Umelá inteligencia, ChatGPT, AI. Pojmy, ktoré na nás skáču zo všetkých strán, veľmi im nerozumieme, ale podľa všetkého je to niečo skvelé a zároveň desivé. Pravdepodobne sa vám pri čítaní podobných slov budú v hlave rodiť najrôznejšie katastrofické scenáre. Možno ste si aj spomenuli na to, ako Skynet ovládol svet.

Ale to, že je teraz umelá inteligencia veľká téma, neznamená, že po svete zrazu začnú pobehovať Terminátori. Zároveň to, že sa o nej teraz veľa hovorí, neznamená, že je to nejaká nová vec. Umelá inteligencia je medzi nami už dlho. Dokonca je bežnou súčasťou našich životov, aj keď to možno nevnímate.

Práve na takéto prípady sa zameriam v tomto článku a ukážem vám, že nové technológie, ako umelá inteligencia, sú pre ľudstvo aj veľkým prínosom. Aby sme sa do toho mohli pustiť, je potrebné si trochu posvietiť na nudné fakty.

Ďaleká cesta do histórie

Ešte než niekto tušil, že budú existovať počítače, kolovali medzi ľuďmi myšlienky o samostatne mysliacich a chodiacich stvoreniach, ktoré vznikli ľudskými rukami. A tieto myšlienky siahajú veľmi ďaleko, preďaleko. Už v gréckej mytológii nájdete bronzového obra Talosa, ktorého úlohou bolo brániť ostrov Krétu.

U nás si zase stačí spomenúť na Golema. Bytosť vytvorená z hliny, ktorá počúvala toho, kto do neho vložil šém s danou úlohou. Skvelým príkladom sú aj Čapkovi roboti, ktorí boli vytvorení zo živej hmoty a boli ideálnymi pracovníkmi.

Od fikcie k realite sme sa ale dostali až o niečo neskôr. Prispeli k tomu objavy v ďalších odboroch ako je neuroveda, informatika a matematika, ktoré prišli s myšlienkou, že by bolo možné vytvoriť umelý mozog. Prvé pokusy o vytvorenie umelej inteligencie prebehli v polovici dvadsiateho storočia. Odbor zameraný na skúmanie umelej inteligencie potom vznikol v roku 1956.

Prvé stroje vedeli riešiť matematické úlohy a učiť sa jazyky. Aj keď sa nám to zdá dnes primitívne, v dobe svojho vzniku to boli ohromujúce výsledky. Dokonca ich vedci videli tak optimisticky, že očakávali, že do 20 rokov vytvoria plne inteligentný stroj. Spoiler: Nevytvorili.

Namiesto toho sa dlhé roky striedali úpadky a boomy záujmu o výskum umelej inteligencie. Za jeden z najväčších úspechov je považovaný rok 1996, kedy stroj Deep Blue dokázal poraziť šachového majstra Garyho Kasparova. Práve šach bol pre svoju zložitosť a komplexnosť považovaný za skutočnú výzvu pre počítače.

Teraz teda máte tušenie, kde sa umelá inteligencia vzala. Čo sa ale za tým termínom skrýva?

AI. Čo to vlastne je?

Rovnako ako pri všetkom v živote, žiadna jednoznačná definícia neexistuje. Všetky sa ale zhodujú na tom, že je umelá inteligencia (UI, alebo anglicky Artificial Intelligence – AI) stroj či počítačový program, ktorý je schopný simulovať ľudské myslenie a správanie.

Zároveň má schopnosť sa postupným učením zdokonaľovať. Vďaka tomu, že AI má vlastnosti podobné ľudskej mysli, dokáže sa prispôsobovať riešeniu rôznych úloh, alebo sa prispôsobovať prostrediu. Na to využíva spracovanie prirodzeného jazyka a strojové učenie (tzv. machine learning).

Umelá inteligencia sa v zásade učí podobne ako ľudia. Čím viac jej dáme dát, tým viac sa toho dokáže naučiť. Napríklad keď mu dáte prečítať fakt veľa textu (oveľa viac ako povinný kánon na maturitu), on sa vďaka tomu naučí porozumieť jazyku, obohatí si slovnú zásobu a vďaka tomu bude mať relevantnejšie výsledky. To isté platí, keď jej takto dáme obrázky, zvuky a pod. Čím viac obrázkov dostane AI k dispozícii, tým lepšie spozná Picassa od Rembranta. Dosť sa o tom rozpísal Michal vo svojom článku, ktorý síce má rozsah povinného čítania, ale je oveľa zábavnejšie.

V rámci AI môže ísť o počítačové systémy, alebo o hmotné stroje ako sú roboty alebo drony. V našom každodennom živote sa stretávame predovšetkým s tou softvérovou, takže sa jej poďme pozrieť na obvody. A možno vás prekvapí, kde všade sa AI schováva.

Umelá inteligencia v každodennom živote

Hoci sa vám zdá, že s umelou inteligenciou nemáte nič spoločné a rozhodne ste sa s ňou ešte nikdy nestretli, opak je pravdou. Môže sa schovávať v podstate na každom rohu. Veľa automatických procesov, s ktorými sa stretávate vo svojich mobilných telefónoch alebo na internete, má niečo spoločné s AI.

Zatiaľ čo sociálne siete alebo vyhľadávače dlho používali najrôznejšie algoritmy, dnes ich pomaly nahrádza umelá inteligencia. Prečo? Algoritmy sú v podstate súbory úkonov – postupnosť príkazov, ktoré má počítač urobiť. Zjednodušujú a automatizujú prácu, napríklad keď máte súbor dát a podľa nejakých kritérií vám ich dokáže roztriediť.

Umelá inteligencia sa ale vie učiť. Nie je len súborom inštrukcií, ale sama sa dokáže naučiť a zlepšiť riešenie. Algoritmy a umelá inteligencia nie sú opaky, ale algoritmy sú dôležitou súčasťou fungovania AI. Práve takto fungujú niektoré internetové stránky.

Pri zmienke o AI a internetu sa vám možno niekde vzadu v hlave objavilo ChatGPT alebo Midjourney. Nás ale šikovný pomocník, ktorý by mal mať odpovede na otázky života, vesmíru a vôbec (počuli ste, že v skutočnosti hlúpne?) a generátor fantastických obrázkov zatiaľ veľmi neberú. Ak sa teda o nich chcete dozvedieť viac, musíte ísť kúsok ďalej. Trošku väčší kúsok.

My sa zameriame na tú hlbšie ukrytú umelú inteligenciu, ktorá sa schováva v internetových stránkach a službách, ktoré denne využívate. Umelú inteligenciu nájdete vo vyhľadávačoch, vašom e-maile aj na sociálnych sieťach.

Sila a prekliatie sociálnych sietí

Všetci ste už narazili na odporúčané príspevky na Facebooku alebo Instagrame. Niekedy sa vám môže zdať, že to ponúka samé hlúposti – napríklad ja som mala dlhé obdobie smútiacich vdov, chorých detí a nešťastných zvieratiek. Nič, čo by som si dobrovoľne vybrala. Algoritmy na sociálnych sieťach to ale vyhodnotili ako obsah, ktorý sa mi páči. Prečo?

Pretože som na to pozerala. Aj keď sa mi to nepáčilo, dopozerala som video do konca a väčšinou si ešte rozklikla daný profil, aby som zistila, čo sa stalo. (Mimochodom, tomuto fenoménu sa hovorí FOMO a znamená, že všetci chceme byť pri všetkom.) Vďaka tomu sociálne siete zhodnotili, že mám morbídnu záľubu v nešťastí a ponúkali mi taký obsah viac. Našťastie už je to preč, uff.

Sociálne siete vám ponúkajú obsah, ktorý s vami nejako súznie. Vyhodnocujú, na aké profily sa pozeráte, ktorým fotkám dávate srdiečko a na ktorých strávite najviac času. Vďaka týmto dátam AI vyhodnotí, ktoré príspevky by sa vám mali páčiť a tie vám bude odporúčať. Ako veľmi jej to ide, musí posúdiť každý sám – ale myslite na to, že vždy záleží na tom, či na tie somariny, ktoré vám ponúka, pozeráte, alebo ich len preskočíte a pôjdete ďalej. (Pre tip: Pozerajte najviac na mačiatka a šteniatka, nikdy nesklamú.)

Podobne fungujú aj streamovacie služby, či už napríklad Netflix alebo Spotify. Na základe toho, čo počúvate a na čo sa pozeráte, vyhodnocujú ďalší odporúčaný obsah, ktorý vám ponúka. Ako veľmi im to ubehne, to už si každý zase musí porovnať sám.

Prečo e-maily nie sú na jednom mieste?

Ďalšou vecou, ​​ktorá spolupracuje s AI, je e-mail. V bežných e-mailových schránkach teraz nájdete primárnu zložku, kam vám chodí pošta, a ešte jednu, do ktorej chodí obchodné oznámenie. Potom je tu aj spam.

Keď vaším smerom letí e-mail, nevie, kde bude jeho cieľová destinácia. O tom rozhodne až umelá inteligencia, ktorá na základe svojich naučených vedomostí, ako napríklad slovné spojenia, ktoré obsahujú predajné newslettery, vhodí e-mail do správnej zložky. Už nebude stačiť, keď sa vyhnete slovám ako spam, newsletter alebo zľava. AI už vie rozpoznať aj oveľa rafinovanejšie predajné taktiky. Koniec škriatkom, ktorí ručne triedia poštu.

Hľadaj, Rexo!

Umelej inteligencii neutečiete ani pri vyhľadávaní. Pamätáte na algoritmy? Presne na nich fungovalo tradičné vyhľadávanie. Algoritmy prechádzali webové stránky a podľa daných kritérií (kľúčové slová, backlinky a pod.) ich indexovali. Keď ste potom do Google zadali napríklad “videá najroztomilejších mačiatok”, vyhľadávač by prešiel všetky stránky, v ktorých mal zaznamenané tieto kľúčové slová. Tie, ktoré najviac zodpovedajú zadaniu, sa potom objavili vo výsledkoch vyhľadávania.

Prečo to nestačí? Pretože takéto vyhľadávanie neznamenalo tie najlepšie výsledky. Často ich ovplyvnilo napríklad frázovanie alebo voľba slov. Spoločným znakom takto vyhľadaných stránok mnohokrát bolo, že ste si na nich možno dokázali kúpiť obličku, ale rozhodne tam nebol recept na najlepšie palacinky, ktorý ste hľadali.

V tejto chvíli teda nastupuje umelá inteligencia. Vďaka využitiu AI sa vám budú zobrazovať relevantnejšie a personalizovanejšie výsledky. Je to vďaka tomu, že AI zbiera dáta z rôznych zdrojov a správania ďalších užívateľov a na ich základe sa vďaka už spomínaným vychytávkam ako machine learning a spracovanie prirodzeného jazyka učia, ktoré výsledky sú to pravé orechové.

V neposlednom rade sú tu napríklad aj chatboti, ktorí na základe fráz a kľúčových slov vo vašom dotaze vyhodnotia, akú najpresnejšiu odpoveď vám ponúknuť. Oproti bežnej zákazníckej podpore sa síce musíte obrniť trpezlivosťou, pretože niekedy musíte tisíckrát sformulovať otázku, aby vám rozumel, na druhú stranu vám môžu ponúknuť okamžitú odpoveď dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.

Rozpoznanie tváre

Bezpečnosť, potvrdenie identity, odomykanie telefónu alebo marketing. Toto sú oblasti, kde sa môžete stretnúť s rozpoznávaním tváre. Umelá inteligencia skúma vaše fyzické rysy a na ich základe priraďuje identitu.

S jednoduchou verziou takejto AI sa stretnete vo vašom telefóne, alebo napríklad na Facebooku. Pridali ste niekedy skupinovú fotku na svoju timeline a Facebook vám navrhol konkrétnych priateľov, ktorých môžete označiť? To vie vďaka umelej inteligencii, ktorá spracovaním fotiek vás a vašich priateľov rozkľúčovala, o koho by mohlo ísť. Rovnako tak triedia fotografie v galériách aj niektoré mobilné telefóny.

Umelú inteligenciu používajú aj mobilné telefóny, ktoré môžete odomknúť jednoduchým pohľadom na obrazovku. Face ID, ktoré používajú zariadenia Apple, pri pôvodnom nastavení na vašu tvár priradí až 30 000 neviditeľných bodiek, ktoré mu pomôžu vás rozpoznať. Preto vás telefón spozná aj ráno, alebo keď máte nasadené slnečné okuliare.

Mobilné telefóny

Okrem internetu a rozpoznávania tváre sú vo vašom mobilnom telefóne ďalšie funkcie, ktoré umelú inteligenciu využívajú. AI vám zlepší fotografie, opraví chyby v texte, zapojí zvukového asistenta alebo vás dovedie na správne miesto.

Možno ste si všimli, že keď fotíte svojím mobilným telefónom, kamera sama rozpozná tváre alebo objekty. Zároveň sa foťák vo vašom telefóne vie sám pohrať s vyvážením bielej alebo kontrastom. Bez toho, aby ste museli čokoľvek urobiť. A hádate správne – v tomto má prsty umelá inteligencia.

Chatboty už sme spomenuli, ale existujú aj hlasoví asistenti, ktorým poviete príkaz alebo otázku a oni vám dajú relevantnú odpoveď. Tiež vám vie naplánovať udalosti do kalendára, hlasovým príkazom zavolať akémukoľvek vášmu kontaktu, alebo nastaviť cieľovú destináciu v navigácii. AI tam funguje ako prekladateľ – hovorený pokyn vďaka rozpoznávaniu reči dokáže prepísať na text.

AI pomáha aj pri opravovaní chýb v texte. Pokiaľ ste túto funkciu nevypli a znášali ju dosť dlho, možno ste si všimli, že čím dlhšie telefón máte a čím viac píšete, dostávate oveľa relevantnejšie ponúkané opravy chýb (koniec nechceným nevhodným slovám v mailoch pre šéfa!). Je to preto, že vďaka AI sa váš autocorrect dokáže naučiť, ako hovoríte (aj sprosto ;)) a dávať vám len také návrhy, ktoré naozaj oceníte. Aj vďaka AI už celkom kvalitne vedia telefóny prevádzať hovorené slovo na text.

Kde ešte AI pomáha?

Máte doma robotický vysávač? Je možné, že aj ten váš využíva AI. Napríklad vysávajúcim pomocníkom značky iRobot umelá inteligencia pomáha rozoznávať prekážky a tiež sa učia tie najefektívnejšie trasy, kadiaľ upratovať (a niekedy, ako sa pliesť pod nohy).

Veľkú úlohu zohráva umelá inteligencia aj ohľadom bezpečnosti. Rozpoznávanie tváre sa využíva aj v prípade hľadania kriminálnikov alebo nezvestných osôb. Zároveň kamerové systémy, napr. v nákupných centrách, tiež môžu využívať AI na detegovanie podozrivého správania. Prečo je to potrebné, keď to sleduje strážca? Jednoducho preto, že ľudské oči máme len dve a obrazoviek môže byť aj desiatka.

Počítačový softvér s AI dokáže tiež lepšie spracovávať obrazy, a tak sa lepšie vyzná napríklad v zle osvetlených priestoroch, kde ľudské oko nerozozná objekty či osoby. Tento program dokáže podozrivé veci či ľudí zvýrazniť, alebo napríklad zaostriť a zlepšiť kvalitu obrazu.

Budúcnosť?

Čo sa bude diať s umelou inteligenciou do budúcnosti? To nikto poriadne nevie. Vieme však, že sa stane ešte bežnejšou súčasťou našich každodenných životov. Hoci môže predstavovať hrozby, s najväčšou pravdepodobnosťou nepripraví milióny ľudí o prácu (to sme si mysleli aj s automatizáciou výroby), ale skôr nám dokáže uľahčiť život.

Čo neznamená, že nedôjde k premene pracovného trhu. Nie je ale potrebné sa rovno vrhať do depresie a lustrovať ponuky práce v okolí. Spomínate si napríklad na otecka Charlieho z továrne na čokoládu, ktorý pracoval vo výrobni zubnej pasty? Ten si tiež myslel, že mu stroj nahradí prácu – a namiesto toho mu stroje vytvorili úplne novú pracovnú pozíciu, na ktorej bol ešte spokojnejší ako predtým.

Bude potrebné, aby si ľudia s mechanickou, rutinnou prácou osvojili nové zručnosti, ktoré dokážu uplatniť na pracovnom trhu. Práca, ktorá sa opakuje a je takmer automatická, je ideálna pre umelú inteligenciu. Najväčšou prekážkou AI na pracovnom trhu podľa niektorých odborníkov je jej neschopnosť kreatívneho myslenia. AI by rozhodne ocenila Popoluška pri triedení hrachu a šošovice, pri rozosmievaní Šialene smutnej princeznej by ale pravdepodobne zlyhala.

AI môže veľmi pomôcť aj v zdravotníctve. Vďaka veľkej databáze dát môže pomôcť so správnou diagnózou alebo napríklad vyhodnotením ultrazvuku či röntgenovej snímky. Zároveň otvára nové možnosti vo výskume a v pokroku liečenia najrôznejších chorôb, nových očkovacích vakcín a pod. Ďalším aspektom bude možnosť operácií vykonávaných za asistencie robotických zariadení, vďaka ktorým budú presnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie.

Pravdepodobne budúcnosťou budú samoriadené autá a ďalšie dopravné prostriedky, ktoré nás samy dovezú z bodu A do bodu B. Vďaka senzorom budú schopné vnímať dianie okolo, či už ide o stav vozovky, okolia alebo rýchlosti a prispôsobovať jazdu tak, aby bola úplne bezpečná a pohodlná . Niektoré mestá v dnešnej dobe dokonca začali zavádzať samoriadené taxíky, čo je ideálne pre zatvrdnutých introvertov a poslucháčov audiokníh, kedy ich nebude nikto rušiť small talkom.

AI zmení aj to, ako sa učíme, bude schopná digitalizovať učebnice, lepšie odhaľovať plagiáty alebo učivo prispôsobovať študentom na mieru. Menej zničeného chrbta, deti budú môcť rozvíjať svoje talenty a diplomovým prácam sa vráti ich prestíž. Alebo…?

Na čo si dať bacha

Zostaneme ešte chvíľu pri vzdelávaní. Hoci umelá inteligencia pomôže odhaľovať plagiáty, zároveň sa bude čoraz častejšie stávať, že študenti budú odovzdávať práce generované AI. A keby iba študenti – aj nakladateľské redakcie sa stretávajú s rukopismi vytvorenými počítačovými programami. Nedávno americkým vydavateľským trhom otriasla kauza autorky, ktorej údajná kniha sa objavila na predaj na Amazone. Problém je, že ona nič také nikdy nenapísala.

Okrem toho je dôležité myslieť na to, že AI nie je neomylná. Keďže čerpá dáta, ktoré sú dostupné na internete a z drvivej väčšiny generované ľuďmi. Takéto dáta môžu byť poškodené alebo napríklad nekompletné, a také budú aj výsledky. Keď vám teda bude ChatGPT tvrdiť, že 1+1=3, nie je to, pretože je hlúpa, ale pretože tomu skutočne verí na základe získaných dát.

S AI sa spájajú aj bezpečnostné riziká. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje únik osobných dát, a tak by ste si mali dávať pozor, o aké informácie sa delíte na internete. Túžite po veľkom počte sledovateľov na Instagrame? Majte v mysli, že vás sledujú cudzí ľudia a nie všetci vás sledujú preto, že ich váš obsah baví. Veľkou témou je aj zverejňovanie fotiek vašich detí na internete, pretože práve tie môžu byť ľahko zneužiteľné. Ako?

Počuli ste už o deepfake? Je to technológia poháňaná AI, ktorá dokáže vytvoriť realistické falošné videá, zvuky alebo fotografie takmer nerozoznateľné od skutočnosti. Nedávno tak svetom prebehla pesnička od Drakea a The Weekenda, ktorá ale bola falošná. Deepfake technológia ale môže byť nebezpečná – môže šíriť propagandu a dezinformácie, manipulovať politické voľby, zničiť niekomu povesť, alebo vás namočiť do nejakého podvodu.

Čo z toho vyplýva?

Hoci sa umelá inteligencia zdá byť desivá, rovnako tak to bolo s každým novým technologickým vynálezom. Priemyselná výroba, autá, počítače a internet. Ale rovnako ako je to so všetkými novinkami, umelá inteligencia je skvelý príklad pre porekadlo dobrý sluha, ale zlý pán. AI je totiž len tak užitočná a bezpečná, ako sa k nej staviate.

Je celkom isté, že AI už z našich životov nezmizne. Po tom, koľko ľudí sa vrhlo do pretvárania svojich fantázií na Midjourney, alebo hľadali odpovede na veci, po ktorých by sa aj ChatGPT začal červenať, je isté, že túto eufóriu nič nezničí. Je ale potrebné nezabúdať, čo sa stalo Johnovi Connorovi a že musíme k umelej inteligencii pristupovať zodpovedne.

Ako som už písala vyššie, alebo dokonca v článku o elektronickom panoptikone, myslite na to, ktoré dáta dávate do online priestoru. Stále platí, že čo je raz online, už nikdy nezmizne. Zároveň neoznamujte svoje osobné informácie nikomu, u koho nemôžete overiť totožnosť.

Volá vám niekto, kto sa predstavil, že je z vašej banky a chce od vás citlivé údaje? Zaveste a kontaktujte svoju banku na podpore. A to platí aj o známych – volá vám kolega z práce alebo súrodenec a chce údaje k vašej karte? Aj keď hovorí ako on a sedí telefónne číslo, nikdy mu nič také nehovorte.

Overujte si informácie. Aj keď vám umelá inteligencia bude tvrdiť, že má pravdu, nemusí to byť celkom pravda. Rovnako ako Wikipiedia nevie všetko (aj keď sa o to profesor Jan Sokol snažil a postupne ju prepisoval (aj ja som vďaka tomu úspešne splnila jeho predmety na vysokej škole :D)), ani umelá inteligencia. Prečo? Na to si už teraz viete odpovedať sami. 😉

Dôležité je myslieť na to, že umelá inteligencia je stále pomerne novinkou a hoci sa teraz o nej začalo hovoriť vo veľkom, čaká ju ešte dlhá cesta. Ani vzdialene sme sa nepriblížili tomu, čo si človek pod umelou inteligenciou predstaví – a nemusí to byť nutne Skynet. Dnešná AI je trénovaná pre špecifické úlohy a nehrozí, že si zrazu uvedomí samého seba a stane sa pri najmenšom C3PO, v tom horšom prípade depresívnym Marvinom (empatiu zatiaľ nemá veľa ľudí, nieto ešte roboti).

Slovo na záver

Je jasné, že umelá inteligencia má svoje riziká. Ale to má takmer všetko – autá, nože, zle pripravené sushi. Ako sme si však ukázali v tomto článku, AI je v našich životoch čiastočne už dlhší čas. Ani sme si ju nevšimli a pritom nám zjednodušuje životy. A bude v tom pokračovať ďalej.

Než sa dočkáme prevratného objavu na poli AI, ešte budeme dlho čakať. V súčasnosti je potrebné sústrediť sa na benefity, ktoré nám môže ponúknuť. Či už je to uľahčenie práce, jednoduchšie vyhľadávanie, alebo jednoducho to, že šéfovi nepošlete e-mail s neslušnými preklepmi.

Napriek tomu je potrebné mať na mysli aj to, aby sme si boli vedomí dát a údajov, ktoré zdieľame s ostatnými. Či už cez hovor, esemesky alebo napríklad na internete.