Prečo sú pre nás lesy nenahraditeľné?

Predstavte si, že stojíte na hlučnej ulici v centre mesta. V ušiach vám znie hluk motorov, cítite pach výfukov, pred očami sa vám mihajú davy ľudí a máte pocit, že tie vysoké, sivé budovy sa na vás každú chvíľu zvalia… A teraz si predstavte, že stojíte uprostred lesa. Vdychujete vôňu ihličia a zeme, slnko presvitajúce cez zelené konáre vám zohrieva tvár a do uší vám spievajú lesné vtáky. Na ktorom mieste by ste sa v tejto chvíli ocitli radšej?

Lesy boli v minulosti pre človeka prirodzeným životným prostredím. Napriek tomu, že sme sa presunuli do miest a dedín, lesy sme si z nášho DNA vymazať nedokázali. Aj preto sa naše telo a myseľ v lese upokojujú a dostávajú naspäť do rovnováhy. Náš tep sa zníži a hlava, unavená mestským ruchom, sa vyčistí. Sme doma.

Stromy

„Toto nie je náš svet, v ktorom sa nachádzajú stromy. Je to svet stromov, do ktorého len celkom nedávno dorazili ľudia.“ Richard Powers

Stromy obklopujú človeka už od počiatku a sprevádzajú ho celou jeho históriou. Poskytovali mu úkryt aj materiál na prvé nástroje a dlhý čas bolo drevo jediným zdrojom energie. V mnohých kultúrach boli dokonca uctievané a ľudia verili, že majú nadprirodzené vlastnosti. Najuctievanejším stromom starých Slovanov bol dlhoveký dub, ktorý zasvätili mocnému bohovi Perúnovi.

V súčasnosti sú už vedecky dokázané ďalšie benefity, ktoré nám stromy poskytujú. V prvom rade čistia vzduch, čím zlepšujú ovzdušie. Stromy produkujú kyslík a pohlcujú oxid uhličitý. Jeden listnatý strom vyprodukuje denne dostatok kyslíka pre dvoch dospelých ľudí. Slúžia tiež ako filter, ktorý zachytáva prachové častice z výfukov a spaľovania tuhých palív. Tento škodlivý prach, ktorý prispieva k vyššiemu výskytu pľúcnych chorôb, infarktov a rakoviny, sa zachytáva na listoch a dážď ho následne zmýva do pôdy. Preto majú stromy nezastupiteľnú funkciu aj v mestách, kde je vysoký výskyt dopravných prostriedkov.

Stromy zlepšujú klímu, zmierňujú horúčavy, regulujú teplotu a zvlhčujú vzduch. Cez deň teplo hromadia a v noci ho uvoľňujú. Preto je cez deň v meste možné namerať pod stromami teplotu aj o 6°C nižšiu ako na ploche bez stromov. Zároveň sa z dospelého stromu môže denne odpariť až 400 l vody, preto funguje ako dokonalá prírodná klimatizácia. Stromy navyše do vzduchu uvoľňujú tzv. fytoncídy, ktoré ničia choroboplodné zárodky. Z tohto dôvodu je v lesoch, či parkoch nižšia koncentrácia baktérií vo vzduchu ako na miestach bez stromov.

Listy, kvety aj kôra mnohých drevín majú liečivé účinky. Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU skúmajú kôru, stonky, listy a plody našich najrozšírenejších ihličnanov – predovšetkým smreka a borovice, ale aj rakytníka rešetliakového. Stromová kôra je vo svete považovaná za zdroj zdraviu prospešných látok s antioxidačným, protizápalovým a protivírusovým účinkom.

Korene stromov spevňujú a chránia úrodnú pôdu a chránia ju pred eróziou najmä pri brehoch riek a na strmých svahoch. Niektoré druhy stromov navyše dokážu vyčistiť pôdu a podzemné vody od škodlivých kovov a chemikálií

Les

Ak si niekto myslí, že les je len hromada stromov súperiacich o lúče slnka, veľmi sa mýli. Les, to je oveľa viac ako môžeme vidieť našimi očami. Je to jedinečný ekosystém, bohaté spoločenstvo organizmov, z ktorých drvivá väčšina žije ukrytá v lesnej pôde. Jednotlivé stromy spolu komunikujú a spolupracujú pomocou húb a koreňov. Túto komunikačnú sieť nazvali vedci príznačne Wood wide web.

Suzanne Simard, profesorka na Univerzite Britskej Kolumbie, použila pri svojom výskume týchto mykorhíznych sietí rádioaktívny uhlík. Merala ním tok a zdieľanie látok medzi jednotlivými druhmi stromov a zistila, že breza a douglaska medzi sebou zdieľajú uhlík. Keď brezy strácali listy, dostali uhlík z douglaských jedlí a ak douglaska rástla v tieni, uhlík dostávala naopak od brezy.

Pomohla tiež identifikovať “materské stromy”, ktoré sú najväčšími stromami v lese. Zistila, že tieto stromy vyživujú malé semenáčiky, pričom rozlišujú medzi svojimi a cudzími. Semenáčiky, ktoré pochádzajú z konkrétneho materského stromu, od neho dostávajú viac živín a tieto “matky” dokonca menia svoju koreňovú štruktúru, aby pre svoje “deti” vytvorili miesto.

“Keď sú materské stromy zranené alebo zomierajú posielajú správy – múdrosť ďalšej generácii semenáčikov. Použili sme sledovanie izotopmi na stopovanie toku uhlíka z raneného materského stromu jeho kmeňom dole do mykorhíznej siete a k jeho susediacim semenáčikov. A nielen uhlíka, ale aj obranných signálov. Tieto dve zložky zvýšili odolnosť týchto semnáčikov voči záťaži v budúcnosti. Takže stromy sa rozprávajú.” priblížila správanie materských stromov Suzanne Simard na TedX prednáške.

Nemecký lesník Peter Wohlleben objavil jedného dňa machom pokrytý peň buku, ktorý bol sťatý pred 400 až 500 rokmi. Pri bližšom skúmaní zistil, že jeho drevo je stále tvrdé a pod kôrou sa ukrývala zelená vrstvu chlorofylu. Ten sa vyskytuje len v listoch a kmeňoch živých stromov. Prišiel tak na to, že tohto starčeka živili okolité stromy cez korene. Začal sa venovať výskumu komunikácie medzi jednotlivými stromami v lese a svoje poznatky zhrnul v pozoruhodnej knihe Tajný život stromov.

“Ten kto vie, že stromy cítia bolesť a majú pamäť a že rodičovské stromy žijú so svojimi deťmi, ich už jednoducho nemôže zoťať a pustošiť ich okolie ťažkými strojmi.” Peter Wohlleben

Wohlleben život stromov v lese prirovnal k sociálnemu systému – kto má veľa, niečo odovzdá a kto je chudobný, dostáva dávky. Stromy totiž napriek všeobecnej mienke nie sú konkurentmi, ale navzájom sa podporujú.

Z jeho výskumov vyplýva, že stromy spolu komunikujú nielen prostredníctvom koreňov a húb, ale aj prostredníctvom vonných látok. Vo chvíli, keď je niektorý zo stromov napadnutý hmyzom, vysiela signály a všetky stromy v okolí upozorní na blížiace sa nebezpečenstvo. Tie potom zvýšia svoj obranný mechanizmus.

Lesy, biodiverzita a klíma

“Lesy sú základnou súčasťou obnovy našej planéty. Sú najlepšou technológiou, ktorú má príroda na uzamknutie uhlíka. A sú to centrá biodiverzity. Tieto dve funkcie opäť spolupracujú. Čím sú lesy divokejšie a rozmanitejšie, tým efektívnejšie absorbujú uhlík z atmosféry.” David Attenborough

Lesy samozrejme zohrávajú významnú úlohu aj v globálnom merítku a sú úzko prepojené s klímou na našej planéte. Pohlcujú škodlivý oxid uhličitý z atmosféry, zároveň sú však jeho zásobarňou. Problémom je následne mohutné odlesňovanie pri ktorom sa oxid uhličitý vo veľkom množstve uvoľňuje do atmosféry a tým prispieva k zmene klímy. Majú tiež nezastupiteľnú funkciu pri zachovaní biodiverzity, vyskytuje sa v nich viac ako 80% druhov suchozemských rastlín, zvierat, húb a baktérií a viac ako 60 tisíc drevín.

“Napríklad amazonský prales je doslova truhlicou biodiverzity, v ktorej žijú státisíce doposiaľ neobjavených a nezaznamenaných druhov. Zároveň predstavuje jednu z najúčinnejších prírodných štruktúr, ktoré vďaka filtračným schopnostiam rastlín pohlcujú emisie oxidu uhličitého.” uvádza spisovateľka Valentina Gianella v audioknihe o zmene klímy Volám sa Greta.

Terapia lesom

Lesy nie sú pre človeka len zdrojom kyslíka, dreva, potravy či liečiv. V dnešnom svete sú pre nás doslova oázou pokoja a dodávateľom energie. Je dokázané, že pobyt v lese nám pomáha zlepšiť náladu aj spánok, znižuje tepovú frekvenciu a krvný tlak, podporuje imunitný systém a zvyšuje koncentráciu a tvorivosť.

Počuli ste už výraz Shinrin-yoku? Shinrin znamená v japončine “les” a yoku “kúpeľ”. Ide doslova o lesný kúpeľ, spojenie človeka s prírodou všetkými zmyslami. Nasať jej vône, vidieť a počuť ju, dotknúť sa jej a ochutnať ju. Japonské ministerstvo pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo začalo túto terapiu propagovať v 80.rokoch minulého storočia.

Doktor Qing Li, autor knihy o tomto japonskom umení lesného kúpeľa, skúmal aktivitu NK-buniek v tele človeka pred a po pobyte v lese. Tieto biele krvinky v našom tele dokážu zneškodniť nežiaduce bunky napadnuté vírusom alebo také, ktoré majú nádorovú povahu. Z výskumu vyplynulo, že po troch dňoch a dvoch nociach strávených v lese sa aktivita NK-buniek zvýšila zo 17,3% na 26,5% a ich počet stúpol zo 440 na 661. Zároveň vzrástla aj prítomnosť protirakovinových bielkovín. Zistil, že tento efekt trval ešte sedem dní a po tridsiatich dňoch úplne odznel.

“Niekoľko štúdií ukázalo, že keď sa s prírodou spojíme, pripomenie nám to, že sme súčasťou väčšieho celku. Tvárou v tvár úžasnej nekonečnosti vesmíru nás zaplaví vďačnosť.” Qing Li

Ponorte sa do lesného kúpeľa

Naše preferencie, čo sa týka pokoja a relaxácie sa líšia. Niektorí ľudia pri pobyte v lese uprednostňujú zvuky zurčiaceho potôčika, iných upokojuje pohľad na zeleň, či spev lesných vtákov. Do lesného kúpeľa sa môžete ponoriť kdekoľvek, kde sú stromy. Ak nemáte nablízku les, vychutnajte si pobyt pod stromami v mestskom lesoparku, či parku.

Lesný kúpeľ je vhodný pre ľudí s akoukoľvek úrovňou kondície. Či už zvolíte pomalú prechádzku, cvičenie jogy, meditáciu alebo pozorovanie rastlín. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu výbavu, či predpoklady. Začnite tým, že odložíte telefón, fotoaparát, aj svoje očakávania. Úplne spomaľte a na chvíľku zabudnite na čas. Nakoniec zapojte svojich 5 zmyslov a naplno sa ponorte do kúpeľa.

“Kľúč k odomknutiu sily lesa spočíva v našich piatich zmysloch. Nechajte prírodu, aby do vás vstúpila vašimi ušami a očam, nosom, ústami, rukami a nohami.” Qing Li

Počúvajte les

Podľa Qing Li-ho pôsobia zvuky lesa na našu hlavu ako balzam a odplavujú z nás duševnú únavu. Keďže sme zvyknutí na mestský hluk, môže byť naladenie sa na zvuky prírody zo začiatku náročné. Nájdite si miesto, posaďte sa a sústreďte sa na svoj dych. Po chvíli hluk vo vašej hlave zmizne a vy sa naladíte na zvuky prírody.

Pozerajte sa na les

Naše oči nie sú prispôsobené celodennému pozeraniu do obrazoviek počítačov a mobilov. Dlhodobé vystavovanie sa modrému svetlu, ktoré vydávajú, nám môže spôsobovať únavu, bolesti hlavy, ale aj poškodenie zraku. Ak chcete sebe a svojim očiam dopriať odpočinok, vyrazte do prírody. Prírodná zelená či modrá farba a pozorovanie prírodných štruktúr nás, podľa štúdie, ukľudňujú a zbavujú nás stresu.

Nadýchnite sa lesa

Najúčinnejším prvkom lesného kúpeľa sú rastlinné antibiotiká, ktorými sa stromy bránia proti škodcom, tzv. fytoncidy. Kým mestský vzduch v lete obsahuje priemerne 36 000 patogénnych baktérií v 1 m3 vzduchu, v lese sa v tom istom objeme vyskytuje len okolo 500 baktérií. Liečivú moc fytoncidov môžete v lese doslova vdychovať.

Dotknite sa lesa

Odpojenie ľudí od prírody v poslednom storočí zapríčinilo mnohé civilizačné choroby, zvýšilo stres a úzkosť. Pri návšteve lesa sa dotýkajte kmeňov stromov, namočte si končatiny do lesného potôčika a precíťte sviežosť vody, nebojte sa zašpiniť od blata. V pôde sa totiž nachádza baktéria Mycobacterium vaccae, ktorá podľa vedcov stimuluje tvorbu serotonínu, hormónu šťastia. Skúšali ste sa už niekedy prejsť po lese bosý? Zem vás cez chodidlá doslova nabije energiou, uzemníte sa a dostanete sa do rovnováhy s prírodou.

Ochutnajte les

V jarnom období sú naše lesy plné zeleného medvedieho cesnaku. Doprajete si jeho blahodárne účinky či už v šaláte, v polievke alebo ako chutné pesto. So zberom to však nepreháňajte a nezabudnite nechať dosť aj pre lesné zvieratá.

Ochrana prírody a lesov

“Väčšiu časť histórie musel človek s prírodou bojovať, aby prežil; v tomto storočí si začína uvedomovať, že ak chce prežiť, musí prírodu chrániť.” Jacques-Yves Cousteau

Podľa občianskej iniciatívy My sme les, má ťažba dreva v lesoch SR dlhodobo rastúci trend. Od roku 1990 priebežne vzrástol objem ťažby až o 75,3 %. Ťaží sa dokonca v najprísnejšie chránených územiach Slovenska. Len v Národnom parku Nízke Tatry zmizlo od roku 2004 v dôsledku ťažby viac ako 70 km2 starých lesov. A ťaží sa neustále ďalej..

V Demänovskej doline v NP Nízke Tatry aktivisti bojujú proti hromadnej výstavbe a hustote premávky, ktorá ničí okolitú prírodu. Snažia sa presadiť udržateľný turistický ruch. Aký význam má množstvo ubytovacích kapacít “v prírode”, keď tá kvôli nim ustupuje a mizne?

Ak si chceme naďalej užívať benefity lesov, je potrebné chrániť ich a učiť to aj budúcu generáciu. Mnoho ľudí nadobudlo mylný pocit nadradenosti nad prírodou. Akokoľvek sa však niektorí ľudia bránia, človek je živočíšny druh, ktorý je sám súčasťou prírody. Ak si ju zničíme, zahynieme spolu s ňou. Verím, že viac informácií o fungovaní lesa a jeho pozitívnych účinkov na človeka a planétu pomôže ľuďom k znovuspojeniu sa s prírodou a so svojou podstatou.