Lesy boli v minulosti pre človeka prirodzeným životným prostredím. Napriek tomu, že sme sa presunuli do miest a dedín, lesy sme si z nášho DNA vymazať nedokázali. Aj preto sa naše telo a myseľ v lese upokojujú a dostávajú naspäť do rovnováhy. Náš tep sa zníži a hlava, unavená mestským ruchom, sa vyčistí. Sme doma.
Žijeme v dobe plastovej. Plasty sú všade okolo nás, od zubných kefiek, tričiek až po automobily. Odborníci však dvíhajú varovný prst: ak neznížime našu spotrebu plastov, do roku 2050 bude v oceánoch viac plastov ako rýb. Ohrozené však nie sú len živočíchy v oceánoch, ale aj ľudia na celom svete. Plasty nie sú len okolo nás, ale aj v nás. Vedeli ste, že za týždeň skonzumujete také množstvo plastu, z akého je vyrobená kreditná karta? Za mesiac si pochutnáte na vešiaku?
Prinášať tému klimatickej zmeny do takej krízy, v akej sme sa momentálne ocitli, sa môže javiť ako trúfalosť. Myslieť si, že globálne otepľovanie nateraz počká, je však veľký omyl. Súčasné dianie vo svete totiž môže byť len predzvesťou ešte väčšej krízy. Ak nepodnikneme potrebné kroky, zažiť ju môžeme už v blízkej budúcnosti.
Naše životné prostredie je zaplavené skládkami, recyklovať nestačí. Nulový odpad je v súčasnom svete len snom, ide o to čo najviac sa tejto vízii priblížiť. O maximálnu minimalizáciu odpadu.
