Stres. Tohto strašiaka stretnete dnes kdekoľvek. Býva spúšťačom mnohých chorôb, príčinou toho, prečo večer nemôžete zaspať a tak nejako môže za všetko zlé. Že to nie je pravda? A kto teda môže za globálne otepľovanie? Stres! Prečo ste nevyhrali v lotérii? Jo, správne, boli ste v strese a teraz ste ešte viac! Ale teraz vážne… pretože stres naozaj nebezpečný je. Ale vedeli ste, že môže mať aj pozitívny vplyv?
Čo je to stres
Aby sme pochopili ako so stresom pracovať, najskôr si musíme povedať, čo to vlastne je a ako vzniká. Pre mnohých bude prekvapením, keď poviem, že sa jedná o našu superschopnosť z praveku.
Nie, neznamená to, že vďaka nemu zdvihnete Thorove kladivo alebo vám z rúk budú lietať pavučiny. Táto superschopnosť je prežitie.
Všetky podnety a vnemy putujú v mozgu do časti zvanej amygdala, ktorá ich následne vyhodnocuje. Keď je vám niečo príjemné, necháva to amygdalu chladnú, ale v momente, keď si vykračujete po chodníku a rúti sa na vás auto, amygdala ihneď vyšle podnet do hypotalamu, ktorý aktivuje autonómny nervový systém a ten sa postará o vyplavenie stresových hormónov do tela.
V tom okamihu máte dostatok adrenalínu na to, aby ste rýchlo uskočili pred autom. To znie skvele že? Jasné, Thorovo kladivo je stále lepšie. 🙂 Ale táto superschopnosť tiež zachraňuje životy!
V armáde sa kladie veľký dôraz na zvládanie stresových situácií najmä v špeciálnych jednotkách. Preto každý, kto sa chce dostať k výsadkárom alebo špeciálnym jednotkám, musí absolvovať niekoľkodňové prijímacie konanie plné brutálneho záprahu.
Je to niečo, na čo sa nedá pripraviť. Inštruktori sa vás doslova snažia zlomiť a sledujú, ako reagujete na pokraji vyčerpania. V tom okamihu rozhoduje množstvo stresových hormónov a sila vôle, ktorá umožní prežiť dlhý beh s ťažkou kládou, krkolomné prekážkové dráhy a nakoniec ešte napísať esej na tému služby v špeciálnych jednotkách.
Vďaka stresu teda dokážeme byť rýchlejší, silnejší, mať zostrené zmysly a rýchlejšie reakcie. Znamená to, že to z vojakov urobí supervojakov? Len na krátku chvíľu a s následkami.
Problém je totiž v tom, že telo nedokáže fungovať v „superhrdinskom móde“ nepretržite.
Či už ide o vojaka alebo nie.
Je to ako s autom, tiež striedate otáčky a rýchlostné stupne, inak by ste čoskoro uvarili motor. Od toho máme v tele sympatický a parasympatický autonómny nervový systém, ktorý naše otáčky reguluje a zaistí, že sa nedostaneme do stavu dlhodobého stresu.
Sympatický a parasympatický nervový systém
Určite ste počuli tie poučky od vášho lekára, učiteľa jogy alebo fitness trénera o dôležitosti rovnováhy v tele? Tak mali pravdu! Pretože o tom, či ste v pohode rozhoduje rovnováha medzi sympatickým a parasympatickým autonómnym nervovým systémom.
Sympatický funguje ako pomyselný plyn, kedy naše telo ide na 100 % a vyplavuje stresové hormóny ako je kortizol, adrenalín, noradrenalín a iné, ktoré zabezpečia naše prežitie – či už sa jedná o náš život, spomínaný výcvik, alebo len dokončenie deadlinu, ktorého nesplnenie hrozí pokarhanie od šéfa.
Parasympatický je pravý opak a funguje ako brzda. Keď pominie nebezpečenstvo, zastaví vyplavovanie stresových hormónov a uvedie telo do stavu pokoja a relaxácie.
Tým sa dostávame k jadru veci. V dnešnej stresujúcej dobe dochádza k vychýleniu rovnováhy medzi týmito systémami v prospech sympatického systému, čo spôsobuje chronický stres a naše postupné opotrebovanie.
Chronický stres
Čo má chronický stres spoločné so švábmi? Oba vám zdvihnú tlak a sakramentsky ťažko sa ich zbavíte (haha, nútený smiech). Chronický stres vzniká dlhodobým zotrvaním stresových hormónov v tele (najmä kortizolu). A dnes už vieme, že ísť dlhodobo na plné obrátky s hektolitrami stresových hormónov v žilách pre nás znamená skorú návštevu u obvoďáka.
Ruka v ruke s chronickým stresom ide rozvoj úzkosti, depresií, obezity a zvýšenie rizika cukrovky, rakoviny a iných civilizačných chorôb.
Zaujímavým príkladom toho, ako telo reaguje pod dlhodobým stresom je poľný výcvik. Funguje to tak, že vás vyložia niekde v lese mimo civilizácie a týždeň alebo dva si tam leňošíte.
Problém je v tom, že máte obmedzené množstvo potravín, chodíte na dlhé pochody s batohom, do ktorého by ste schovali malé auto a v noci nespíte, pretože držíte hliadku. Podčiarknuté, sčítané, trpíte spánkovou depriváciou, únavou, smädom a hladom.
V takej situácii je ľahké vidieť, ako sme každý odlišný. Niektorí kolegovia si to vyslovene užívali a v strese boli akurát z toho, že čoskoro pôjdeme domov. Veľakrát som však videl, kedy inak silní a odolní borci prepadli depresii a úzkosti plynúcej z dlhotrvajúceho stresu. Tí sa potom prepadli do zvláštnej letargie a sotva komunikovali.
Každý máme hranicu inde.
Akútny (hormetický) stres
Ako som už popisoval vyššie na príklade s autom, stres nám môže často zachrániť krk. Pri vystavení krátkodobému a najlepšie kontrolovanému stresu je možné telo a myseľ naopak posilňovať a trénovať.
Myslím, že každý vojak mi dá za pravdu, keď poviem, že na svoj prvý odhod granátu do smrti nezabudne. Pri tejto disciplíne ide o pár jednoduchých úkonov, alebo by aspoň boli jednoduché, keby nehrozilo, že môžete v sekunde umrieť.
V bežnom živote sme nevedomky blízko smrti na každom kroku. Môže nás prejsť auto, alebo sa naopak môžeme havarovať. Tu je to iné v tom, že to viete. A to je slušná porcia stresu.
Vypozoroval som, že každý v tomto okamihu reagoval inak. Niekomu sa začali hrozne triasť ruky, niekto sa nemohol ani pohnúť. Ja osobne som vnímal každý okamih oveľa intenzívnejšie a bol som maximálne sústredený… možno moje prvé stretnutie s mindfulness.
Vtedy som si uvedomil, že stres môže byť fajn parťák do nepohody, keď sa naučím s ním pracovať.
Fyzický stres a psychický stres
Majte vždy na pamäti, že stres je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Je veľmi tenká hranica medzi krátkodobým a dlhodobým (chronickým) stresom a z môjho pohľadu je dôležité naučiť sa najprv čeliť tomu dlhodobému a potom začať využívať krátkodobý. Tiež sa najskôr naučíte plávať a až vtedy si trúfnete na paddleboard. 🙂
Prvou vecou, ktorou by ste mali začať, je určenie, či ide o fyzický alebo psychický stres. V horšom prípade oboje.
Pri fyzickom strese dochádza k náporu na telo, čo býva sprevádzané zvýšenou tepovou frekvenciou, zrýchleným dýchaním alebo enormným potením. Obvykle vzniká pri alebo po náročnej fyzickej aktivite. Ideálnym spôsobom, ako zredukovať množstvo fyzického stresu, je hodiť sa do pohody po psychickej stránke a aktivovať tým parasympatický systém.
Psychický stres sa pre zmenu vyznačuje nepokojom, nespavosťou a môže sa stupňovať až do stavov úzkosti a depresie. V tomto prípade mieru psychického stresu znížite tým, že sa postaráte o čo najlepšie podmienky pre vaše telo. Zaujímavé, ako sú myseľ a telo prepojené, čo?
6 tipov proti stresu
Metóda Wim Hof
Niektorí z vás určite počuli o tom čudákovi, ktorému nie je nikdy zima, lezie nahý po horách a pri tom smiešne dýcha. Sám som tomu neveril kým som to nevyskúšal. Keď teraz s pomocou kontrolovaného dýchania dokážem vedome znížiť vlastný tep alebo zvýšiť nasýtenie tela kyslíkom, tak si hovorím, prečo som to neskúsil skôr. Práve táto metóda mi pomohla zvládnuť náročné fyzické testy v armáde a vyhnúť sa pritom hromadeniu stresu.
Keď si totiž dáte ľadovú sprchu o šiestej hodine ráno, tak už vás v ten deň pravdepodobne nič horšieho nestretne.
Prostredie
Veľký vplyv na vznik dlhodobého stresu má prostredie, v ktorom žijete. Tým myslím hlavne domov a pracovisko. A konkrétne ľudí, s ktorými zdieľate tieto priestory.
Štve vás niekto v práci? Hádate sa doma s partnerom? To sú faktory, ktoré potichu vybudujú chronický stres.
V tomto ohľade je armáda extrémne toxické a stresujúce prostredie. Systém hodností, vojenská disciplína a povaha vojakov dokážu človeka veľmi rýchlo vyžmýkať.
Predstavte si, že sa ráno pätnásť minút obliekate, čistíte topánky a všeobecne kontrolujete. Následne na vás na rannom nástupe nahúka nadriadený za to, že máte rozopnuté vrecko. Alebo že vaše fúzy sú o milimeter dlhšie. Toto sa opakuje každý deň. Vďaka bohu za tie ľadové sprchy.
Aj v bežnom živote môžete mať takého človeka, alebo inak stresujúce situácie. A tie je potrebné riešiť. Dôležité je si to uvedomiť a s ľuďmi správne komunikovať.
Strava
Jasné, keď ste v strese, tak máte tendenciu siahnuť po čokoláde, čím si od stresu pomôžete, aspoň dočasne. Kakao totiž pôsobí na receptory v mozgu a tie potom spúšťa vylučovanie dopamínu, ktorý nás na chvíľku urobí šťastnými.
Ja siaham po čokoláde, aj keď nie som v strese a až potom som z toho v strese – začarovaný kruh. 🙂
Dôležitá je zase tá rovnováha. Sladkosti, malinovky a iné vysoko spracované potraviny sú veľkou záťažou pre endokrinný systém (nielen ten) a ako vieme, bez hormónov telo nemôže fungovať. Je dobré jesť nespracované a kvalitné potraviny a občas si dopriať napríklad tú čokoládu.
Šport
Keď mi fyzická aktivita spôsobuje fyzický stres, tak prečo to mám robiť? Jednoducho pri športe alebo inej náročnej činnosti takzvane „vypnete“ hlavu a po dokončení dostanete bonus v podobe vyplavenia endorfínu – hormónu šťastia.
Dôležité je, aby aktivita bola dostatočne náročná. Keď sa totiž len pôjdete prejsť, tak to vašu hlavu nezastaví a ďalej budete v strese. Zase by to ale nemala byť aktivita, ktorá vás stresuje, ale naopak baví.
Vďačnosť
Keď si spomeniete na ten poľný výcvik, ja som bojoval proti stresu tak, že som bol vďačný. Čo to píše za hlúposti, hovoríte si?
Princíp bol taký, že vo chvíli, keď som sedel, som bol rád, že sedím a že nemusím chodiť. Keď som niekam šiel, bol som vďačný, že iba idem a že nemusím bežať. A takto som obmedzil pôsobenie stresu na minimum.
Stres bol iba v momente, keď som v plnej poľnej a so zbraňou musel bežať nejakú dlhšiu vzdialenosť.
Je dokázané, že vďačnosťou aktivujete vyplavovanie serotonínu a dopamínu, čo sú hormóny šťastia. Zase tie hormóny.
Samozrejme v bežnom živote nemusíte ísť do extrémov. Úplne postačí, keď si večer pred spaním poviete, za čo ste vďační. Že neviete? Ja som napríklad vďačný za to, že moja žena aj dieťa sú zdravé. Alebo, že mám vôbec kde spať a čo jesť. Bohužiaľ nie každý na tomto svete toto má.
Mindfulness
Uvedomenie si okamihu. Ako ale využiť túto zručnosť, keď potrebujem na stres naopak nemyslieť? Je to ľahké. Keď je teraz a tu, tak nie je bolo ani bude. Dosť filozofovania. 🙂
Vďaka mindfulness získate kontrolu nad svojou mysľou do tej miery, že stres dokážete odsunúť na druhú koľaj.
Nechcem tu teraz šíriť bludy, ale ja osobne som svoje mindfulness odomkol práve vďaka akútnemu stresu. Prvýkrát to bolo pri odhode granátu, pokračovalo to streľbami a teraz keď som v civile, sa do mindfulness najlepšie dostanem pri rýchlejšej jazde autom. Celé to súvisí s vyplavovaním adrenalínu, ktorý dokáže zlepšovať sústredenie.
Pre mindfulness existujú desiatky techník, ako sa do tohto stavu dostať a každému funguje niečo iné. Z môjho pohľadu najjednoduchšie je zmyslové uvedomenie, kedy sa snažíte maximálne koncentrovať na zmyslové vnemy.
Napríklad keď jete, vypnite na chvíľu audioknihu (nebojte, len na chvíľu) a sústreďte sa na jednotlivé sústa. Akú má jedlo konzistenciu – chrumká alebo nechrumká? Rozplýva sa na jazyku? Nakoniec zistíte, že ste si jedlo dlho takto neužili. 🙂
Sila vôle
Teraz asi premýšľate nad tým, ako bojovať proti obom typom stresu naraz. No, rovno vám poviem, že ťažko. Keď ste v stave, že ste fyzicky aj psychicky na pokraji síl, tak vám nezostáva nič iné, než zapojiť silu vôle a ísť takzvane na doraz.
Dobrá správa je, že sa dá trénovať. Zlá správa je, že to bolí. A to veľmi.
Sám som silu vôle trénoval pri vojenských pochodoch. Za normálnych okolností si vezmete dvadsaťkilový batoh, mapu, a musíte prejsť dvadsať kilometrov. Pridajte ešte pitie navyše a nepriedušné maskáče. Už tak to znie ako bolestivá prechádzka. Ja si to sťažil tým, že som sa pohyboval indiánskym počas. To znamená striedanie behu a rýchlej chôdze.
V týchto momentoch vaša amygdala leží v bezvedomí, sympatický a parasympatický systém si berie sick day a tá zvyšná časť mozgu, ktorá ešte funguje, sa všemožnými spôsobmi snaží vás zastaviť.
Každopádne, keď to zvládnete, stanete sa silnejším, odolnejším, a predovšetkým zistíte, kde ležia vaše hranice. A to stojí za to.
Zhrnutie
V dnešnej dobe sa stresu nevyhnete. To je fakt. Môžete byť superpokojným jogínom, elitným vojakom alebo človekom, ktorému je všetko jedno. Napriek tomu sa vždy nájdu stresory, ktoré vás dokážu vykoľajiť. Dôležité je naučiť sa ich rozlišovať a následne na ne reagovať.
V konečnom dôsledku zistíte, že najlepšou zbraňou proti stresu ste vy sami. Pripravte sa naň, potrénujte svoje slabé miesta a keď raz budete v ruke držať granát alebo len čakať v pôrodnici na narodenie prvého dieťaťa, budete v pohode a ten okamih si užijete.
V Audiolibrixe sa stará o každodenný prísun reklám na vaše zariadenia. Vo voľnom čase pre zmenu dohliada na každodenný prísun koláčikov a kávičiek pri návštevách kaviarní. Aby sa ešte vošiel do nohavíc, vezme si slúchadlá, pustí si Pána Prsteňov a pri behu si predstavuje, ako prenasleduje ohyzdov po boku Aragorna. Ak máte radi debaty o Harrym Potterovi, ste na správnej adrese, len si pripravte asi týždeň času. Na večeru by vyrazil… s kýmkoľvek, kto by sa s ním o polovicu rozdelil. 🙂
Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner. ...
Umelá inteligencia, ChatGPT, AI. Pojmy, ktoré na nás skáču zo všetkých strán, veľmi im nerozumieme, ale podľa všetkého je to niečo skvelé a zároveň desivé. ...
Stres. Tohto strašiaka stretnete dnes kdekoľvek. Býva spúšťačom mnohých chorôb, príčinou toho, prečo večer nemôžete zaspať a tak nejako môže za všetko zlé. Že to nie je pravda? A kto teda môže za globálne otepľovanie? Stres! Prečo ste nevyhrali v lotérii? Jo, správne, boli ste v strese a teraz ste ešte viac! Ale teraz vážne… pretože stres naozaj nebezpečný je. Ale vedeli ste, že môže mať aj pozitívny vplyv?
Čo je to stres
Aby sme pochopili ako so stresom pracovať, najskôr si musíme povedať, čo to vlastne je a ako vzniká. Pre mnohých bude prekvapením, keď poviem, že sa jedná o našu superschopnosť z praveku.
Nie, neznamená to, že vďaka nemu zdvihnete Thorove kladivo alebo vám z rúk budú lietať pavučiny. Táto superschopnosť je prežitie.
Všetky podnety a vnemy putujú v mozgu do časti zvanej amygdala, ktorá ich následne vyhodnocuje. Keď je vám niečo príjemné, necháva to amygdalu chladnú, ale v momente, keď si vykračujete po chodníku a rúti sa na vás auto, amygdala ihneď vyšle podnet do hypotalamu, ktorý aktivuje autonómny nervový systém a ten sa postará o vyplavenie stresových hormónov do tela.
V tom okamihu máte dostatok adrenalínu na to, aby ste rýchlo uskočili pred autom. To znie skvele že? Jasné, Thorovo kladivo je stále lepšie. 🙂 Ale táto superschopnosť tiež zachraňuje životy!
Je to niečo, na čo sa nedá pripraviť. Inštruktori sa vás doslova snažia zlomiť a sledujú, ako reagujete na pokraji vyčerpania. V tom okamihu rozhoduje množstvo stresových hormónov a sila vôle, ktorá umožní prežiť dlhý beh s ťažkou kládou, krkolomné prekážkové dráhy a nakoniec ešte napísať esej na tému služby v špeciálnych jednotkách.
Vďaka stresu teda dokážeme byť rýchlejší, silnejší, mať zostrené zmysly a rýchlejšie reakcie. Znamená to, že to z vojakov urobí supervojakov? Len na krátku chvíľu a s následkami.
Problém je totiž v tom, že telo nedokáže fungovať v „superhrdinskom móde“ nepretržite.
Či už ide o vojaka alebo nie.
Je to ako s autom, tiež striedate otáčky a rýchlostné stupne, inak by ste čoskoro uvarili motor. Od toho máme v tele sympatický a parasympatický autonómny nervový systém, ktorý naše otáčky reguluje a zaistí, že sa nedostaneme do stavu dlhodobého stresu.
Sympatický a parasympatický nervový systém
Sympatický funguje ako pomyselný plyn, kedy naše telo ide na 100 % a vyplavuje stresové hormóny ako je kortizol, adrenalín, noradrenalín a iné, ktoré zabezpečia naše prežitie – či už sa jedná o náš život, spomínaný výcvik, alebo len dokončenie deadlinu, ktorého nesplnenie hrozí pokarhanie od šéfa.
Parasympatický je pravý opak a funguje ako brzda. Keď pominie nebezpečenstvo, zastaví vyplavovanie stresových hormónov a uvedie telo do stavu pokoja a relaxácie.
Tým sa dostávame k jadru veci. V dnešnej stresujúcej dobe dochádza k vychýleniu rovnováhy medzi týmito systémami v prospech sympatického systému, čo spôsobuje chronický stres a naše postupné opotrebovanie.
Chronický stres
Čo má chronický stres spoločné so švábmi? Oba vám zdvihnú tlak a sakramentsky ťažko sa ich zbavíte (haha, nútený smiech). Chronický stres vzniká dlhodobým zotrvaním stresových hormónov v tele (najmä kortizolu). A dnes už vieme, že ísť dlhodobo na plné obrátky s hektolitrami stresových hormónov v žilách pre nás znamená skorú návštevu u obvoďáka.
Ruka v ruke s chronickým stresom ide rozvoj úzkosti, depresií, obezity a zvýšenie rizika cukrovky, rakoviny a iných civilizačných chorôb.
Zaujímavým príkladom toho, ako telo reaguje pod dlhodobým stresom je poľný výcvik. Funguje to tak, že vás vyložia niekde v lese mimo civilizácie a týždeň alebo dva si tam leňošíte.
Problém je v tom, že máte obmedzené množstvo potravín, chodíte na dlhé pochody s batohom, do ktorého by ste schovali malé auto a v noci nespíte, pretože držíte hliadku. Podčiarknuté, sčítané, trpíte spánkovou depriváciou, únavou, smädom a hladom.
V takej situácii je ľahké vidieť, ako sme každý odlišný. Niektorí kolegovia si to vyslovene užívali a v strese boli akurát z toho, že čoskoro pôjdeme domov. Veľakrát som však videl, kedy inak silní a odolní borci prepadli depresii a úzkosti plynúcej z dlhotrvajúceho stresu. Tí sa potom prepadli do zvláštnej letargie a sotva komunikovali.
Každý máme hranicu inde.
Akútny (hormetický) stres
Myslím, že každý vojak mi dá za pravdu, keď poviem, že na svoj prvý odhod granátu do smrti nezabudne. Pri tejto disciplíne ide o pár jednoduchých úkonov, alebo by aspoň boli jednoduché, keby nehrozilo, že môžete v sekunde umrieť.
V bežnom živote sme nevedomky blízko smrti na každom kroku. Môže nás prejsť auto, alebo sa naopak môžeme havarovať. Tu je to iné v tom, že to viete. A to je slušná porcia stresu.
Vypozoroval som, že každý v tomto okamihu reagoval inak. Niekomu sa začali hrozne triasť ruky, niekto sa nemohol ani pohnúť. Ja osobne som vnímal každý okamih oveľa intenzívnejšie a bol som maximálne sústredený… možno moje prvé stretnutie s mindfulness.
Vtedy som si uvedomil, že stres môže byť fajn parťák do nepohody, keď sa naučím s ním pracovať.
Fyzický stres a psychický stres
Majte vždy na pamäti, že stres je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Je veľmi tenká hranica medzi krátkodobým a dlhodobým (chronickým) stresom a z môjho pohľadu je dôležité naučiť sa najprv čeliť tomu dlhodobému a potom začať využívať krátkodobý. Tiež sa najskôr naučíte plávať a až vtedy si trúfnete na paddleboard. 🙂
Prvou vecou, ktorou by ste mali začať, je určenie, či ide o fyzický alebo psychický stres. V horšom prípade oboje.
Pri fyzickom strese dochádza k náporu na telo, čo býva sprevádzané zvýšenou tepovou frekvenciou, zrýchleným dýchaním alebo enormným potením. Obvykle vzniká pri alebo po náročnej fyzickej aktivite. Ideálnym spôsobom, ako zredukovať množstvo fyzického stresu, je hodiť sa do pohody po psychickej stránke a aktivovať tým parasympatický systém.
Psychický stres sa pre zmenu vyznačuje nepokojom, nespavosťou a môže sa stupňovať až do stavov úzkosti a depresie. V tomto prípade mieru psychického stresu znížite tým, že sa postaráte o čo najlepšie podmienky pre vaše telo. Zaujímavé, ako sú myseľ a telo prepojené, čo?
6 tipov proti stresu
Metóda Wim Hof
Keď si totiž dáte ľadovú sprchu o šiestej hodine ráno, tak už vás v ten deň pravdepodobne nič horšieho nestretne.
Prostredie
Veľký vplyv na vznik dlhodobého stresu má prostredie, v ktorom žijete. Tým myslím hlavne domov a pracovisko. A konkrétne ľudí, s ktorými zdieľate tieto priestory.
Štve vás niekto v práci? Hádate sa doma s partnerom? To sú faktory, ktoré potichu vybudujú chronický stres.
V tomto ohľade je armáda extrémne toxické a stresujúce prostredie. Systém hodností, vojenská disciplína a povaha vojakov dokážu človeka veľmi rýchlo vyžmýkať.
Predstavte si, že sa ráno pätnásť minút obliekate, čistíte topánky a všeobecne kontrolujete. Následne na vás na rannom nástupe nahúka nadriadený za to, že máte rozopnuté vrecko. Alebo že vaše fúzy sú o milimeter dlhšie. Toto sa opakuje každý deň. Vďaka bohu za tie ľadové sprchy.
Aj v bežnom živote môžete mať takého človeka, alebo inak stresujúce situácie. A tie je potrebné riešiť. Dôležité je si to uvedomiť a s ľuďmi správne komunikovať.
Strava
Jasné, keď ste v strese, tak máte tendenciu siahnuť po čokoláde, čím si od stresu pomôžete, aspoň dočasne. Kakao totiž pôsobí na receptory v mozgu a tie potom spúšťa vylučovanie dopamínu, ktorý nás na chvíľku urobí šťastnými.
Dôležitá je zase tá rovnováha. Sladkosti, malinovky a iné vysoko spracované potraviny sú veľkou záťažou pre endokrinný systém (nielen ten) a ako vieme, bez hormónov telo nemôže fungovať. Je dobré jesť nespracované a kvalitné potraviny a občas si dopriať napríklad tú čokoládu.
Šport
Keď mi fyzická aktivita spôsobuje fyzický stres, tak prečo to mám robiť? Jednoducho pri športe alebo inej náročnej činnosti takzvane „vypnete“ hlavu a po dokončení dostanete bonus v podobe vyplavenia endorfínu – hormónu šťastia.
Dôležité je, aby aktivita bola dostatočne náročná. Keď sa totiž len pôjdete prejsť, tak to vašu hlavu nezastaví a ďalej budete v strese. Zase by to ale nemala byť aktivita, ktorá vás stresuje, ale naopak baví.
Vďačnosť
Keď si spomeniete na ten poľný výcvik, ja som bojoval proti stresu tak, že som bol vďačný. Čo to píše za hlúposti, hovoríte si?
Princíp bol taký, že vo chvíli, keď som sedel, som bol rád, že sedím a že nemusím chodiť. Keď som niekam šiel, bol som vďačný, že iba idem a že nemusím bežať. A takto som obmedzil pôsobenie stresu na minimum.
Stres bol iba v momente, keď som v plnej poľnej a so zbraňou musel bežať nejakú dlhšiu vzdialenosť.
Je dokázané, že vďačnosťou aktivujete vyplavovanie serotonínu a dopamínu, čo sú hormóny šťastia. Zase tie hormóny.
Samozrejme v bežnom živote nemusíte ísť do extrémov. Úplne postačí, keď si večer pred spaním poviete, za čo ste vďační. Že neviete? Ja som napríklad vďačný za to, že moja žena aj dieťa sú zdravé. Alebo, že mám vôbec kde spať a čo jesť. Bohužiaľ nie každý na tomto svete toto má.
Mindfulness
Uvedomenie si okamihu. Ako ale využiť túto zručnosť, keď potrebujem na stres naopak nemyslieť? Je to ľahké. Keď je teraz a tu, tak nie je bolo ani bude. Dosť filozofovania. 🙂
Vďaka mindfulness získate kontrolu nad svojou mysľou do tej miery, že stres dokážete odsunúť na druhú koľaj.
Nechcem tu teraz šíriť bludy, ale ja osobne som svoje mindfulness odomkol práve vďaka akútnemu stresu. Prvýkrát to bolo pri odhode granátu, pokračovalo to streľbami a teraz keď som v civile, sa do mindfulness najlepšie dostanem pri rýchlejšej jazde autom. Celé to súvisí s vyplavovaním adrenalínu, ktorý dokáže zlepšovať sústredenie.
Pre mindfulness existujú desiatky techník, ako sa do tohto stavu dostať a každému funguje niečo iné. Z môjho pohľadu najjednoduchšie je zmyslové uvedomenie, kedy sa snažíte maximálne koncentrovať na zmyslové vnemy.
Napríklad keď jete, vypnite na chvíľu audioknihu (nebojte, len na chvíľu) a sústreďte sa na jednotlivé sústa. Akú má jedlo konzistenciu – chrumká alebo nechrumká? Rozplýva sa na jazyku? Nakoniec zistíte, že ste si jedlo dlho takto neužili. 🙂
Sila vôle
Teraz asi premýšľate nad tým, ako bojovať proti obom typom stresu naraz. No, rovno vám poviem, že ťažko. Keď ste v stave, že ste fyzicky aj psychicky na pokraji síl, tak vám nezostáva nič iné, než zapojiť silu vôle a ísť takzvane na doraz.
Sám som silu vôle trénoval pri vojenských pochodoch. Za normálnych okolností si vezmete dvadsaťkilový batoh, mapu, a musíte prejsť dvadsať kilometrov. Pridajte ešte pitie navyše a nepriedušné maskáče. Už tak to znie ako bolestivá prechádzka. Ja si to sťažil tým, že som sa pohyboval indiánskym počas. To znamená striedanie behu a rýchlej chôdze.
V týchto momentoch vaša amygdala leží v bezvedomí, sympatický a parasympatický systém si berie sick day a tá zvyšná časť mozgu, ktorá ešte funguje, sa všemožnými spôsobmi snaží vás zastaviť.
Každopádne, keď to zvládnete, stanete sa silnejším, odolnejším, a predovšetkým zistíte, kde ležia vaše hranice. A to stojí za to.
Zhrnutie
V dnešnej dobe sa stresu nevyhnete. To je fakt. Môžete byť superpokojným jogínom, elitným vojakom alebo človekom, ktorému je všetko jedno. Napriek tomu sa vždy nájdu stresory, ktoré vás dokážu vykoľajiť. Dôležité je naučiť sa ich rozlišovať a následne na ne reagovať.
V konečnom dôsledku zistíte, že najlepšou zbraňou proti stresu ste vy sami. Pripravte sa naň, potrénujte svoje slabé miesta a keď raz budete v ruke držať granát alebo len čakať v pôrodnici na narodenie prvého dieťaťa, budete v pohode a ten okamih si užijete.
Zdieľaj článok
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023
Umelá inteligencia: už ste sa s ňou stretli?