Keď si človek stanovuje akékoľvek ciele, vie, že smerom k nim bude musieť pokračovať v dobrom aj v zlom. V časoch relatívnej stability a úspechu sa pokračuje celkom jednoducho. Najväčšou skúškou vašej odolnosti a odhodlanosti je moment, kedy dorazíte k prekážke v podobe stresu alebo neúspechu.
My teraz žijeme v bezprecedentnej dobe (predpokladám, že väčšina čitateľov si španielsku chrípku z roku 1918 nepamätá…) V živote takmer každého človeka prevláda chaos a neistota.
V dobe, keď je ľahké mať pocit ako keď sa vaša cesta vlastne skladá iba zo samých prekážok a akonáhle jednu horko ťažko preleziete, pocit víťazstva vystrieda behom sekundy frustrácia, pretože za tou prekonanou prekážkou je nová, rovnako vysoká, možno aj vyššia. A medzi nimi žiadny čas na oddych.
V takej dobe je potrebné nájsť nástroje, ktoré vám cestu akokoľvek uľahčia. Pomôžu vám prekážku prekonať – a dopredu sa na tie ďalšie prekážky pripraviť a prísť na najlepším spôsob ako na to. A v neposlednom rade sa tiež vysporiadať s pocitmi skľúčenosti, ktoré idú s nekonečným prekonávaním prekážok ruka v ruke.
Takým nástrojom je pre mňa Bullet Journal.
Prečo Bullet Jounal? Pár slov na úvod
Taký úvod do metódy Bullet Journal som už na blogu raz písala. Ak ste ho ešte nečítali, môžete sa k nemu vrátiť. Mojou úlohou teraz nie je vysvetlovať o čo ide. Skôr pozrieť sa na tie 4 roky, ktoré BuJo používam a zhodnotiť ako veľmi mi v posledných rokoch pomohol a pomáha hlavne dnes.
Naviac Audiolibrix v spolupráci s Jan Melvil Publishing medzitým vydal aj (pochopiteľne) srdcovú audioknihu – Metoda Bullet Journal – v ktorej vám sám autor systému Ryder Caroll vysvetlí, čo to BuJo je, prečo ho vôbec kedy vymyslel a pridá aj príklady ako pomáha mnohým ľuďom a ako by ste ho mohli používať.
Vďaka audioknihe zistíte, prečo sa z jednoduchého systému stal celosvetový fenomén a možno vás naláka k tomu, aby ste sa do toho sami pustili. A teraz – aj v súvislosti s audioknihou cítim potrebu pár vecí predsalen zopakovať.
Neexistuje žiadna správna cesta
Bullet Journal so mnou vydržal kvôli tomu, že je to vlastne iba metóda, princíp organizácie, nič prikázaného. To by som rada opakovala stále dokola, pretože stále sa nájdu ľudia, ktorí majú pocit, že existuje len jedna správna cesta –
Bujo, to sú také tie maľované zošity, čo vidím na Pintereste a Instagrame, kto na má mať čas…
Nie, BuJo je efektívny systém, kde si píšete len úlohy, revízie a využívate ho k produktivite.
BuJo nie je ani jedno, ani druhé. BuJo je prázdny zošit (alebo papier), ktorý si sami prispôsobite tomu, čo práve v živote potrebujete. Vy sami viete najlepšie, čo zrovna teraz potrebujete. Máte chaos v úlohách? Alebo potrebujete priestor pre nápady? Vypísať sa, aby sa vám uľavilo? Kresliť si, pretože to vás inšpiruje alebo ukľudňuje?
Podstata veci je jednoduchá: je to celé na vás.
Či sa už vydáte cestou minimalistickej organizácie alebo kvetnatého zdobenia (alebo akoukoľvek inou) vždy platí, že váš BuJo má byť nástroj, ktorý vám k niečomu pomáha. To niečo si volíte vy.
BuJo je nástroj, ktorý vám má pomáhať
Ja som si pred štyrmi rokmi zvolila BuJo kvôli tomu, že som potrebovala zapracovať na chaose vo svojom živote, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Potrebovala som si pomôcť s rozdelením úloh, nájsť miesto na ukladanie nápadov, pretože z hlavy sa veci vytrácali a v online som už toľkokrát nevedela, kde hľadať. Potrebovala som jednu centrálu, kde by som si všetko pre seba organizovala.
BuJo bolo ako vykúpenie, pretože som zrazu videla možnosť, ako s tou organizáciou neprestať po dvoch týždňoch. BuJo mám rada pretože si celý zošit tvorím sama a on sa prispôsobuje mne, nie naopak.
Ten pocit som najprv mala s diármi. Poslúžia skvele, ale vždy sa prispôsobujete vy – tak či onak vytýčenému priestoru. A preto mi to s nimi nikdy nevyšlo.
Pokiaľ vám ale vyhovujú diáre, super, môžete niektoré BuJo princípy aplikovať v nich. Každému, čo hrdlo ráči.
Na BuJo ma ešte lákala tá možnosť dekorácie a fakt, že spojuje organizáciu aj písanie poznámok a denníku ako takého.
Mala som tieto sklony už kedysi na škole, kde som dostávala poznámky za zabúdanie učebníc, zošitov… a skončila som pri Všezošite, kam som si proste písala všetky predmety a všetko okolo a v tú chvíľu to fungovalo (nadšenie z toho bolo samozrejme len moje).
Tá vizuálna úprava BuJo je pre mňa tiež nástroj – vyrovnávam sa tak so stresom. A to je celá podstata veci. BuJo je nástroj a je dôležité si uvedomiť, že má on slúžiť vám, nie vy jemu.
Takže nemusíte vykreslovať stránky, pretože ste niekde videli, je to pekné a “malo by sa to”. Nemusíte ani striktne zapisovať úlohy s pomocou Ryderom určených značiek, pretože to je jediný spôsob, ktorý funguje. Nemusíte ho na úlohy využívať vôbec…napríklad potrebujete len zapisovať nápady, občas pripomienky na niečo dôležité. To už je na vás. Podstatné je iba to, že BuJo patrí do vášho života, pokiaľ vám akýmkoľvek spôsobom pomáha.
Mojich 8 tipov k používaniu BuJo
Už som zmienila, že BuJo používam štyri roky. Za tú dobu som si vyskúšala veľa prístupov. Vybrala si, čo mi vyhovuje a čo pôjde preč. A dospela k záverom, ktoré sa v dobe najväčšieho chaosu a krízy overili.
Nasledujúce tipy pre používanie BuJo sú čisto len postupy, ktoré sa osvedčili mne. Veci, na ktoré som možno v kľudnejšej dobe zabudla a v časoch kríze sa k nim vrátila, pretože najviac pomáhajú.
Nechcem vám hovoriť, ako máte písať svoj Bullet Journal. Chcem sa len podeliť o kroky, ktoré mi teraz najviac pomáhajú a mohli by potenciálne pomôcť aj vám. Na vás je už zvážiť, či napríklad niečo z toho nebude presne ten jeden krok, ktorý by vám teraz mohol padnúť vhod. A to je všetko.
Tip 1: Týždenné a denné plány
Od začiatku používania BuJo som používala systém mesačných, týždenných a denných úloh. Pokiaľ máte určitý cieľ a napíšete si ho do toho či onoho mesiaca, nestačí to. Potrebujete ešte stanoviť konkrétne kroky k jeho splneniu.
Cieľ bez konkrétnych krokov k jeho dosiahnutiu je iba sen.
Dnes som sa ustálila na týždenných a denných sekciách. Tak mi to skrátka najviac vyhovuje. Mesačné plány väčšinou zostávali nevyplnené, a tak som sa ich proste rozhodla vzdať. Začiatok mesiaca si v BuJo značím, ale väčšinou iba vizuálne s malým kalendárom.
Základom mojej produktivity sú týždenné a denné úlohy – a ďalším pomocníkom sú týždenné revízie a tzv. brain dumps. Ale o tých neskôr, najprv k tomu, ako mám poriadok v úlohách.
Dlhú dobu som používala systém zápisov týždenných úloh bez rozdelenia na jednotlivé dni. To mi ale prácu skôr pridávalo ako uberalo.
Ako to vyzeralo? Takže napr. V utorok si potrebujete zapísať úlohu, ku ktorej sa určite dostanete až v piatok. Zapísala som si ho na týždenný zoznam. Lenže keď si potom píšete denné úlohy, vždy prechádzate celý týždenný zoznam, každý deň čítate rovnaké úlohy a hľadáte, čo z toho kedy bolo, čo z toho zvoliť a čo nie.
Systém týždenného zápisu rozdeleného na dni vám toto zjednoduší. Ja si v nedeľu rýchlo rozvrhnem týždeň, nechám na každý deň priestor na úlohy a v spodnej časti stránok zároveň priestor na poznámky a budúci týždeň. Občas totiž prídu úlohy, ktoré nemajú časové určenie, tie idú zatiaľ do poznámok. A také, ktoré sú určite na ďalší týždeň – a bez priestoru v tom týždňovom pláne by ste ich nemali kam dať. Takto majú svoje miesto aj bez mesačného plánu a tak mi to funguje najlepšie.
Táto týždenná plánovacia sekcia má jasne pridelenú dvojstránku a hneď za ňou pokračuje s jednotlivými dňami.
Keď spätne listujem vo svojom BuJo a hľadám, potrebujem mať sekcie vizuálne oddelené. Ale obzvlášť vo chvíľach krízy si nestíham/nemám chuť dokreslovať, takže idem cestou takého minimalistického vizuálneho oddeľovania, ako je na obrázku nižšie.
Celkovo na BuJo používam jedno pero a jednu farebnú fixku. A princíp je jasný – BuJo vám slúži k plánovaniu, ale zároveň v ňom potom chcete spätne hľadať a rozhliadať sa, revidovať. Pre tieto účely ja využívam rôzne spôsoby vizuálneho oddeľovania.
Pretože môj BuJo proste plynie. Jasne si oddelím deň, ale čokoľvek sa v tom dni stane, skončí v BuJo. Tým myslím zápisky z projektov, akékoľvek poznámky, zápisky z meetingov, myšlienky, nápady, journaling. To výrazné označenie dňov sa mi potom hodí, pretože jasne viem, kde ktorý začal a skončil.
A keď už som pri tých poznámkach z meetingov. Ako v príklade na obrázku (no, je dosť strohý, ale chápete ten princíp), budem si zmätočne písať poznámky, ako len chcem. Či už ide o úlohy, novinky, informácie… Ale akonáhle je niečo z toho úloha, ktorá vyžaduje nejakú moju akciu, proste si ho zafarbím.
A tým pádom sa aj na trojstránkovej, zmätočnej, naškrabanej a doodlov plnej sekcii rýchlo zorientujem a vytiahnem z nej po meetingu akčný plán svojich úloh – bez toho aby som musela tie tri stránky celé prečítať.
Mimochodom, na zápisky denných úloh používam systém boxov. Pre mňa osobne krížik znamená NIE, takže Ryderov systém bulletov ako bodiek pre mňa nefunguje, vymenila som si ich za boxy a keď je úloha hotová, odškrtnem ju fajkou.
Idem nasledovne:
✓ splnená úloha
X zrušená úloha
> odsunutá úloha
Tip 2: Triedenie úloh podľa priority
Poznáte to, napíšete si desiatky úloh na každý deň a proste prechádzate zoznam, urobíte toho plno, ale nestihnete to podstatné. Potom máte pocit, že ste vlastne nič nerobili a všetko to bolo k ničomu (dobre, nie až tak nihilisticky, ale viete, kam tým mierim).
Pred nejakou dobou som čítala článok Michaela Thompsona, kde sa zmienil, že najlepšie je ukončiť svoj denný zoznam po tretej úlohe. Aby ste zaistili, že sa zvládate sústrediť na to dôležité. Znelo mi to ako skvelý nápad, ale nakoniec som ho prispôsobila tomu, čo potrebujem ja. A to je zapísať si úlohy podľa ich priority, alebo podľa toho, ako sa k nim vo dne plánujem dostať.
Ako je to na obrázku, na denný plán idú väčšinou ako prvé oddelen tie 2-3 hlavné úlohy. To sú priority a keď sú ten deň hotové, môžem prehlásiť svoj deň za úspešný.
Pretože ešte neviem program ukončiť po troch a väčšinou to ani nejde, píšem si po medzere ďalšie úlohy, ktoré sú v ten deň treba. Môže ísť aj o každodenné maličkosti. Aspoň ich mám takto aj vizuálne oddelené a je mi jasné, že do toho ostatného sa pustím až po dokončení prvej sekcie.
A ak s písaním úloh do BuJo len začínate, myslite ešte na to, aby ste si písali zoznamy čo najviac realisticky. Ako začiatočník ešte nemáte odhad na to, čo zvládnete. A väčšinou budete mať tendenciu si toho na tanier naložiť oveľa viac, než zjete.
Potom veľmi rýchlo spadnete do kolieska presúvanie úloh zo dňa na deň, začne vás štvať to každodenné prepisovanie… A čoskoro sa na to celé vykašlete, pretože vás to nebude baviť a ani vám to v ničom nebude pomáhať. Čo mi pripomína…
Tip 3: Začnite pomaly a prispôsobujte
Ak ste úplný začiatočník, toto je pre vás možno najdôležitejší tip. Máte pred sebou nový svet a každý vám dáva rady a tipy, čo môžete robiť. Ale akonáhle sa budete chcieť pustiť do všetkého, bude vám to pripadať ako nálož.
Takže to berte po malých krôčikoch. Otvorte si zošit a napíšte si úlohy na deň. Keď vám budú vyhovovať, pokračujte ďalší deň. Keď vám vyhovovať nebudú, prestaňte s nimi a skúste si namiesto toho vypísať týždeň. A tak ďalej.
Sami najlepšie viete, čo potrebujete. Môžete skúšať a akonáhle vám nejaký spôsob využitia metódy Bullet Journal vyhovuje, chyťte sa ho. A postupne môžete pridávať ďalšie.
Máte zvládnuté týždenné úlohy? Možno by ste chceli do života zaradiť nejaké zvyky ako jesť zdravo, piť viac vody, hýbať sa, vstávať skoro, vyhradiť si čas pre seba, hranie s deťmi, čítanie, meditáciu … to všetko môžete v BuJo trackovať. Takže môžete skúsiť, či vám zaznamenávanie každodenných pokrokov v tom či onom pomôže.
Keď chcete začať používať BuJo, nemusíte si najskôr nájsť super blok, rozvrhnúť ročný plán, mesačné kalendáre a týždenné plány. Nie. Môžete začať v stredu a jednoducho si napísať streda a pokračovať výpočtom úloh, alebo pokojne zapisovaním myšlienok. Je to vaša voľba.
Tip 4: Ohliadnutie za týždňom
Najväčšou pomocou pre trošku väčší pokoj v hlave je pre mňa tzv. Weekly review. Ja pracujem ideálne od pondelka do piatku. Ale aj keď cez víkend nepracujem, rovnako často o práci rozmýšľam, riešim, čo sa bude diať ďalší týždeň, na čo nesmiem zabudnúť … hovorí vám to niečo?
A tu vstupuje na scénu ohliadnutie sa za uplynulým týždňom, ktoré si píšem pri konci práce v piatok večer. Princíp je jednoduchý, tento prehľad má tri sekcie – čo už je hotové, čo je rozrobené a čo je potrebné začať ďalší týždeň.
Začnem tým, že si prejdem týždenný plán a hlavne sekcie poznámok a úloh na ďalší týždeň. Potom prejdem denné úlohy, či tam nie je niečo presunutého a zistím, v akom stave sú projekty na konci týždňa.
Najprv si len v rýchlych bodoch zapíšem dokončené veci – a tým myslím veľké projekty, nie malé úlohy, ak nejaké sú. Najdôležitejšie sú pre mňa ale tie ďalšie dve časti.
Do rozrobených úloh / projektov píšem stav vecí k piatku – čo už je hotovo, čo je ešte potrebné a s čím (alebo na čo / koho) čakám. Jednoducho v bodoch, ale toto je presne bod, ktorý mojej hlave uľaví najviac. A nakoniec aj to, čo musím urobiť budúci týždeň.
Ľudský život funguje v uzavretých celkoch a mozog nemá rád otvorené slučky. Stále sa k nim bude vracať a bude ich chcieť uzavrieť. Možno aj tam je pôvod toho neustáleho premýšľanie o pracovných veciach aj vo chvíli, kedy máte relaxovať a užívať si voľno.
Vďaka takémuto týždennému prehľadu sama na sebe pozorujem neskutočné zlepšenie psychickej pohody. Akonáhle je všetko na papieri, môžem to pustiť z hlavy a naozaj vypnúť. A keď už sa stane, že ma hocičo k práci napadne, zase to vypľujem na papier (k tomu mi slúžia brain dump stránky) a vrátim sa k tomu pokoju.
A toto je niečo, čo potrebujete. Pretože väčšinou vás v krízovom móde nenapadajú kreatívne (alebo dokonca žiadne) riešenie problémov. Až keď vypnete a zastavíte sa, zrazu chodia myšlienky.
Ďalší bonus takého zhrnutia je, že už máte prehľad o predchádzajúcom týždni a v nedeľu pri pláne na ďalší týždeň je toto prvé miesto, kam sa pozriete. Takže sa vám skráti plánovanie, zväčší prehľad a zlepší pokoj. Tri super dôvody, prečo to skúsiť.
Tip 5: Odkladanie nápadov
Trápia vás nejaké myšlienky? Napíšte ich. Stránky, ktoré si v zahraničí získali označenie brain dump, sa používajú na čokoľvek. Potrebujete jednoducho vyhodiť z hlavy všetko, čo vám tam prekáža. Sadnete si a píšete.
Ja taký druh stránky ale najviac používam skôr ako odkladisko nápadov. Hovorím tomu brain dump (pretože vyložiť svoju hlavu niekde na skládku znie cool, však), ale vo svojej podstate je to stránka, kam patria akékoľvek pracovné nápady.
Nemusia to byť úlohy, ale často tu skončia akékoľvek myšlienky a nápady, ktoré „by raz boli fajn“ a tak podobne. Mne najviac vyhovuje jednoducho na začiatku svojho BuJo vyčleniť jednu stránku, kde nechávam čokoľvek, čo ma napadne. Či už je to realizovateľné alebo nie.
Toto je stránka, ktorú využívam cez víkend a kedykoľvek inokedy. Vidím niečo zaujímavé, čokoľvek ma napadne, skončí to tu. Tým, že si to zapíšem ako poznámku, na to zasa môžem zabudnúť a už sa mi nestáva také to klasické „Jéj, vtedy večer som mala super nápad, ale už neviem, čo to bolo. Škoda.“
Ten názov brain dump používam tiež preto, že táto stránka nemá reálnu váhu, skončí tu čokoľvek a až pri plánovaní sa na ňu pozerám a hľadám, či sa z nej niečo realizuje. Väčšinou len vo chvíli, keď revidujem dlhodobé úlohy.
A určite takú stránku prechádzam pri prechode na nový Bullet Journal.
Ja používam Leuchtturm1917 a už sa mi ustálilo, že mi väčšinou vydrží na tri mesiace. Takže akonáhle prechádzam do nového BuJo, je čas sa pozrieť na túto „odpadovú“ stránku, či sa na nej neschováva nejaké zlato. A ak sa mi aj po 3 mesiacoch nápad páči, prenášam ho do ďalšieho zošita do ďalšej obľúbenej sekcie – úloh bez deadline.
Rovnako ako predchádzajúci bod je toto neskutočná pomoc v stresovom období alebo v kríze. Keď sa vám začínajú kopiť úlohy a niekto zrazu príde s tým, že neskúsili by sme niekedy X, Y … a vy nemáte ani čas (a úprimne ani chuť) sa nad tým zamyslieť. Rýchlo takú vec zapíšete na túto stránku.
U mňa platí, že ak si takú vec nezapíšem, môže sa stať, že sa vo frmole všedných dní nechtiac stratí geniálny nápad, ktorý len prišiel v super nevhodnú chvíľu. Alebo na neho stále vzadu v hlave budem okrajovo myslieť a bude ma rušiť v dokončení toho, čo mám práve rozrobené. Pretože sa môže stať, že mi hneď bude pripadať skvelý a budem mať veľkú túžbu vrhnúť sa na túto novú úlohu, bez toho aby som dokončila tú prvú.
Tip 6: Úlohy bez deadlinov
Šiesty bod súvisí so všetkými predchádzajúcimi. Takže máte úlohy, ktoré chcete robiť tento týždeň (prípadne deň), úlohy na ďalší týždeň, nápady bez určenia realistického plánu … ale kam dáte veci, ktoré sa urobiť musia, ale vôbec v tejto chvíli nemajú prioritu?
Chceli by sme mať toto, tu je potrebné upraviť tamto…
Nie sú to nápady, sú to vyložene úlohy. Len neponáhľajú a nie sú medzi tými dôležitými. Rovnako pre nich ale chcete priestor.
Mne sa osvedčila ďalšia stránka vedľa, ktorej hovorím Úlohy bez deadlinu. Píšem si na ňu jednoduchý zoznam vecí, ktoré sa musia urobiť, ale nemusí to byť hneď. Či už je to tento mesiac alebo tento rok.
Väčšinou mi za tie tri mesiace stránku nezaplní, ale je fajn ju tam mať. Jednak preto, že máte vymedzený priestor na úlohy bez bližšieho zadania, takže nemusíte stresovať, že no áno, ale kam zapíšem toto. A zároveň si zabezpečíte, že na ne nezabudnete.
A ak vám vyjde týždeň, kde sa zrazu urobil časový priestor, jednoducho nakuknete na tento zoznam a zapíšete si niektorú z úloh do týždenného plánu. Potom ju môžete vyškrtnúť na oboch a snáď vám nemusím popisovať, aký dobrý pocit je si vyraďovať hotovú vec. Dvojitá radosť.
Tip 7: Denníkové zápisky
Teraz už sme skončili s pracovnou sekciou a prechádzame do duševnej pohody. Pretože v čase stresu dostáva vaša „pohoda“ zabrať. Pracovný nápor rýchlo spôsobí, že ste v strese, možno začnete pracovať viac, prestanete sa o seba starať, ako by ste chceli. Spadnete späť ku všetkým zlým návykom, potom už sa neviete vyhrabať, pretože napríklad zlá životospráva, nedostatok spánku a pohybu majú za dôsledok to, že vám práca vôbec nejde od ruky. A tak pracujete dlhšie, aby ste to dohnali, ale výsledky nikde. Ste skľúčený, že nemáte žiadny voľný čas…
Je to taký ten klasický začarovaný kruh. Preto sa potrebujete s tým stresom nejako vyrovnávať. Pretože on neodíde. A v časoch krízy (a tým myslím v tejto dobe) už vôbec. Je tu stále s vami a je len na vás, ako sa s ním vyrovnáte.
Necháte sa prevalcovať, budete prilepení na obrazovkách so spravodajstvom, sledovať každú mini zmenu a špekulácie zo všetkých strán, zatiaľ čo budete v hlave premietať, ako nestíhate a čo vôbec bude ďalej, ako bude vyzerať vaša budúcnosť… a čo keby X, čo keby Y?
Alebo si uvedomíte, čo vás upokojuje a začnete miesto tých nezdravých cyklov venovať čas tomu
Celý váš život je o rozhodovaní, čomu budete venovať pozornosť. Kľúč k väčšiemu kľudu je celkom jednoduchý: sústreďte sa len na to, čo viete ovplyvniť. Máte šancu znížiť nápor zvonku alebo ovplyvniť svetové udalosti? Pravdepodobne nie. Viete si ale zvoliť, ako na ne reagujete? Áno.
Ľahko sa mi hovorí a ťažko robí. Sama väčšinu roka praktikujem informačnú diétu podľa Tima Ferrissa a nevenujem pozornosť veciam, ktoré ma zbytočne stresujú. Ale akonáhle sa všetko začalo rúcať a bol vyhlásený núdzový stav, našli by ste ma každý deň nalepenú na telefóne pri čítaní spravodajstvoa a štúdií o našej budúcnosti. Pomohlo mi to tak akurát k vyšilovaniu.
V takej chvíli príde vhod metóda, ktorá funguje mnohým ľuďom po celom svete. Písanie denníku sa dnes väčšinou smejeme, pretože si pri ňom predstavíme deti nariekajúce nad neopätovanými láskami zo školy.
Journaling je ale v skutočnosti technika, ktorú využíva veľa svetových velikánov každý deň ako súčasť svojej rannej / večernej rutiny. Občas je totiž potrebné nechať svojim myšlienkam priechod a dostať ich na papier.
Akonáhle ich dostanete na papier, netrápia vás v hlave.
A to je ponaučenie, na ktoré som prišla celkom nedávno. Písanie denníkových zápiskov mi pomáha porovnať si v hlave, čo je dôležité. A zbaviť sa tých všadeprítomných myšlienok, ktoré ma vyvádzajú z miery.
Občas pomôže to, že ste to „zo seba dostali“, inokedy to, že akonáhle si to napíšete a pomyselne si odstúpite, zrazu tie myšlienky nemajú takú váhu a občas sa aj zasmejete na tom, prečo vás tak trápili.
Návod k takému písaniu nie je potrebný. Kdekoľvek som naposledy prestala písať, či už to boli úlohy akéhokoľvek rázu alebo poznámky z meetingu, urobím cez stránku čiaru a jednoducho píšem. Ako dlho je to potrebné.
Toto je spolu s meditáciou nehorázne nápomocná technika a odporúčam ju všetkými desiatimi úplne každému človeku.
Journaling je podľa mňa jednou z najprehliadanejších funkcií Bullet Journalu – a pritom je súčasťou jeho názvu samotného.
Zapisovanie myšlienok vám mimochodom pomôže aj s riešením kreatívneho bloku, vyskúšajte si to.
Tip 8: Kreslenie (a audioknihy)
No dobre, hovorím tomu kreslenie, ale v skutočnosti je to skôr čmáranie a napodobňovanie. Pre mňa je akákoľvek dekorácie BuJo dlhodobo udržateľná len vo chvíli, keď slúži nejakému účelu. A toto je doba, kedy som si uvedomila, ako veľmi mi také čmáranie do Bullet Journalu pomáha.
Väčšinou to ide takto: cez týždeň zapisujem to najpodstatnejšie a vizuálne oddeľujem len to najnutnejšie. Cez víkend sa ale BuJo premení na moju pomôcku pre relax. Prečo?
Obzvlášť v strese je občas (čítajte: skoro vždy) ťažké vypnúť. Prestať myslieť na čokoľvek.
Viem, že existujú ľudia, ktorí vedia myslieť na nič. Ja im úprimne závidím… ale nie som jedným z nich. A nie som v tom sama.
Za roky sa mi ale pre takéto vypnutie osvedčila kombinácia audiokniha + čmáranie. Audioknihy sú samé o sebe skvelý pomocník na oddych, ale ak ste ako ja, akonáhle sa vám hlava rozbehne, je ťažké ju zastaviť bez fyzickej pomoci. Keď si v takej chvíli pustím audioknihu samotnú, po piatich minútach som už zase stratená vo svojich myšlienkach a zistím, že ani neviem, čo počúvam.
Moje riešenie? Zamestnať k tomu ešte ruky.
A tu mi ide na pomoc Bullet Journal. Buď si dočmáram prázdne miesta na stránkach z týždňa – pretože iný úžitok pre nich v budúcnosti aj tak nebude. Alebo si jednoducho vezmem novú stránku a tvorím. Pretože je ale môj výtvarnicky talent na bode mrazu, môžem tomu skôr hovoriť čmáranie. Stačia mi akékoľvek jednoduché obrazce a hlúposti, ktoré zvládnem.
Bullet Journalu taká stránka neublíži a mne pomôže naozaj vypnúť a byť v pokoji. Čo je teraz pomoc neoceniteľná.
Skúšala som aj čmáranie samotné a hudbu, ale nefunguje pre vypnutie tak dobre. Zase sa po chvíli pristihnem, že aj pri tom čmáranie som späť v myšlienkach, od ktorých som si chcela oddýchnuť.
Takže toto je moja osvedčená kombinácia. Možno aj kvôli nej mi BuJo vyjde maximálne na tri mesiace. Ale netrápi ma to. Diáre sú na rok. BuJo máte na aké dlhé obdobie chcete vy.
A táto kombinácia uzatvára aj moje dnešné tipy na veci, ktoré mi teraz pomáhajú najviac. Robíte sami niečo podobné, alebo máte iné tipy? Rovnako ako môj BuJo vyzeral úplne inak pár rokov dozadu, všetko sa môže zmeniť do budúcnosti a dobré tipy sa vždy hodia.
A ak ste ešte metódu Bullet Journal neskúšali, čo vám teraz pomáha strániť sa chaosu a nájsť si pokoj?
Snaží sa starať o to, aby vôbec ľudia vedeli, že nejaký Audiolibrix existuje. Vo voľnom čase ale pred ľuďmi uteká do Kosmíru alebo Ketterdamu. Hlavne sa jej nepýtajte na Brandona Sandersona, pokiaľ nemáte aspoň hodinu voľného času. Večery najradšej trávi stalkovaním Marka Mansona, Ryana Holidaya, alebo Toma Bilyeu. A často sa jej zdá, že sa kamaráti s Ryanom Reynoldsom a Blake Lively. Raz snáď…
Latest posts by Petra Schultze
(see all)
Keď si človek stanovuje akékoľvek ciele, vie, že smerom k nim bude musieť pokračovať v dobrom aj v zlom. V časoch relatívnej stability a úspechu sa pokračuje celkom jednoducho. Najväčšou skúškou vašej odolnosti a odhodlanosti je moment, kedy dorazíte k prekážke v podobe stresu alebo neúspechu.
My teraz žijeme v bezprecedentnej dobe (predpokladám, že väčšina čitateľov si španielsku chrípku z roku 1918 nepamätá…) V živote takmer každého človeka prevláda chaos a neistota.
V dobe, keď je ľahké mať pocit ako keď sa vaša cesta vlastne skladá iba zo samých prekážok a akonáhle jednu horko ťažko preleziete, pocit víťazstva vystrieda behom sekundy frustrácia, pretože za tou prekonanou prekážkou je nová, rovnako vysoká, možno aj vyššia. A medzi nimi žiadny čas na oddych.
V takej dobe je potrebné nájsť nástroje, ktoré vám cestu akokoľvek uľahčia. Pomôžu vám prekážku prekonať – a dopredu sa na tie ďalšie prekážky pripraviť a prísť na najlepším spôsob ako na to. A v neposlednom rade sa tiež vysporiadať s pocitmi skľúčenosti, ktoré idú s nekonečným prekonávaním prekážok ruka v ruke.
Takým nástrojom je pre mňa Bullet Journal.
Prečo Bullet Jounal? Pár slov na úvod
Taký úvod do metódy Bullet Journal som už na blogu raz písala. Ak ste ho ešte nečítali, môžete sa k nemu vrátiť. Mojou úlohou teraz nie je vysvetlovať o čo ide. Skôr pozrieť sa na tie 4 roky, ktoré BuJo používam a zhodnotiť ako veľmi mi v posledných rokoch pomohol a pomáha hlavne dnes.
Naviac Audiolibrix v spolupráci s Jan Melvil Publishing medzitým vydal aj (pochopiteľne) srdcovú audioknihu – Metoda Bullet Journal – v ktorej vám sám autor systému Ryder Caroll vysvetlí, čo to BuJo je, prečo ho vôbec kedy vymyslel a pridá aj príklady ako pomáha mnohým ľuďom a ako by ste ho mohli používať.
Vďaka audioknihe zistíte, prečo sa z jednoduchého systému stal celosvetový fenomén a možno vás naláka k tomu, aby ste sa do toho sami pustili. A teraz – aj v súvislosti s audioknihou cítim potrebu pár vecí predsalen zopakovať.
Neexistuje žiadna správna cesta
Bullet Journal so mnou vydržal kvôli tomu, že je to vlastne iba metóda, princíp organizácie, nič prikázaného. To by som rada opakovala stále dokola, pretože stále sa nájdu ľudia, ktorí majú pocit, že existuje len jedna správna cesta –
Bujo, to sú také tie maľované zošity, čo vidím na Pintereste a Instagrame, kto na má mať čas…
Nie, BuJo je efektívny systém, kde si píšete len úlohy, revízie a využívate ho k produktivite.
BuJo nie je ani jedno, ani druhé. BuJo je prázdny zošit (alebo papier), ktorý si sami prispôsobite tomu, čo práve v živote potrebujete. Vy sami viete najlepšie, čo zrovna teraz potrebujete. Máte chaos v úlohách? Alebo potrebujete priestor pre nápady? Vypísať sa, aby sa vám uľavilo? Kresliť si, pretože to vás inšpiruje alebo ukľudňuje?
Podstata veci je jednoduchá: je to celé na vás.
Či sa už vydáte cestou minimalistickej organizácie alebo kvetnatého zdobenia (alebo akoukoľvek inou) vždy platí, že váš BuJo má byť nástroj, ktorý vám k niečomu pomáha. To niečo si volíte vy.
BuJo je nástroj, ktorý vám má pomáhať
Ja som si pred štyrmi rokmi zvolila BuJo kvôli tomu, že som potrebovala zapracovať na chaose vo svojom živote, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Potrebovala som si pomôcť s rozdelením úloh, nájsť miesto na ukladanie nápadov, pretože z hlavy sa veci vytrácali a v online som už toľkokrát nevedela, kde hľadať. Potrebovala som jednu centrálu, kde by som si všetko pre seba organizovala.
BuJo bolo ako vykúpenie, pretože som zrazu videla možnosť, ako s tou organizáciou neprestať po dvoch týždňoch. BuJo mám rada pretože si celý zošit tvorím sama a on sa prispôsobuje mne, nie naopak.
Ten pocit som najprv mala s diármi. Poslúžia skvele, ale vždy sa prispôsobujete vy – tak či onak vytýčenému priestoru. A preto mi to s nimi nikdy nevyšlo.
Pokiaľ vám ale vyhovujú diáre, super, môžete niektoré BuJo princípy aplikovať v nich. Každému, čo hrdlo ráči.
Na BuJo ma ešte lákala tá možnosť dekorácie a fakt, že spojuje organizáciu aj písanie poznámok a denníku ako takého.
Mala som tieto sklony už kedysi na škole, kde som dostávala poznámky za zabúdanie učebníc, zošitov… a skončila som pri Všezošite, kam som si proste písala všetky predmety a všetko okolo a v tú chvíľu to fungovalo (nadšenie z toho bolo samozrejme len moje).
Tá vizuálna úprava BuJo je pre mňa tiež nástroj – vyrovnávam sa tak so stresom. A to je celá podstata veci. BuJo je nástroj a je dôležité si uvedomiť, že má on slúžiť vám, nie vy jemu.
Takže nemusíte vykreslovať stránky, pretože ste niekde videli, je to pekné a “malo by sa to”. Nemusíte ani striktne zapisovať úlohy s pomocou Ryderom určených značiek, pretože to je jediný spôsob, ktorý funguje. Nemusíte ho na úlohy využívať vôbec…napríklad potrebujete len zapisovať nápady, občas pripomienky na niečo dôležité. To už je na vás. Podstatné je iba to, že BuJo patrí do vášho života, pokiaľ vám akýmkoľvek spôsobom pomáha.
Mojich 8 tipov k používaniu BuJo
Už som zmienila, že BuJo používam štyri roky. Za tú dobu som si vyskúšala veľa prístupov. Vybrala si, čo mi vyhovuje a čo pôjde preč. A dospela k záverom, ktoré sa v dobe najväčšieho chaosu a krízy overili.
Nasledujúce tipy pre používanie BuJo sú čisto len postupy, ktoré sa osvedčili mne. Veci, na ktoré som možno v kľudnejšej dobe zabudla a v časoch kríze sa k nim vrátila, pretože najviac pomáhajú.
Nechcem vám hovoriť, ako máte písať svoj Bullet Journal. Chcem sa len podeliť o kroky, ktoré mi teraz najviac pomáhajú a mohli by potenciálne pomôcť aj vám. Na vás je už zvážiť, či napríklad niečo z toho nebude presne ten jeden krok, ktorý by vám teraz mohol padnúť vhod. A to je všetko.
Tip 1: Týždenné a denné plány
Od začiatku používania BuJo som používala systém mesačných, týždenných a denných úloh. Pokiaľ máte určitý cieľ a napíšete si ho do toho či onoho mesiaca, nestačí to. Potrebujete ešte stanoviť konkrétne kroky k jeho splneniu.
Cieľ bez konkrétnych krokov k jeho dosiahnutiu je iba sen.
Dnes som sa ustálila na týždenných a denných sekciách. Tak mi to skrátka najviac vyhovuje. Mesačné plány väčšinou zostávali nevyplnené, a tak som sa ich proste rozhodla vzdať. Začiatok mesiaca si v BuJo značím, ale väčšinou iba vizuálne s malým kalendárom.
Základom mojej produktivity sú týždenné a denné úlohy – a ďalším pomocníkom sú týždenné revízie a tzv. brain dumps. Ale o tých neskôr, najprv k tomu, ako mám poriadok v úlohách.
Dlhú dobu som používala systém zápisov týždenných úloh bez rozdelenia na jednotlivé dni. To mi ale prácu skôr pridávalo ako uberalo.
Ako to vyzeralo? Takže napr. V utorok si potrebujete zapísať úlohu, ku ktorej sa určite dostanete až v piatok. Zapísala som si ho na týždenný zoznam. Lenže keď si potom píšete denné úlohy, vždy prechádzate celý týždenný zoznam, každý deň čítate rovnaké úlohy a hľadáte, čo z toho kedy bolo, čo z toho zvoliť a čo nie.
Systém týždenného zápisu rozdeleného na dni vám toto zjednoduší. Ja si v nedeľu rýchlo rozvrhnem týždeň, nechám na každý deň priestor na úlohy a v spodnej časti stránok zároveň priestor na poznámky a budúci týždeň. Občas totiž prídu úlohy, ktoré nemajú časové určenie, tie idú zatiaľ do poznámok. A také, ktoré sú určite na ďalší týždeň – a bez priestoru v tom týždňovom pláne by ste ich nemali kam dať. Takto majú svoje miesto aj bez mesačného plánu a tak mi to funguje najlepšie.
Táto týždenná plánovacia sekcia má jasne pridelenú dvojstránku a hneď za ňou pokračuje s jednotlivými dňami.
Keď spätne listujem vo svojom BuJo a hľadám, potrebujem mať sekcie vizuálne oddelené. Ale obzvlášť vo chvíľach krízy si nestíham/nemám chuť dokreslovať, takže idem cestou takého minimalistického vizuálneho oddeľovania, ako je na obrázku nižšie.
Celkovo na BuJo používam jedno pero a jednu farebnú fixku. A princíp je jasný – BuJo vám slúži k plánovaniu, ale zároveň v ňom potom chcete spätne hľadať a rozhliadať sa, revidovať. Pre tieto účely ja využívam rôzne spôsoby vizuálneho oddeľovania.
Pretože môj BuJo proste plynie. Jasne si oddelím deň, ale čokoľvek sa v tom dni stane, skončí v BuJo. Tým myslím zápisky z projektov, akékoľvek poznámky, zápisky z meetingov, myšlienky, nápady, journaling. To výrazné označenie dňov sa mi potom hodí, pretože jasne viem, kde ktorý začal a skončil.
A keď už som pri tých poznámkach z meetingov. Ako v príklade na obrázku (no, je dosť strohý, ale chápete ten princíp), budem si zmätočne písať poznámky, ako len chcem. Či už ide o úlohy, novinky, informácie… Ale akonáhle je niečo z toho úloha, ktorá vyžaduje nejakú moju akciu, proste si ho zafarbím.
A tým pádom sa aj na trojstránkovej, zmätočnej, naškrabanej a doodlov plnej sekcii rýchlo zorientujem a vytiahnem z nej po meetingu akčný plán svojich úloh – bez toho aby som musela tie tri stránky celé prečítať.
Mimochodom, na zápisky denných úloh používam systém boxov. Pre mňa osobne krížik znamená NIE, takže Ryderov systém bulletov ako bodiek pre mňa nefunguje, vymenila som si ich za boxy a keď je úloha hotová, odškrtnem ju fajkou.
Idem nasledovne:
✓ splnená úloha
X zrušená úloha
> odsunutá úloha
Tip 2: Triedenie úloh podľa priority
Poznáte to, napíšete si desiatky úloh na každý deň a proste prechádzate zoznam, urobíte toho plno, ale nestihnete to podstatné. Potom máte pocit, že ste vlastne nič nerobili a všetko to bolo k ničomu (dobre, nie až tak nihilisticky, ale viete, kam tým mierim).
Pred nejakou dobou som čítala článok Michaela Thompsona, kde sa zmienil, že najlepšie je ukončiť svoj denný zoznam po tretej úlohe. Aby ste zaistili, že sa zvládate sústrediť na to dôležité. Znelo mi to ako skvelý nápad, ale nakoniec som ho prispôsobila tomu, čo potrebujem ja. A to je zapísať si úlohy podľa ich priority, alebo podľa toho, ako sa k nim vo dne plánujem dostať.
Ako je to na obrázku, na denný plán idú väčšinou ako prvé oddelen tie 2-3 hlavné úlohy. To sú priority a keď sú ten deň hotové, môžem prehlásiť svoj deň za úspešný.
Pretože ešte neviem program ukončiť po troch a väčšinou to ani nejde, píšem si po medzere ďalšie úlohy, ktoré sú v ten deň treba. Môže ísť aj o každodenné maličkosti. Aspoň ich mám takto aj vizuálne oddelené a je mi jasné, že do toho ostatného sa pustím až po dokončení prvej sekcie.
A ak s písaním úloh do BuJo len začínate, myslite ešte na to, aby ste si písali zoznamy čo najviac realisticky. Ako začiatočník ešte nemáte odhad na to, čo zvládnete. A väčšinou budete mať tendenciu si toho na tanier naložiť oveľa viac, než zjete.
Potom veľmi rýchlo spadnete do kolieska presúvanie úloh zo dňa na deň, začne vás štvať to každodenné prepisovanie… A čoskoro sa na to celé vykašlete, pretože vás to nebude baviť a ani vám to v ničom nebude pomáhať. Čo mi pripomína…
Tip 3: Začnite pomaly a prispôsobujte
Ak ste úplný začiatočník, toto je pre vás možno najdôležitejší tip. Máte pred sebou nový svet a každý vám dáva rady a tipy, čo môžete robiť. Ale akonáhle sa budete chcieť pustiť do všetkého, bude vám to pripadať ako nálož.
Takže to berte po malých krôčikoch. Otvorte si zošit a napíšte si úlohy na deň. Keď vám budú vyhovovať, pokračujte ďalší deň. Keď vám vyhovovať nebudú, prestaňte s nimi a skúste si namiesto toho vypísať týždeň. A tak ďalej.
Sami najlepšie viete, čo potrebujete. Môžete skúšať a akonáhle vám nejaký spôsob využitia metódy Bullet Journal vyhovuje, chyťte sa ho. A postupne môžete pridávať ďalšie.
Máte zvládnuté týždenné úlohy? Možno by ste chceli do života zaradiť nejaké zvyky ako jesť zdravo, piť viac vody, hýbať sa, vstávať skoro, vyhradiť si čas pre seba, hranie s deťmi, čítanie, meditáciu … to všetko môžete v BuJo trackovať. Takže môžete skúsiť, či vám zaznamenávanie každodenných pokrokov v tom či onom pomôže.
Keď chcete začať používať BuJo, nemusíte si najskôr nájsť super blok, rozvrhnúť ročný plán, mesačné kalendáre a týždenné plány. Nie. Môžete začať v stredu a jednoducho si napísať streda a pokračovať výpočtom úloh, alebo pokojne zapisovaním myšlienok. Je to vaša voľba.
Tip 4: Ohliadnutie za týždňom
Najväčšou pomocou pre trošku väčší pokoj v hlave je pre mňa tzv. Weekly review. Ja pracujem ideálne od pondelka do piatku. Ale aj keď cez víkend nepracujem, rovnako často o práci rozmýšľam, riešim, čo sa bude diať ďalší týždeň, na čo nesmiem zabudnúť … hovorí vám to niečo?
A tu vstupuje na scénu ohliadnutie sa za uplynulým týždňom, ktoré si píšem pri konci práce v piatok večer. Princíp je jednoduchý, tento prehľad má tri sekcie – čo už je hotové, čo je rozrobené a čo je potrebné začať ďalší týždeň.
Začnem tým, že si prejdem týždenný plán a hlavne sekcie poznámok a úloh na ďalší týždeň. Potom prejdem denné úlohy, či tam nie je niečo presunutého a zistím, v akom stave sú projekty na konci týždňa.
Najprv si len v rýchlych bodoch zapíšem dokončené veci – a tým myslím veľké projekty, nie malé úlohy, ak nejaké sú. Najdôležitejšie sú pre mňa ale tie ďalšie dve časti.
Do rozrobených úloh / projektov píšem stav vecí k piatku – čo už je hotovo, čo je ešte potrebné a s čím (alebo na čo / koho) čakám. Jednoducho v bodoch, ale toto je presne bod, ktorý mojej hlave uľaví najviac. A nakoniec aj to, čo musím urobiť budúci týždeň.
Ľudský život funguje v uzavretých celkoch a mozog nemá rád otvorené slučky. Stále sa k nim bude vracať a bude ich chcieť uzavrieť. Možno aj tam je pôvod toho neustáleho premýšľanie o pracovných veciach aj vo chvíli, kedy máte relaxovať a užívať si voľno.
Vďaka takémuto týždennému prehľadu sama na sebe pozorujem neskutočné zlepšenie psychickej pohody. Akonáhle je všetko na papieri, môžem to pustiť z hlavy a naozaj vypnúť. A keď už sa stane, že ma hocičo k práci napadne, zase to vypľujem na papier (k tomu mi slúžia brain dump stránky) a vrátim sa k tomu pokoju.
A toto je niečo, čo potrebujete. Pretože väčšinou vás v krízovom móde nenapadajú kreatívne (alebo dokonca žiadne) riešenie problémov. Až keď vypnete a zastavíte sa, zrazu chodia myšlienky.
Ďalší bonus takého zhrnutia je, že už máte prehľad o predchádzajúcom týždni a v nedeľu pri pláne na ďalší týždeň je toto prvé miesto, kam sa pozriete. Takže sa vám skráti plánovanie, zväčší prehľad a zlepší pokoj. Tri super dôvody, prečo to skúsiť.
Tip 5: Odkladanie nápadov
Trápia vás nejaké myšlienky? Napíšte ich. Stránky, ktoré si v zahraničí získali označenie brain dump, sa používajú na čokoľvek. Potrebujete jednoducho vyhodiť z hlavy všetko, čo vám tam prekáža. Sadnete si a píšete.
Ja taký druh stránky ale najviac používam skôr ako odkladisko nápadov. Hovorím tomu brain dump (pretože vyložiť svoju hlavu niekde na skládku znie cool, však), ale vo svojej podstate je to stránka, kam patria akékoľvek pracovné nápady.
Nemusia to byť úlohy, ale často tu skončia akékoľvek myšlienky a nápady, ktoré „by raz boli fajn“ a tak podobne. Mne najviac vyhovuje jednoducho na začiatku svojho BuJo vyčleniť jednu stránku, kde nechávam čokoľvek, čo ma napadne. Či už je to realizovateľné alebo nie.
Toto je stránka, ktorú využívam cez víkend a kedykoľvek inokedy. Vidím niečo zaujímavé, čokoľvek ma napadne, skončí to tu. Tým, že si to zapíšem ako poznámku, na to zasa môžem zabudnúť a už sa mi nestáva také to klasické „Jéj, vtedy večer som mala super nápad, ale už neviem, čo to bolo. Škoda.“
Ten názov brain dump používam tiež preto, že táto stránka nemá reálnu váhu, skončí tu čokoľvek a až pri plánovaní sa na ňu pozerám a hľadám, či sa z nej niečo realizuje. Väčšinou len vo chvíli, keď revidujem dlhodobé úlohy.
A určite takú stránku prechádzam pri prechode na nový Bullet Journal.
Ja používam Leuchtturm1917 a už sa mi ustálilo, že mi väčšinou vydrží na tri mesiace. Takže akonáhle prechádzam do nového BuJo, je čas sa pozrieť na túto „odpadovú“ stránku, či sa na nej neschováva nejaké zlato. A ak sa mi aj po 3 mesiacoch nápad páči, prenášam ho do ďalšieho zošita do ďalšej obľúbenej sekcie – úloh bez deadline.
Rovnako ako predchádzajúci bod je toto neskutočná pomoc v stresovom období alebo v kríze. Keď sa vám začínajú kopiť úlohy a niekto zrazu príde s tým, že neskúsili by sme niekedy X, Y … a vy nemáte ani čas (a úprimne ani chuť) sa nad tým zamyslieť. Rýchlo takú vec zapíšete na túto stránku.
U mňa platí, že ak si takú vec nezapíšem, môže sa stať, že sa vo frmole všedných dní nechtiac stratí geniálny nápad, ktorý len prišiel v super nevhodnú chvíľu. Alebo na neho stále vzadu v hlave budem okrajovo myslieť a bude ma rušiť v dokončení toho, čo mám práve rozrobené. Pretože sa môže stať, že mi hneď bude pripadať skvelý a budem mať veľkú túžbu vrhnúť sa na túto novú úlohu, bez toho aby som dokončila tú prvú.
Tip 6: Úlohy bez deadlinov
Šiesty bod súvisí so všetkými predchádzajúcimi. Takže máte úlohy, ktoré chcete robiť tento týždeň (prípadne deň), úlohy na ďalší týždeň, nápady bez určenia realistického plánu … ale kam dáte veci, ktoré sa urobiť musia, ale vôbec v tejto chvíli nemajú prioritu?
Chceli by sme mať toto, tu je potrebné upraviť tamto…
Nie sú to nápady, sú to vyložene úlohy. Len neponáhľajú a nie sú medzi tými dôležitými. Rovnako pre nich ale chcete priestor.
Mne sa osvedčila ďalšia stránka vedľa, ktorej hovorím Úlohy bez deadlinu. Píšem si na ňu jednoduchý zoznam vecí, ktoré sa musia urobiť, ale nemusí to byť hneď. Či už je to tento mesiac alebo tento rok.
Väčšinou mi za tie tri mesiace stránku nezaplní, ale je fajn ju tam mať. Jednak preto, že máte vymedzený priestor na úlohy bez bližšieho zadania, takže nemusíte stresovať, že no áno, ale kam zapíšem toto. A zároveň si zabezpečíte, že na ne nezabudnete.
A ak vám vyjde týždeň, kde sa zrazu urobil časový priestor, jednoducho nakuknete na tento zoznam a zapíšete si niektorú z úloh do týždenného plánu. Potom ju môžete vyškrtnúť na oboch a snáď vám nemusím popisovať, aký dobrý pocit je si vyraďovať hotovú vec. Dvojitá radosť.
Tip 7: Denníkové zápisky
Teraz už sme skončili s pracovnou sekciou a prechádzame do duševnej pohody. Pretože v čase stresu dostáva vaša „pohoda“ zabrať. Pracovný nápor rýchlo spôsobí, že ste v strese, možno začnete pracovať viac, prestanete sa o seba starať, ako by ste chceli. Spadnete späť ku všetkým zlým návykom, potom už sa neviete vyhrabať, pretože napríklad zlá životospráva, nedostatok spánku a pohybu majú za dôsledok to, že vám práca vôbec nejde od ruky. A tak pracujete dlhšie, aby ste to dohnali, ale výsledky nikde. Ste skľúčený, že nemáte žiadny voľný čas…
Je to taký ten klasický začarovaný kruh. Preto sa potrebujete s tým stresom nejako vyrovnávať. Pretože on neodíde. A v časoch krízy (a tým myslím v tejto dobe) už vôbec. Je tu stále s vami a je len na vás, ako sa s ním vyrovnáte.
Necháte sa prevalcovať, budete prilepení na obrazovkách so spravodajstvom, sledovať každú mini zmenu a špekulácie zo všetkých strán, zatiaľ čo budete v hlave premietať, ako nestíhate a čo vôbec bude ďalej, ako bude vyzerať vaša budúcnosť… a čo keby X, čo keby Y?
Alebo si uvedomíte, čo vás upokojuje a začnete miesto tých nezdravých cyklov venovať čas tomu
Celý váš život je o rozhodovaní, čomu budete venovať pozornosť. Kľúč k väčšiemu kľudu je celkom jednoduchý: sústreďte sa len na to, čo viete ovplyvniť. Máte šancu znížiť nápor zvonku alebo ovplyvniť svetové udalosti? Pravdepodobne nie. Viete si ale zvoliť, ako na ne reagujete? Áno.
Ľahko sa mi hovorí a ťažko robí. Sama väčšinu roka praktikujem informačnú diétu podľa Tima Ferrissa a nevenujem pozornosť veciam, ktoré ma zbytočne stresujú. Ale akonáhle sa všetko začalo rúcať a bol vyhlásený núdzový stav, našli by ste ma každý deň nalepenú na telefóne pri čítaní spravodajstvoa a štúdií o našej budúcnosti. Pomohlo mi to tak akurát k vyšilovaniu.
V takej chvíli príde vhod metóda, ktorá funguje mnohým ľuďom po celom svete. Písanie denníku sa dnes väčšinou smejeme, pretože si pri ňom predstavíme deti nariekajúce nad neopätovanými láskami zo školy.
Journaling je ale v skutočnosti technika, ktorú využíva veľa svetových velikánov každý deň ako súčasť svojej rannej / večernej rutiny. Občas je totiž potrebné nechať svojim myšlienkam priechod a dostať ich na papier.
Akonáhle ich dostanete na papier, netrápia vás v hlave.
A to je ponaučenie, na ktoré som prišla celkom nedávno. Písanie denníkových zápiskov mi pomáha porovnať si v hlave, čo je dôležité. A zbaviť sa tých všadeprítomných myšlienok, ktoré ma vyvádzajú z miery.
Občas pomôže to, že ste to „zo seba dostali“, inokedy to, že akonáhle si to napíšete a pomyselne si odstúpite, zrazu tie myšlienky nemajú takú váhu a občas sa aj zasmejete na tom, prečo vás tak trápili.
Návod k takému písaniu nie je potrebný. Kdekoľvek som naposledy prestala písať, či už to boli úlohy akéhokoľvek rázu alebo poznámky z meetingu, urobím cez stránku čiaru a jednoducho píšem. Ako dlho je to potrebné.
Toto je spolu s meditáciou nehorázne nápomocná technika a odporúčam ju všetkými desiatimi úplne každému človeku.
Journaling je podľa mňa jednou z najprehliadanejších funkcií Bullet Journalu – a pritom je súčasťou jeho názvu samotného.
Zapisovanie myšlienok vám mimochodom pomôže aj s riešením kreatívneho bloku, vyskúšajte si to.
Tip 8: Kreslenie (a audioknihy)
No dobre, hovorím tomu kreslenie, ale v skutočnosti je to skôr čmáranie a napodobňovanie. Pre mňa je akákoľvek dekorácie BuJo dlhodobo udržateľná len vo chvíli, keď slúži nejakému účelu. A toto je doba, kedy som si uvedomila, ako veľmi mi také čmáranie do Bullet Journalu pomáha.
Väčšinou to ide takto: cez týždeň zapisujem to najpodstatnejšie a vizuálne oddeľujem len to najnutnejšie. Cez víkend sa ale BuJo premení na moju pomôcku pre relax. Prečo?
Obzvlášť v strese je občas (čítajte: skoro vždy) ťažké vypnúť. Prestať myslieť na čokoľvek.
Viem, že existujú ľudia, ktorí vedia myslieť na nič. Ja im úprimne závidím… ale nie som jedným z nich. A nie som v tom sama.
Za roky sa mi ale pre takéto vypnutie osvedčila kombinácia audiokniha + čmáranie. Audioknihy sú samé o sebe skvelý pomocník na oddych, ale ak ste ako ja, akonáhle sa vám hlava rozbehne, je ťažké ju zastaviť bez fyzickej pomoci. Keď si v takej chvíli pustím audioknihu samotnú, po piatich minútach som už zase stratená vo svojich myšlienkach a zistím, že ani neviem, čo počúvam.
Moje riešenie? Zamestnať k tomu ešte ruky.
A tu mi ide na pomoc Bullet Journal. Buď si dočmáram prázdne miesta na stránkach z týždňa – pretože iný úžitok pre nich v budúcnosti aj tak nebude. Alebo si jednoducho vezmem novú stránku a tvorím. Pretože je ale môj výtvarnicky talent na bode mrazu, môžem tomu skôr hovoriť čmáranie. Stačia mi akékoľvek jednoduché obrazce a hlúposti, ktoré zvládnem.
Bullet Journalu taká stránka neublíži a mne pomôže naozaj vypnúť a byť v pokoji. Čo je teraz pomoc neoceniteľná.
Skúšala som aj čmáranie samotné a hudbu, ale nefunguje pre vypnutie tak dobre. Zase sa po chvíli pristihnem, že aj pri tom čmáranie som späť v myšlienkach, od ktorých som si chcela oddýchnuť.
Takže toto je moja osvedčená kombinácia. Možno aj kvôli nej mi BuJo vyjde maximálne na tri mesiace. Ale netrápi ma to. Diáre sú na rok. BuJo máte na aké dlhé obdobie chcete vy.
A táto kombinácia uzatvára aj moje dnešné tipy na veci, ktoré mi teraz pomáhajú najviac. Robíte sami niečo podobné, alebo máte iné tipy? Rovnako ako môj BuJo vyzeral úplne inak pár rokov dozadu, všetko sa môže zmeniť do budúcnosti a dobré tipy sa vždy hodia.
A ak ste ešte metódu Bullet Journal neskúšali, čo vám teraz pomáha strániť sa chaosu a nájsť si pokoj?
Zdieľaj článok
Veľký audioknižný prieskum 2024
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023