

Problém je totiž v tom, že telo nedokáže fungovať v „superhrdinskom móde“ nepretržite.

Či už ide o vojaka alebo nie.

Je to ako s autom, tiež striedate otáčky a rýchlostné stupne, inak by ste čoskoro uvarili motor. Od toho máme v tele sympatický a parasympatický autonómny nervový systém, ktorý naše otáčky reguluje a zaistí, že sa nedostaneme do stavu dlhodobého stresu.

Sympatický a parasympatický nervový systém

Určite ste počuli tie poučky od vášho lekára, učiteľa jogy alebo fitness trénera o dôležitosti rovnováhy v tele? Tak mali pravdu! Pretože o tom, či ste v pohode rozhoduje rovnováha medzi sympatickým a parasympatickým autonómnym nervovým systémom.

Sympatický funguje ako pomyselný plyn, kedy naše telo ide na 100 % a vyplavuje stresové hormóny ako je kortizol, adrenalín, noradrenalín a iné, ktoré zabezpečia naše prežitie – či už sa jedná o náš život, spomínaný výcvik, alebo len dokončenie deadlinu, ktorého nesplnenie hrozí pokarhanie od šéfa.

Parasympatický je pravý opak a funguje ako brzda. Keď pominie nebezpečenstvo, zastaví vyplavovanie stresových hormónov a uvedie telo do stavu pokoja a relaxácie.

Tým sa dostávame k jadru veci. V dnešnej stresujúcej dobe dochádza k vychýleniu rovnováhy medzi týmito systémami v prospech sympatického systému, čo spôsobuje chronický stres a naše postupné opotrebovanie.

Chronický stres

Čo má chronický stres spoločné so švábmi? Oba vám zdvihnú tlak a sakramentsky ťažko sa ich zbavíte (haha, nútený smiech). Chronický stres vzniká dlhodobým zotrvaním stresových hormónov v tele (najmä kortizolu). A dnes už vieme, že ísť dlhodobo na plné obrátky s hektolitrami stresových hormónov v žilách pre nás znamená skorú návštevu u obvoďáka.

Ruka v ruke s chronickým stresom ide rozvoj úzkosti, depresií, obezity a zvýšenie rizika cukrovky, rakoviny a iných civilizačných chorôb.

Zaujímavým príkladom toho, ako telo reaguje pod dlhodobým stresom je poľný výcvik. Funguje to tak, že vás vyložia niekde v lese mimo civilizácie a týždeň alebo dva si tam leňošíte.

Problém je v tom, že máte obmedzené množstvo potravín, chodíte na dlhé pochody s batohom, do ktorého by ste schovali malé auto a v noci nespíte, pretože držíte hliadku. Podčiarknuté, sčítané, trpíte spánkovou depriváciou, únavou, smädom a hladom.

V takej situácii je ľahké vidieť, ako sme každý odlišný. Niektorí kolegovia si to vyslovene užívali a v strese boli akurát z toho, že čoskoro pôjdeme domov. Veľakrát som však videl, kedy inak silní a odolní borci prepadli depresii a úzkosti plynúcej z dlhotrvajúceho stresu. Tí sa potom prepadli do zvláštnej letargie a sotva komunikovali.

Každý máme hranicu inde.

Akútny (hormetický) stres

Ako som už popisoval vyššie na príklade s autom, stres nám môže často zachrániť krk. Pri vystavení krátkodobému a najlepšie kontrolovanému stresu je možné telo a myseľ naopak posilňovať a trénovať.

Myslím, že každý vojak mi dá za pravdu, keď poviem, že na svoj prvý odhod granátu do smrti nezabudne. Pri tejto disciplíne ide o pár jednoduchých úkonov, alebo by aspoň boli jednoduché, keby nehrozilo, že môžete v sekunde umrieť.

V bežnom živote sme nevedomky blízko smrti na každom kroku. Môže nás prejsť auto, alebo sa naopak môžeme havarovať. Tu je to iné v tom, že to viete. A to je slušná porcia stresu.

Vypozoroval som, že každý v tomto okamihu reagoval inak. Niekomu sa začali hrozne triasť ruky, niekto sa nemohol ani pohnúť. Ja osobne som vnímal každý okamih oveľa intenzívnejšie a bol som maximálne sústredený… možno moje prvé stretnutie s mindfulness.

Vtedy som si uvedomil, že stres môže byť fajn parťák do nepohody, keď sa naučím s ním pracovať.

Fyzický stres a psychický stres

Majte vždy na pamäti, že stres je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Je veľmi tenká hranica medzi krátkodobým a dlhodobým (chronickým) stresom a z môjho pohľadu je dôležité naučiť sa najprv čeliť tomu dlhodobému a potom začať využívať krátkodobý. Tiež sa najskôr naučíte plávať a až vtedy si trúfnete na paddleboard.

Prvou vecou, ​​ktorou by ste mali začať, je určenie, či ide o fyzický alebo psychický stres. V horšom prípade oboje.

Pri fyzickom strese dochádza k náporu na telo, čo býva sprevádzané zvýšenou tepovou frekvenciou, zrýchleným dýchaním alebo enormným potením. Obvykle vzniká pri alebo po náročnej fyzickej aktivite. Ideálnym spôsobom, ako zredukovať množstvo fyzického stresu, je hodiť sa do pohody po psychickej stránke a aktivovať tým parasympatický systém.

Psychický stres sa pre zmenu vyznačuje nepokojom, nespavosťou a môže sa stupňovať až do stavov úzkosti a depresie. V tomto prípade mieru psychického stresu znížite tým, že sa postaráte o čo najlepšie podmienky pre vaše telo. Zaujímavé, ako sú myseľ a telo prepojené, čo?

6 tipov proti stresu

Metóda Wim Hof

Niektorí z vás určite počuli o tom čudákovi, ktorému nie je nikdy zima, lezie nahý po horách a pri tom smiešne dýcha. Sám som tomu neveril kým som to nevyskúšal. Keď teraz s pomocou kontrolovaného dýchania dokážem vedome znížiť vlastný tep alebo zvýšiť nasýtenie tela kyslíkom, tak si hovorím, prečo som to neskúsil skôr. Práve táto metóda mi pomohla zvládnuť náročné fyzické testy v armáde a vyhnúť sa pritom hromadeniu stresu.

Keď si totiž dáte ľadovú sprchu o šiestej hodine ráno, tak už vás v ten deň pravdepodobne nič horšieho nestretne.

Prostredie

Veľký vplyv na vznik dlhodobého stresu má prostredie, v ktorom žijete. Tým myslím hlavne domov a pracovisko. A konkrétne ľudí, s ktorými zdieľate tieto priestory.

Štve vás niekto v práci? Hádate sa doma s partnerom? To sú faktory, ktoré potichu vybudujú chronický stres.

V tomto ohľade je armáda extrémne toxické a stresujúce prostredie. Systém hodností, vojenská disciplína a povaha vojakov dokážu človeka veľmi rýchlo vyžmýkať.

Predstavte si, že sa ráno pätnásť minút obliekate, čistíte topánky a všeobecne kontrolujete. Následne na vás na rannom nástupe nahúka nadriadený za to, že máte rozopnuté vrecko. Alebo že vaše fúzy sú o milimeter dlhšie. Toto sa opakuje každý deň. Vďaka bohu za tie ľadové sprchy.

Aj v bežnom živote môžete mať takého človeka, alebo inak stresujúce situácie. A tie je potrebné riešiť. Dôležité je si to uvedomiť a s ľuďmi správne komunikovať.

Strava

Jasné, keď ste v strese, tak máte tendenciu siahnuť po čokoláde, čím si od stresu pomôžete, aspoň dočasne. Kakao totiž pôsobí na receptory v mozgu a tie potom spúšťa vylučovanie dopamínu, ktorý nás na chvíľku urobí šťastnými.

Ja siaham po čokoláde, aj keď nie som v strese a až potom som z toho v strese – začarovaný kruh.

Dôležitá je zase tá rovnováha. Sladkosti, malinovky a iné vysoko spracované potraviny sú veľkou záťažou pre endokrinný systém (nielen ten) a ako vieme, bez hormónov telo nemôže fungovať. Je dobré jesť nespracované a kvalitné potraviny a občas si dopriať napríklad tú čokoládu.

Šport

Keď mi fyzická aktivita spôsobuje fyzický stres, tak prečo to mám robiť? Jednoducho pri športe alebo inej náročnej činnosti takzvane „vypnete“ hlavu a po dokončení dostanete bonus v podobe vyplavenia endorfínu – hormónu šťastia.

Dôležité je, aby aktivita bola dostatočne náročná. Keď sa totiž len pôjdete prejsť, tak to vašu hlavu nezastaví a ďalej budete v strese. Zase by to ale nemala byť aktivita, ktorá vás stresuje, ale naopak baví.

Vďačnosť

Keď si spomeniete na ten poľný výcvik, ja som bojoval proti stresu tak, že som bol vďačný. Čo to píše za hlúposti, hovoríte si?

Princíp bol taký, že vo chvíli, keď som sedel, som bol rád, že sedím a že nemusím chodiť. Keď som niekam šiel, bol som vďačný, že iba idem a že nemusím bežať. A takto som obmedzil pôsobenie stresu na minimum.

Stres bol iba v momente, keď som v plnej poľnej a so zbraňou musel bežať nejakú dlhšiu vzdialenosť.

Je dokázané, že vďačnosťou aktivujete vyplavovanie serotonínu a dopamínu, čo sú hormóny šťastia. Zase tie hormóny.

Samozrejme v bežnom živote nemusíte ísť do extrémov. Úplne postačí, keď si večer pred spaním poviete, za čo ste vďační. Že neviete? Ja som napríklad vďačný za to, že moja žena aj dieťa sú zdravé. Alebo, že mám vôbec kde spať a čo jesť. Bohužiaľ nie každý na tomto svete toto má.

Mindfulness

Uvedomenie si okamihu. Ako ale využiť túto zručnosť, keď potrebujem na stres naopak nemyslieť? Je to ľahké. Keď je teraz a tu, tak nie je bolo ani bude. Dosť filozofovania.

Vďaka mindfulness získate kontrolu nad svojou mysľou do tej miery, že stres dokážete odsunúť na druhú koľaj.

Nechcem tu teraz šíriť bludy, ale ja osobne som svoje mindfulness odomkol práve vďaka akútnemu stresu. Prvýkrát to bolo pri odhode granátu, pokračovalo to streľbami a teraz keď som v civile, sa do mindfulness najlepšie dostanem pri rýchlejšej jazde autom. Celé to súvisí s vyplavovaním adrenalínu, ktorý dokáže zlepšovať sústredenie.

Pre mindfulness existujú desiatky techník, ako sa do tohto stavu dostať a každému funguje niečo iné. Z môjho pohľadu najjednoduchšie je zmyslové uvedomenie, kedy sa snažíte maximálne koncentrovať na zmyslové vnemy.

Napríklad keď jete, vypnite na chvíľu audioknihu (nebojte, len na chvíľu) a sústreďte sa na jednotlivé sústa. Akú má jedlo konzistenciu – chrumká alebo nechrumká? Rozplýva sa na jazyku? Nakoniec zistíte, že ste si jedlo dlho takto neužili.

Sila vôle

Teraz asi premýšľate nad tým, ako bojovať proti obom typom stresu naraz. No, rovno vám poviem, že ťažko. Keď ste v stave, že ste fyzicky aj psychicky na pokraji síl, tak vám nezostáva nič iné, než zapojiť silu vôle a ísť takzvane na doraz.

Dobrá správa je, že sa dá trénovať. Zlá správa je, že to bolí. A to veľmi.

Sám som silu vôle trénoval pri vojenských pochodoch. Za normálnych okolností si vezmete dvadsaťkilový batoh, mapu, a musíte prejsť dvadsať kilometrov. Pridajte ešte pitie navyše a nepriedušné maskáče. Už tak to znie ako bolestivá prechádzka. Ja si to sťažil tým, že som sa pohyboval indiánskym počas. To znamená striedanie behu a rýchlej chôdze.

V týchto momentoch vaša amygdala leží v bezvedomí, sympatický a parasympatický systém si berie sick day a tá zvyšná časť mozgu, ktorá ešte funguje, sa všemožnými spôsobmi snaží vás zastaviť.

Každopádne, keď to zvládnete, stanete sa silnejším, odolnejším, a predovšetkým zistíte, kde ležia vaše hranice. A to stojí za to.

Zhrnutie

V dnešnej dobe sa stresu nevyhnete. To je fakt. Môžete byť superpokojným jogínom, elitným vojakom alebo človekom, ktorému je všetko jedno. Napriek tomu sa vždy nájdu stresory, ktoré vás dokážu vykoľajiť. Dôležité je naučiť sa ich rozlišovať a následne na ne reagovať.

V konečnom dôsledku zistíte, že najlepšou zbraňou proti stresu ste vy sami. Pripravte sa naň, potrénujte svoje slabé miesta a keď raz budete v ruke držať granát alebo len čakať v pôrodnici na narodenie prvého dieťaťa, budete v pohode a ten okamih si užijete.

V lete minulého roka sme na skúšku spustili štvordňový pracovný týždeň. Režim, ktorý bol v rovnaký čas testovaný v desiatkach zahraničných firiem. Ako písal Ivan v prvom článku, už dlho o tejto forme práce premýšľal. A práve počas horúcich mesiacov v roku 2022 nastal čas vyskúšať, či je táto forma práce udržateľná aj pre nás. Teraz je čas pozrieť sa na výsledky. Čo sme sa pri tomto experimente naučili, kde sme narazili… a fungujeme v tomto režime naďalej?

Prečo to vôbec riešiť?

Model piatich pracovných dní funguje približne od roku 1922 a o jeho počiatok sa zasadil Henry Ford, ktorý vo svojich továrňach tento systém nastolil ako prvý. Dovtedy boli ľudia zvyknutí pracovať v režime šesťdňového týždňa a odpočinok mať len v nedeľu.

My žijeme v dobe, ktorej základom je síce klasický 40-hodinový pracovný týždeň skladajúci sa zo spomínaných 5 dní, ale posledné prieskumy ukazujú, že z tohto času trávia ľudia produktívnou prácou maximálne polovicu – možno aj preto, že ich práca skrátka na predpísanú časovú dotáciu nevychádza. Jednou z myšlienok kratšej pracovnej doby v niektorých druhoch zamestnania je práve fakt, že v skutočnosti sa dá náplň pracovnej činnosti stihnúť s menšou časovou dotáciou. Ale to nie je jediná motivácia.

V posledných desaťročiach sa rozmáha trend odstraňovania hraníc a práca začína postupne zasahovať aj do voľného času. Výsledkom je väčšia nespokojnosť a ďalšie problémy.

Možnosť štvordňového pracovného týždňa sa ponúka ako jedna z foriem flexibilnej pracovnej doby. Jej cieľom je pomôcť zamestnancom s balancovaním osobného a pracovného života, a tým prispieť k ich psychickému a fyzickému zdraviu. A ako bonus posilniť ich produktivitu aj nadšenie pre prácu.

Prepracovanosť, každodenný stres aj syndróm vyhorenia sa už v našej kultúre stali bežnou súčasťou života. Spokojnosť v práci klesá a výkony ľudí spolu s ňou. Veľa z nás navyše vo svojej pracovnej náplni vytvára svoju identitu a hranice medzi prácou a osobným životom postupne miznú. Aj kvôli tomu rieši čím ďalej, tým viac ľudí psychické a fyzické zdravotné problémy.

Celé je to ako začarovaný kruh – kvôli únave, prepracovanosti a stresu nie sú ľudia zdraví a v psychickej pohode, takže nemôžu podávať dobré výkony. Preto, aby splnili svoje úlohy, musia pracovať dlhšie, a to zasa vedie k zhoršeniu ich stavu – a takto stále dookola. Štvordňový pracovný týždeň by mohol byť na tento problém odpoveďou.

Model je jasný – 100 % produktivity, 100 % výplaty, 80 % časovej dotácie. Štvordňový pracovný týždeň znamená pracovať 4 dni v týždni, 8 hodín denne a užiť si 3 dni voľna, počas ktorých načerpáte energiu na ďalší pracovný týždeň.

Máme dosť predpokladov na to, aby tento model fungoval aj v slovenskom a českom prostredí? Vyskúšali sme to.

Naše výhody na začiatku

Dôvody a stratégie, pre ktoré sme sa rozhodli vyskúšať štvordňový pracovný týždeň, už v úvode experimentu spomínal Ivan. Pripomeňme si ale fakt, že pre našu firmu je experiment možno trošku dostupnejší vďaka skutočnosti, že už od vzniku Audiolibrixu fungujeme na diaľku.

Nemáme kancelárie a všetko spoločne riadime zo svojich domovov. Sme celkom slušne geograficky distribuovaní, takže ľudia z Audiolibrixu bývajú na rôznych miestach od západu Českej republiky až po východ Slovenska či anglický Reading.

Vďaka tomu máme už zavedené a hlavne osvojené funkčné systémy pre organizáciu práce, prehľad úloh aj komunikáciu. Hoci sa o to niektoré firmy snažia, firma sa cez Whatsapp a e-maily riadi dosť ťažko – vzniká chaos, neporiadok a frustrácia.

O našej organizácii práce si môžete prečítať v článkoch 4 kroky k transformácii firmy na prácu z domu a Ako sa pripraviť na prácu z domu a zvládať ju dlhodobo. Teraz to spomínam hlavne preto, že organizácia a používanie správnych nástrojov sú jednými zo zásadných pomocníkov pri snahe zlepšiť produktivitu v kratšom časovom úseku. Pokiaľ by vám veľkú časť času zaberal zmätok v úlohách, je jasné, že by pre vás štvordňový model nefungoval.

Pri práci na diaľku hrá veľkú úlohu osobná zodpovednosť každého človeka – a tu sa home office opäť stretáva s myšlienkou štvordňového režimu. Práca z domu skutočne znamená prácu a nie len zabíjanie času. Rovnako to platí aj v prípade, keď túto prácu chcete stihnúť v kratšom časovom úseku.

Najväčšie výhody 4-dňového režimu

V Audiolibrixe sme počas prvého testovacieho obdobia každý týždeň revidovali a skúmali vplyv režimu, ladili systémy a každý individuálne pozoroval, ako sa v novom pracovnom rozložení cíti. Na konci testovacieho obdobia sme sa zišli a spoločne zhodnotili uplynulé obdobie. Najskôr sa pozrime na tie najväčšie výhody, ktoré osobne vnímam a zhodli sa na nich viacerí.

Lepšie sústredenie

Nie je žiadnym tajomstvom, že pokiaľ je človek v strese a nestíha si poriadne oddýchnuť, začne mať problémy so sústredením a robiť viac chýb. V päťdňovom režime je víkend často v štýle: v sobotu rýchlo upratať, všetko obehať, stihnúť návštevy… a už je nedeľa, na ďalší deň sa ide do práce. Často víkend skončí tak rýchlo, ako začal.

Nestihnete si poriadne oddýchnuť, vydýchnuť a skutočne vypnúť. V dnešnej dobe navyše často riešime prácu aj cez víkend. Hoci je to len sem-tam sa na niečo pozrieť, pripojiť sa, tu odpovedať na e-mail, čo ponáhľa (v lepšom prípade), naruší to pokoj a odpočinok.

Ako jeden z najjasnejších výsledkov štvordňového pracovného režimu vnímam menšiu rozptýlenosť a väčšiu schopnosť sústrediť sa na dôležité úlohy. Pri menšej časovej dotácii je potrebné si úlohy správne rozvrhnúť – keď viete, čo v daný týždeň potrebujete stihnúť, stane sa to vašou prioritou, na ktorú sa potrebujete sústrediť. Na sústredenie pomáha práve odpočinok, ktorý si doprajete vo voľných dňoch.

Potom vám napríklad úloha, ktorá by normálne zabrala päť hodín, trvá iba dve. Pretože ste sa sústredili, nenechali sa rozptýliť a pracovali ste efektívnejšie, než ste boli zvyknutí predtým.

Kreativita

Je zvláštne, čo s vami dokáže urobiť jeden voľný deň navyše.

Ten vám dopraje možnosť na chvíľu vypadnúť z každodenného kolobehu. Každý človek má tendenciu neustále zachádzať do vyjazdených koľají – keď niečo funguje, nie je to predsa potrebné meniť. Stále je však dôležité nezaspať na vavrínoch, prichádzať s novými nápadmi, inovovať.

To sa ťažko robí, pokiaľ ste zaseknutí v kolobehu každodenných povinností. Máte pocit, že vám všetko padá na hlavu a víkend skončil ešte skôr, ako začal. Nie je vôbec priestor na zastavenie sa a premýšľanie.

A práve kreativita je taká zradná disciplína v tom, že nápady je potrebné sústavne podporovať a kŕmiť ich ako taký kvások. Tie sa potom často zrodia práve vo chvíľach, keď ste v pokoji a premýšľate nad niečím úplne iným. Presne preto dostáva veľa ľudí nápady v sprche, na prechádzkach a podobne.

Aby sa tak mohlo diať, musíte dať svojmu mozgu najskôr nejaký prieskum a podklady – potrebujete zasiať semienka. Taktiež potrebujete priestor, oddych a odstup. A to je presne niečo, čoho sa vám vo štvordňovom režime dostáva.

Hoci sa zdráham povedať, že by mi do hlavy zrazu chodili geniálne nápady, som presvedčená, že v režime štvordňového pracovného týždňa je to s novými myšlienkami omnoho menej bolestivé.

Zmena uvažovania o práci

Práce bude vždy viac, ako by sme chceli a mali šancu stihnúť. Nápadov je mnoho, ale kapacita na ich realizáciu je oproti tomu zlomková. Pri štvordňovom režime je toto uvedomenie ešte intenzívnejšie.

Paradoxne vďaka tomuto uvedomeniu a zvažovaniu času aj priorít sa v rámci vašej práce skôr realizujú dôležité veci. Človek nad svojou prácou uvažuje viac v kontexte a menej vo forme kolieska v stroji, keď často ide v režime hlásenia problémov a odpovedania na nedôležité veci.

Kratší režim zároveň pomáha budovaniu hraníc medzi pracovným a osobným životom – pokiaľ každý piatok odolávate dotazom na spracovanie toho či onoho, trénujete svoje osobné hranice. Tieto dotazy budú chodiť naďalej – zvyšok sveta totiž vo štvordňovom režime zatiaľ nepracuje a občas nie je pripravený čakať. Je na vás si tieto hranice stanoviť a strážiť. Trénujete schopnosť hovoriť nie, ktorá sa vám v živote ešte bude hodiť.

Hoci svoju prácu môžete milovať, stále je to len práca. A práca nie je odrazom vašej vlastnej hodnoty. Aj k tomuto uvedomeniu pomáha režim štyroch dní. Viac vypadnete z rutiny a máte čas sa zamyslieť nad tým, ako k práci pristupovať efektívne a zaistiť si aj to, že nebude vstupovať do vášho osobného života. Ten balans sa dá nájsť a existuje k tomu mnoho tipov – ale o tom nájdete niečo viac v tipoch nižšie.

Lojalita a väčšie nadšenie

Ešte jednou pridanou hodnotou je nadšenie pre prácu. Znie to možno zvláštne, ale je to celkom logické. Uprostred kruhu máte väčšiu šancu vyhorieť, zatiaľ čo keď rešpektujete svoje hranice a zvládnete si po práci poriadne oddýchnuť, máte nižší predpoklad na vyhorenie. Zároveň stúpa šanca, že svojej práci dáte viac energie a nadšenia, než aby ste z povinnosti pokračovali a nechali sa ubíjať.

Kratší pracovný týždeň je v súčasnej dobe benefit a tak ho aj vnímame. Aj vo vašej firme môže takýto režim vzbudiť väčšiu lojalitu zamestnancov. Ľudia si, samozrejme, primárne cenia výplatu (predsa je pre život akosi potrebná), ale taký deň navyše pre osobný život je veľký motivátor pre každého človeka.

Pokiaľ človek vo svojej práci nájde uspokojenie a umožňuje mu naplno sa sústrediť na to, na čom v živote najviac záleží, jednoznačne bude do práce chodiť rád. Vďačnosť za túto výhodu vedie aj k väčšej lojalite voči zamestnávateľovi.

Sami na sebe sme spozorovali, že sa človek po oddychu pripája do práce s väčším nadšením, pripravený vysporiadať sa so všetkými úlohami.

Viac prečítaných kníh

To som musela napísať. Robím si srandu, ale vlastne nie. Vďaka dlhšiemu víkendu má človek šancu viac stihnúť. Viac sa venovať rodine, kamarátom a ľuďom, na ktorých záleží – vrátane seba samého. A ak je súčasťou preferovaných voľnočasových aktivít práve čítanie, máte vyhrané. Väčšina z nás uznala, že máme možnosť tráviť viac času s ľuďmi, ale nie na úkor času stráveného s knihami.

Najväčšie úskalia štvordňového režimu

Nebudeme si spoločne nasadzovať ružové okuliare. Aj tento režim skrýva rôzne úskalia. Tak sa na ne poďme pozrieť.

Nároky na organizáciu

Aby kratší režim fungoval, je potrebné si správne zorganizovať čas. A ako dobre viete, v dnešnej dobe má s time managementom veľa ľudí problém aj v päťdňovom režime. Aj počas štyroch pracovných dní zostáva objem práce rovnaký a je len na vás, či si čas zorganizujete tak, aby ste všetko v danom hodinovom fonde stihli.

Vašou veľkou pomocou je oddych, ktorý zlepší kreativitu, sústredenie a zvýši aj nadšenie pre vec. Sami si musíte hľadať spôsoby, prácu si poriadne rozdeliť, zefektívňovať. Aspoň zo začiatku môže byť ten prechod psychicky náročný.

Časový nátlak

Občas je pre mozog ťažké vyjsť z vyšliapaných chodníčkov. Pokiaľ sa niečo vošlo do piatich dní, ako to teraz zoskupiť do štyroch tak, aby sa to stihlo? To sa predsa nedá! Ale ono sa to dá. Aj toto je o kreativite a hľadaní ciest – len si to bude vyžadovať vašu snahu.

Takže je možné, že zo začiatku sa vám bude zdať, že nestíhate a všetko vám padá na hlavu.

V tú chvíľu je potrebné urobiť krok vzad, spraviť si revíziu a pokojne sa ozvať napríklad niekomu na manažérskej pozícii, kto vám pomôže. Každá úloha nie je tá najdôležitejšia, každá úloha skutočne nemusí byť hotová ihneď. Niekto iný vám pomôže určiť si priority a škrtnúť to, čo nie je potrebné, aby ste si našli svoj režim, zabehli sa do nových koľají a mohli z neho čerpať hlavne jeho výhody.

Veľký dôraz na osobnú zodpovednosť

V rámci štvordňového pracovného týždňa je najväčší dôraz na osobnú zodpovednosť každého z nás. My si musíme uvedomiť, čo nám ako dlho trvá, kde sú naše limity, aké máme kapacity a riadiť sa podľa toho. Nie len povedať si, že jednoducho nebol čas, a preto to nie je hotové. Takýto prístup fungovať nemôže.

Nastavenie okolitého sveta

Asi najväčším potenciálnym zádrhelom je fakt, že okolitý svet sa v piatok nezastaví a niektoré podnety treba riešiť. V našom prípade ide primárne o nový audioknižný obsah a zákaznícku podporu. Ale aj tieto veci majú riešenie. My sme si zvolili možnosť striedania sa niekoľkých ľudí na podpore tak, aby na každého človeka vyšiel „pracovný piatok“ len raz za približne 2 mesiace.

Kľúčom je zároveň dopredu informovať. Všetkým spolupracujúcim sme dali o našom režime vedieť a snažíme sa ho dodržiavať. Jedno z väčších úskalí totiž spočíva aj v tom, že akonáhle systém voľna porušujete, nemusí sa dostaviť očakávaný účinok predĺženého víkendu.

Tu by som opäť pripomenula, že pre čerpanie výhod režimu je potrebné dodržať hranice – a to môže byť v kontexte potrieb okolitého sveta náročné. Ale ako som písala vyššie, nakoniec vám to pomáha s tréningom do života.

Čo podstatné sme sa naučili a aké sú naše tipy pre vás?

Organizácia a plánovanie sú kľúčové

V našom prípade úplne neplatí to, že by sme prišli do práce a čakali, ako sa čo vyvinie. Väčšina sa zhodne na tom, že veci je potrebné dopredu plánovať. Snáď všetci v Audiolibrixe šťastne a efektívne využívajú bullet journaling. Niečo o základoch si môžete prečítať tu. A pokiaľ by vás zaujímala audiokniha na tému od samotného tvorcu metódy, vypočujte si Metodu Bullet Journal.

K lepšej organizácii a rozplánovaniu týždňa – aj väčšiemu relaxu počas troch voľných dní – jednoznačne pomáha urobiť si na konci týždňa jeho revíziu, vrátane rozvrhnutia plánu na ten ďalší. Jasné, že sa netrafíte presne a na začiatku týždňa aj počas neho ho budete podľa situácie meniť a upravovať. Ale vašemu mentálnemu rozpoloženiu neskutočne pomôže, keď všetko necháte na papieri, a zároveň už tak dopredu viete, k čomu sa budete ďalší týždeň vracať a čo vás čaká.

V Audiolibrixe kombinujeme online s offlinom. Bullet journal je fajn pre organizáciu vlastného času, ale úlohy musia existovať aj online, pretože na nich spolupracuje viacero ľudí.

Dodržiavanie plánu chce cvik

Skvelé výsledky sa nedostavia hneď. Prídu výzvy, okolitý svet sa nezastaví a občas ani nebude rozumieť. V súčasnosti sme zrejme ešte ďaleko od celosvetového prijatia nového režimu za bežný štandard. Je potrebné vytrvať, dávať si na svoju organizáciu pozor, naučiť sa hovoriť nie, hľadať priority a stáť si za nimi. Iba tak to skutočne funguje a verte, že z výsledkov a vplyvu na vaše zdravie aj produktivitu budete nadšení.

Existuje veľa pomocníkov

Nemusíte byť na všetko sami. Komunikácia je kľúčom – my sme si počas testovania kratšieho režimu často vzájomne pomáhali a dávali si tipy na to, čo komu a ako funguje. Kolegovia sú jedna cesta, ale využiť môžete aj audioknihy.

Pre posun nastavenia vášho mindsetu vyskúšajte Nastavení mysli od Carol Dweck alebo Čtyřhodinový pracovní týden.

Ak hľadáte praktické tipy na organizáciu, skutočne nenájdete lepšiu knihu ako Zaměřte svou pozornost – za tú dá mnoho z nás ruku do ohňa ako za jednu z najpraktickejších a najviac nápomocných príručiek, aké sa nám kedy dostali do rúk.

Od Michaela Hyatta vyskúšajte aj ďalšie audioknihy. Dvojitá výhra sa napríklad venuje hľadaniu rovnováhy medzi prácou a osobným životom. Ak máte deti, možno vás prekvapí, ako veľmi vám pomôže.

Ešte viac skúseností

Nech nehovorím iba ja, poprosila som niekoľko kolegýň z tímu, aby mi napísali niečo o svojej osobnej skúsenosti so štvordňovým pracovným týždňom. Povaha práce každej z nich je iná – Tinka sa stará o náš audioblogový obsah a pomáha s marketingom. Majka dohaduje zmluvy a rieši všetku administratívu. Mirka II je naša knihovníčka a stará sa o správu obsahu. A tu sú ich poznatky.

Tinka

Aj keď sa môže zdať, že štyri dni oproti piatim predsa nemôžu byť taký veľký rozdiel, jeden deň urobí v práci (a cez víkend) naozaj veľa. Na jednej strane sú pracovné dni plnšie, čo si vyžaduje lepšie plánovanie času a sústredenie, na druhej strane je víkend odrazu dlhší a mám viac priestoru na oddych a vzťahy. Obe tieto stránky vnímam ako veľké pozitíva.

V práci pripravujem týždenne vychádzajúci obsah (audioblogy a ich anglické verzie blogshows), preto si úlohy potrebujem na začiatku týždňa zvládnuteľne rozvrhnúť. Do týždenného plánovača si zväčša vypíšem štyri až päť najdôležitejších úloh, ktoré v nasledujúci týždeň určite potrebujem zvládnuť. Tie si predbežne rozdelím aj na jednotlivé dni, aj keď často nimi ešte počas týždňa potrebujem hýbať.

K najdôležitejším povinnostiam potom operatívne pridávam ďalšie úlohy. Spravidla však pondelok a utorok využívam na administratívu a prípravu obsahu na publikovanie, pričom v stredu a vo štvrtok sa často venujem výberu ďalšieho obsahu a kreatívnym úlohám.

Najviac sa mi osvedčilo podrobne si na konci pracovného dňa naplánovať ten ďalší. Vtedy najlepšie viem, čo ešte treba dokončiť a do čoho nového sa zvládnem pustiť. Je skvelý pocit, keď potom ráno nemusím rozmýšľať, čo vlastne idem robiť, jednoducho môžem potľapkať po pleci svoje včerajšie ja a začať pracovať podľa plánu.

Najpozitívnejšie vnímam premenu dvojdňového víkendu na trojdňový. Predtým som sa snažila natlačiť do dvoch dní mimopracovné povinnosti, upratovanie, čas s rodinou a kamarátmi, teraz si v piatok vybavím, čo treba, mám čas pre seba (kým ostatní pracujú) a víkend môžem venovať vzťahom a záľubám. Navyše, v nedeľu večer nemám pocit, že mi víkend unikol pomedzi prsty a oveľa viac sa teším do práce.

Majka

Keď som sa dozvedela, že prechádzame na 4-dňový pracovný týždeň, veľmi som sa potešila. Kto by nechcel mať každý piatok voľno a pracovať len 4 dni? Sen každého. Toto boli moje prvotné myšlienky.

Hoci sme 4-dňový pracovný týždeň začali testovať v júli, keď býva dovolenkové obdobie a veci sa hýbu o niečo pomalšie, pre môj typ práce je to jeden z tých ťažších mesiacov v roku. Ak mám byť teda úprimná, zo začiatku to bolo pre mňa celkom náročné a chaotické. Niekedy som nevedela, čo skôr urobiť, ktorej úlohe dať väčšiu prioritu. Cítila som sa pod väčším tlakom, prácu som tlačila pred sebou, a tak sa mi hromadila aj v ďalších dňoch.

Po troch týždňoch nastal zlom. Chcelo to len dobrú organizáciu. Našla som systém, ako svoju prácu robiť efektívnejšie, ako si správne rozdeliť úlohy, nevenovať sa viacerým úlohám súčasne a zároveň mať všetko pod kontrolou. Zistila som, že moja organizácia je ešte lepšia ako predtým a už nemám tendenciu odkladať ani tie menej dôležité veci na ďalší deň. Vďaka 4-dňovému pracovnému týždňu si naozaj užívam víkend, mám čas na rodinu, kamarátov, domácnosť, zábavu. Do práce nastupujem v pondelok oddýchnutá, s novou a väčšou energiou. Mám pocit, že som produktívnejšia, viac sústredená aj motivovaná.

Mirka II

Musela som sa naučiť omnoho lepšie si organizovať svoj pracovný čas. Namiesto prokrastinovania pri kávovare a pozeraní z okna musím skutočne nad kalendárom premýšľať. Každý týždeň si dopredu rozvrhnem prácu podľa toho, či pracujem na úlohe sama alebo k nej potrebujem niekoho z kolegov. Nemôžem si len tak niečo nechať „na neskôr“ alebo na „prinajhoršom to dokončím v piatok“, pretože v piatok nie je koho žiadať o radu alebo spoluprácu.

Na druhú stranu som okrem iného konečne dokázala znížiť množstvo vypitej kávy. Myslím, že to súvisí s omnoho lepším sústredením. Snažím sa všetko dotiahnuť hneď, nenechávať úlohy rozrobené alebo nezačínať novú úlohu, kým tá prvá nie je dokončená. Multitasking skutočne nevedie k perfektným výkonom. Odpadá tak to hluché miesto, keď človek premýšľa, kde minule prestal alebo čo by mal robiť v ďalšom kroku. U mňa sa s tým spája ešte jedna vec – lepšie mi to myslí, lepšie sa mi vymýšľajú texty a jednoduchšie sa dostanem do pracovného „flow“.

Čo teda ukázala prax?

Že tento systém môže fungovať. V režime sme mali po skúšobnom období krátku prestávku, ale od decembra 2022 v ňom opäť pokračujeme. Kľúčom je príprava, organizácia a komunikácia. So správnym prístupom je podľa nás tento systém udržateľný.

Prvé zmeny neprišli ihneď. Ak začnete so štvordňovým pracovným týždňom, nečakajte v druhý týždeň zázraky. Všetky spomínané benefity sa u väčšiny prejavili približne po mesiaci. Prechod a zvykanie si nejakú dobu trvá, ale výsledkom snaženia nie je pokles produktivity, tá sa udržuje na rovnakej úrovni a časom sa aj lepší.

Chystáte sa na prechod do štvordňového režimu? Ak nie, tiež by ste ho radi vo svojich pracovných podmienkach prijali alebo vám príde dlhodobo neudržateľný?

Hlavnou úlohou v živote človeka je vedieť odlišovať záležitosti na tie, ktoré ovplyvniť nemôže a na tie, ktoré ovplyvniť môže. – Epiktetos

Mám veľa práce. Ako často ste niečo také v poslednej dobe povedali? Všetci počúvame tú či onú variantu jednej starej a používanej fráze prakticky každý deň.

Lenže mať veľa práce a naozaj niečo skutočne robiť nie sú jedno a to isté. Teraz ste sa zastavili a hovoríte si… čože? Nie sú? Ako… pracovať… veď… Vysvetlím vám, čo tým myslím.

Existujú dva druhy práce – hlboká, sústredená práca, kedy sa vám darí posúvať svoj projekt dopredu, vykazovať výsledky. Byť na konci dňa spokojný s tým, čo máte za sebou.

Je to čokoľvek, čo je cieľom vášho biznisu. Alebo to, kvôli čomu ste boli prijatí na svoju pozíciu. Doktor lieči, právnik rieši prípady, markeťák vymýšľa kampane, a tak ďalej… To je ideál, ktorý by sme chceli dosiahnuť – a mal by to byť štandard.

Lenže nie je. Väčšina z nás funguje v tom opačnom nastavení. V druhom type práce – v móde zaneprázdnenosti.

Ja tomu hovorím mód hasiča. Inak sa tomu hovorí zaneprázdnenosť, busy work a v posledných rokoch sa do sveta predral aj termín fake work (máme tie fejky nejako v obľube …). Funguje to takto:

Ráno prídete do práce a nemáte jasný cieľ, máte pred sebou proste len „prácu“. Takže zapnete e-mail a pozriete sa, čo tam visí. Odpovedáte, riešite .. Potom sa ozve kolega, či by ste mu skontrolovali toto. Potom už je čas na firemnú poradu alebo dve. Idete na obed. Po obede nové maily, rýchlo opravíte toto, ešte upravíte tamto, vyriešite problém, napíšete report… a je koniec pracovného dňa.

Ako ste ho strávili? Produktívne rozhodne nie.

Keby ste po takomto dni stretli kamaráta a pýtal sa vás na to, čo ste robili v práci, ani nebudete vedieť odpovedať. Pretože ste robili všetko a nič. Celý deň ste ako hasič pobehovali z miesta na miesto a hasili problémy, riešili požiadavky ostatných.

Spoznávate sa v tom?

V lepšom prípade ste do práce nešli s tým, že neviete, čo bude na pláne. Plán ste pripravený mali. Ale kvôli hasičskému módu ste sa k tomu nedostali, svoj zoznam presuniete na ďalší deň …

A takto stále dokola.

Zaneprázdnenosť je kliatba našej doby. Je to zradná kamarátka, pretože keď ste s ňou, tvári sa, že je skutočná a pomáha vám. Neskôr vám ale dôjde, že vás len sťahuje ku dnu. Vyzerá ako skutočná práca a dokáže vám aj dať zabrať. Ale skutočná práca to nie je.

Keď odhliadnem od najhoršieho scenára, štatistiky hovoria, že viac ako polovica ľudí trávi napr. na maile dve a pol hodiny z pracovného dňa. 65tim percentám manažérov v produktívnej práci prekážajú nekonečné meetingy …

Prečo to robíme?

Začneme tou najťažšou pravdou. Robíme to preto, lebo chceme. Aj keď si radi hovoríme, že to je na základe vonkajších okolností, ktoré nevieme ovplyvniť. Väčšinou si tento prístup vyberáme sami. Už si to ani neuvedomujeme. Prečo?

Status. Ako som už písala, túto cestu si volíme sami. Pretože zaneprázdnenosť sa v našej spoločnosti stala akýmsi synonymom pre určité postavenie. Mám veľa práce, takže som dôležitý.

Zároveň taká zaneprázdnenosť uspokojuje našu potrebu dokázať, že máme nejakú cenu. Veľa toho robím, takže stojí za to si ma nechať. Úlohu môže hrať aj tzv. syndróm podvodníka. Teda pocit, že vlastne vôbec neviete, čo robíte. A každú chvíľu na to niekto určite príde. Najjednoduchšou cestou, ako sa s tým vyrovnávať je ten zlý spôsob – množstvom busy work, ktorú môžete vziať a povedať pozrite, veď robím všetko toto. Dnes som si odškrtla zo zoznamu tridsať úloh!

(Lenže kto z nás v skutočnosti naozaj vie, čo robí? Od toho, ako byť dospelý, ako byť rodičom až po zvládanie práce… V otázke syndrómu podvodníka samozrejme generalizujem pre účel tohto článku, v budúcnosti sa k nemu ešte vrátime.)

Dopamín. Ďalším dôvodom, prečo sa tak často zasekneme v nekonečnom kruhu falošnej práce, je závislosť. Sme na zaneprázdnenosti závislí. Pretože je to zábava, rýchle uspokojenie. Spomeňte si na všetky tie úlohy. Akokoľvek sú napríklad e-maily otravné, pravdou je, že ich vybavíte celkom rýchlo. Nemusíte nad tým toľko rozmýšľať, nie je to ťažká úloha. Niektoré veci robíte automaticky, ťuk, ťuk a máte hotovo.

V tej chvíli sa vyplaví hormón dopamín, ktorý vám hovorí, že ste odviedli dobrú prácu a ste na chvíľu šťastní. Je to okamžitá reakcia a to je presne typ uspokojenia, po ktorom v dnešnej (uponáhľanej) dobe všetci siahame najprv.

Prokrastinácia. Ak máte pocit, že sa k tejto téme neustále vraciam, nemýlite sa. Odkladanie ťažkých úloh preniká našimi životmi vo všetkých sférach a vinníkom je aj tu. Tentokrát sa ale šikovne schováva. Nemôže to predsa byť prokrastinácia, keď niečo robím, však? Môže.

Hlboká práca a väčšie úlohy väčšinou vyžadujú sústredenie, rozmýšľanie, kreativitu … musím pokračovať? Skrátka a dobre sú to ťažké úlohy. Úlohy, ktoré vás posunú a ktoré sú vaším cieľom. Ale tiež úlohy, ktorých výsledky hneď nevidíte. Úlohy, ktoré trvajú dlhú dobu. A úlohy, ktoré predstavujú určité riziko. Keď sa k nim nedostanete, tak sa žiadnemu riziku ani nevystavíte.

Tak ako by som sa len mohla postarať o to, že takéto ťažké úlohy zvládnem odložiť bez horšieho pocitu? Budem robiť inú prácu. Ľahkú prácu, ktorá vlastne ani neponáhľa a keby sa neurobila, svet by sa asi nezrútil. On sa nezrúti ani keď sa nedostanete k tým veľkým úlohám, ale minimálne nebudete sabotovať sami seba a váš biznis sa niekam posunie (alebo na svojej pozícii vlastne vykážete nejaké reálne výsledky, vaša práca bude mať zmysel).

Busy work je ten najzradnejší druh prokrastinácie, pretože si to často vôbec neuvedomujeme. Veď pracujem!

Prečo by sme to robiť nemali?

Prvý dôvod je asi úplne zrejmý. Busy work nie je produktívny ani efektívny spôsob práce. Aj keď by sa tak na prvý pohľad mohlo zdať. Prvým dôvodom je teda to, že busy work vám v skutočnosti bráni vo vašej naozajstnej práci. V produktivite.

Čo ma privádza aj k druhému dôvodu. Tým, že nepracujete efektívne, často spadnete do toho, že pracujete viac. Pracovať viac ale neznamená byť efektívny. Skôr naopak.

Keď pracujete viac, máte menej času na osobný život. Práca vás začne pomaly a iste štvať. A ubíjať. Veľa busy work jednoducho otvára vrátka známemu strašiakovi – syndrómu vyhorenia. Teda psychického a fyzického vyčerpania, ktoré sa môže objaviť pri dlhodobom strese. 

Predstavte si túto situáciu:

Dajme tomu, že ¾ vášho pracovného dňa sa skladajú z busy work. Keď sa konečne dostanete k tým dôležitým úlohám, už na ne jednoducho „nemáte kapacitu“. Ste z toho skľúčení, odkladáte ich na neskôr. Opakuje sa to čím ďalej, tým častejšie. A tak začnete práci venovať viac času, pretože to jednoducho musíte zvládnuť. Lenže to vyčerpanie zo zaneprázdnenosti vedie k tomu, že ani nemáte žiadne reálne nápady na riešenie tých veľkých problémov. To vás zase skľučuje, zase pretiahnete pracovnú dobu, tým, že sa to snažíte vyriešiť. Potom sa navalia ďalšie zbytočné úlohy, vyriešite ich, nestíhate sa najesť. Nestíhate ísť do kina, prečítať si knihu. Nestíhate byť s rodinou. Nestíhate nič. A všetok ten čas venovaný práci je rovnako na nič, pretože ste stále nedokončili ten jeden projekt …

Na konci tohto príbehu je syndróm vyhorenia. Ten moment, keď už jednoducho nemôžete ísť ďalej. Nemáte silu, nemáte nápady, nechcete prácu ani vidieť. Spomínané rýchle šťastie vďaka tomu, že ste splnili nejakú malú úlohu, vás pred ním neochráni. Netrvá totiž večne a správne má byť pre vás len bránou na ceste k väčšej spokojnosti. Takej, ktorá pretrvá.

Táto situácia ale nie je jediný problém, syndróm vyhorenia má o trochu mladšieho a menej známeho brata – volá sa boreout syndróm. Vo svojej podstate sa dá rýchlo vysvetliť tak, že vás vaša práca kvôli nedostatočnej výzve úloh unudí a stratíte pre ňu akékoľvek nadšenie. Môže sa zdať smiešny, ale vedie k úplne rovnakým pocitom frustrácie a nakoniec i fyzického vyčerpania.

Väčšinou nastáva u ľudí, ktorí sa vo svojej práci stretávajú s niečím iným, než bol jej pôvodný popis. Úlohy, ktoré nie sú pre nich dostatočnou výzvou a nijako ich nestimulujú. A cestou k nemu je aj busy work. Pretože pozostáva presne z takýchto úloh.

Keď sa teraz zamyslíte nad svojou prácou, máte ju radi? Ak je vašou odpoveďou nie, čo je tou vecou, ​​ktorú na práci radi nemáte? Ak je to niečo z vyššie spomínaného, ​​nezúfajte, mám pre vás pár tipov, ako s tým pracovať (hehe).

5 tipov, ako sa s tým vysporiadať

Najskôr si poďme ujasniť to, že busy work sa úplne nevyhnete. Samozrejme sa tu nesnažím hádzať múdrosti a tvrdiť, že musíte byť LEN stopercentne produktívny. To sa nikdy nestane. Môžete sa ale vedome rozhodnúť, že budete viac produktívny a väčšinu svojho dňa nevenujete len fejk práci.

Akonáhle zapracujete na svojej produktivite, získate viac voľného času pre seba. Keď máte viac voľného času, robíte, čo máte radi, máte čas sa zastaviť. A akonáhle sa zastavíte, v tej chvíli sa väčšinou rodia tie najlepšie nápady.

Všetko spolu súvisí – keď budete k svojej práci pristupovať efektívne, budete mať viac voľného času. Keď budete mať viac voľného času, budete mať možnosť kriticky rozmýšľať a prídete napríklad s riešením úloh, ktoré ste predtým nemohli rozlúsknuť. Kruh sa uzavrie, pretože v tej chvíli zase pomôžete svojmu pracovnému nasadeniu. A takto stále dokola. Oveľa krajšie kolečko než to popisované vyššie, nie?

Tak ako ho dosiahnem, Petra!

Tip č. 1: Stanovte si priority

Začneme tým najťažším hneď na začiatku. Musíte si zrovnať priority. Téma, ktorá sa v oblasti produktivity skloňuje najčastejšie. Ktoré úlohy sú najdôležitejšie, čo vás najviac posunie? Je to správny prístup, vždy by ste mali klásť dôraz na to najdôležitejšie. Nie na to najľahšie.

Ja ale hovorím, že vašou prioritou č. 1 by ste mali byť vy sami. Pokojne si ako hlavnú prioritu stanovte svoj voľný čas.

Všetci sa takémuto vyhláseniu inštinktívne bránime. V našich hlavách totiž dokazuje, že nám na práci vôbec nezáleží. Veď čím viac budem v práci, tým väčšie postavenie mám v očiach ostatných a dokazujem, ako veľmi mi na tom záleží. Pravdou ale môže byť úplný opak.

Ak totiž máte ako prioritu svoj voľný čas, odpočinok, čas strávený s rodinou, máte ako prioritu sami seba. A keď ste spokojní a oddýchnutí, tak podávate oveľa lepšie výkony aj v práci.

Keď mám pred sebou nejaký projekt, nikdy neprídem na jeho riešenie vo víre práce, keď vypínam počítač o 1 v noci a snažím sa zaspať, aby som ho mohla zase o siedmej ráno zapnúť a ďalej sa snažiť. Tie najlepšie riešenia ma napadajú náhodou, keď sa zastavím a nemám na mysli vlastne nič. Existuje dôvod, prečo má veľa ľudí tie najlepšie nápady vo vani / v sprche.

Aby ste zvládli byť viac produktívni, aby ste pracovali lepšie a posúvali sa, potrebujete pracovať menej. Potrebujete nejaký voľný čas. Znie vám to kontraproduktívne? Skúste si to.

Tip č. 2: Plánujte

Svoj deň nemusíte mať naplánovaný do poslednej bodky. Aby ste ale boli proaktívni, musíte mať nejaký plán. Inak budete deň tráviť reagovaním na požiadavky ostatných. Keď idete do práce, mali by ste mať jasno v tom, čo dnes budete robiť.

Nepíšte si dlhé zoznamy tridsiatich úloh. Buďte realistickí. Dan Sullivan dokonca odporúča stanoviť si len 3 úlohy. Tri hlavné úlohy dňa, ktoré do jeho konca jednoducho musia byť hotové, nech sa deje, čo sa deje. To číslo je na vás, ale cieľ je jasný, vyberajte starostlivo. A pre väčšinu ľudí nie sú meetingy ani maily úlohou.

Keď máte svoj plán jasný, držte sa ho. Tieto úlohy pôjdu ako prvé. Či už ktokoľvek príde s čímkoľvek. Čo ma privádza k tretiemu tipu…

Tip č. 3: Naučte sa hovoriť nie

Pre mňa osobne najťažšia úloha a nie som v tom sama. Väčšina z nás nevie hovoriť nie ani v osobnom živote, nemáme radi konflikt a asertivita je nám podávaná skôr ako agresivita. A agresívny byť nechceme. No keď budete každému hneď pomáhať a robiť, o čo vás požiadajú, nikdy nedokončíte svoju prácu.

Tento tretí tip vyplýva z tipu číslo 1 – priority. Vašou prioritou ste vy a vaše hlavné úlohy. Ak od vás niekto chce niečo mimo toho, poriadne zvážte, či to naozaj nepočká. Alebo či to dotyčný nezvládne aj bez vás.

Prvotná reakcia bude: „ale toto sa jednoducho musí urobiť hneď“. Áno. Niekedy to tak je. Väčšinou ale nie. Na vás je, aby ste situáciu správne posúdili a ak sa to dá, posunuli ju na neskôr alebo niekomu inému, kto sa o ňu môže postarať.

Tip č. 4: Vypnite si notifikácie

Toto súvisí s predchádzajúcim tipom. Štvrtý krok je súčasťou skoro všetkých rád pre lepšiu produktivitu podobne ako priority. Je totiž zásadný.

Keď sa už presvedčíte, že sa budete venovať veľkej úlohe, nenechajte sa prerušovať. Je veľa spôsobov, ako sa o to postarať. Pre mňa sú dlhodobo najprínosnejšie vypnuté notifikácie zo všetkých aplikácií, ktoré sa pokúšajú o moju pozornosť – Slack, Messenger, maily … Na všetkých mám vypnuté zvuky. Prečo?

Keď viete, že nesmiete jesť cukor, ale uprostred prázdnej chladničky si necháte veterník, sami si pýtate problémy, ktoré budú nasledovať. Ten veterník by ste tam nenechali, tak prečo si nechávate zapnuté notifikácie?

Jasné, môžete si hovoriť, že ich ignorujete a ďalej pracujete. Ale neexistuje dôvod, prečo by ste sa takejto situácii vôbec vystavovali. Rovnako ako sme závislí na busy work, sme závislí aj na tých malých zariadeniach, čo si nosíme všade so sebou. Tie sú totiž zosobnením rýchleho a okamžitého pocitu uspokojenia, o ktorom som hovorila. Toho prázdneho, ktoré hneď vyprší. Taká príručná zásobička dopamínu. Nikto z nás nemá silu im odolať. Má to dobré vysvetlenie.

Vy síce nemusíte riešiť správu, ktorá prišla. Ale viete o nej. Keď počujete to pípnutie, vo vašej hlave sa otvorí slučka. Aj keď na tej veci nebudete robiť, viete, že tam niekde je. A vaša hlava neskutočne túži po tom, aby túto slučku uzavrela. Pretože vie, že potom príde záplava dopamínu. Tak máte nutkanie sa na správu pozrieť. Odolávate, odolávate … a rovnako vám to ničí sústredenie.

Môžete takto trénovať svoju silu vôle. Ale je to naozaj nutné?

To isté mimochodom platí aj pre váš voľný čas. Nedávno som mala na pár dní iný telefón a nemala na ňom nainštalované pracovné aplikácie. Bola som celá nesvoja z toho, že nemôžem kontrolovať nové správy na Slacku a „nie som v dianí“. Až mi došlo, že presne o tom to je. Naozaj bezo mňa práca nepokračovala? Pokračovala. Prišla som za tie dva večery o niečo? Neprišla.

Ja vypnutie (aspoň zvukových) notifikácií odporúčam každému. Keď ide o niečo dôležité, zavolajú vám. Ale to je zas téma na iný deň.

Tip č. 5: Nastavte si mantinely

Váš mozog má rád predvídateľnosť. Aj keď robíte kreatívnu prácu, nejaká pravidelnosť vám pomôže. Dodržiavanie správnych návykov vám pomôže.

Ďalší tip by sa teda mohol nazvať aj: pracujte na svojich návykoch. A držte sa ich. Ak si nastavíte režim, držte sa ho. Pretože tak si udržíte psychickú pohodu a tým pádom zvýšite aj svoju produktivitu a nebudete sa vracať k okamžitému uspokojeniu vo forme busy work.

Čoskoro si všimnete, že sa vaša efektivita začne rúcať ako domček z karát vo chvíli, keď zo svojej zabehnutej rutiny vypadnete. Pretože nič nie je, ako by ste chceli. Nerobíte svoje úlohy v momente, kedy by ste chceli a mali. Namiesto toho ich odkladáte. Doslova plátate čas v pasci zaneprázdnenosti a neviete sa z nej dostať, pretože rovnako nedodržiavate svoj režim. Zastavte sa, dajte si chvíľu na porovnanie a vráťte sa k tomu, čo vám funguje.

Ak ste zatiaľ neprišli na ten správny režim, skúmajte. Určite prídete na to, kedy ste najviac produktívny, kedy vám ide práca od ruky. A kedy naopak potrebujete vypnúť a oddýchnuť si. Pokiaľ to len ide, upravte si svoj režim podľa toho. Ja napríklad najradšej vstávam skoro ráno a zvládam tie kreatívne úlohy ako prvé. Je to obdobie, kedy je úplne najnižšia šanca na akékoľvek vyrušenie – pretože všetci v tej dobe ešte spia a ak odo mňa niečo chceli večer predtým, skrátka to aspoň do 9 počká.

Sústredenie na to najdôležitejšie je ľahšie, ak si pomôžete aj tým, že robíte vo chvíľach, ktoré vám vyhovujú.

Potom sú tu ale príklady a režimy, kde sa to jednoducho nedá. Rodičia, ktorí sa musia ráno aj večer venovať deťom. Alebo keď proste musíte byť vo firme od 9 do 5 (alebo nejaké iné časy) a ďalšie príklady. V takých chvíľach mám pre vás dva PRO tipy

Ako som už spomenula, cestu busy work si volíme sami. Je teda na vás, aby ste si ten čas na zmysluplnú prácu vyhradili. Pozorujte svoje návyky, porovnajte pravidelné porady a podobné záležitosti, ktoré nikam neposuniete. Určite nájdete nejaký časový priestor, ktorý si budete vedieť vyhradiť.

Prvý PRO tip sa volá tak prozaicky, calendar blocking. Nemá vaša úloha žiaden stanovený deadline a vyhradený priestor? Vytvorte si ho.

Mnohí úspešní podnikatelia a manažéri na blokovaní kalendára zakladajú celý svoj režim. Majú v kalendároch úlohy pracovné a osobné, a to vrátane „zavolať mame“. Ak máte radi kalendár, toto je mimochodom skvelá cesta. Ak nie, aspoň ten úsek pre prácu na projekte bude fungovať tak, že si v hlave utriedite, že v ten a ten čas je priestor pre prácu na projekte. A zároveň dáte vedieť kolegom, nech vás v tom čase s ničím, ak je to možné, nekontaktujú.

Druhý PRO tip na vyhradenie času – a môžete ho kombinovať s tým prvým, je to celé na vás – má trochu poetickejší názov. Volá sa technika Pomodoro. Všetko dôležité o nej nájdete na odkaze v Ivanovom článku, ja to jednoducho zhrniem tak, že táto neskutočne populárna technika využíva striedanie určitej doby sústredenej práce a naplánovanej pauzy.

Pomáha vám eliminovať vyrušenie a naozaj sa sústrediť. Aj vo chvíli, keď sa ako de facto začiatočník jednoducho nezvládnete na niečo 3 hodiny sústrediť.

Ak teda máte pred sebou projekt, nastavte si napr. budík po 50 minútach sústredenej práce a dajte si 10 minút pauzu. Potom opakujte. Alebo si to rozložte na 25 minút práce a päť minút pauzy.

Podstatou veci je to, že počas stanovených 25/50 minút jednoducho nemáte dovolené venovať sa ničomu inému než vášmu hlavnému projektu. V pauze robíte čokoľvek chcete.

Na záver: pracujte na tom, čo môžete ovplyvniť

Tipy by mohli pokračovať a ak máte nejaké vlastné, teším sa na vaše komentáre! Človek sa neustále učí a každá rada je cenná (spýtala by som sa sama seba, či zvládnem na dva riadky narvať viac klišé vyhlásenie, ale všetci vieme, že by som to zvládla…)

Keby ste si ale mali vziať z článku len jednu vec, je to toto: Či budete končiť v pasci zaneprázdnenosti alebo nie, je nakoniec vaša voľba. Sústreďte sa na to, čo môžete zmeniť.

Ruchy v okolí, prosby kolegov, prichádzajúce maily a ďalšie notifikácie, neplánované porady … to všetko sa bude diať a vy to nezmeníte. Zmeniť ale dokážete to, ako na dané veci reagujete. Naučte sa presadiť si čas na dôležité úlohy. Naučte sa hovoriť nie. Nekontrolujte stále maily a ďalšie aplikácie.

Budete potom produktívnejší, nebudete sa neustále cítiť zaneprázdnení. Dokončíte tie podstatné úlohy a budete spokojní so svojimi výsledkami. Budete mať viac voľného času.

A keď sa vás nabudúce niekto opýta, ako sa máte, vaša prvá odpoveď rozhodne nebude mám veľa práce.