Testy osobnosti vyhľadávame predovšetkým za účelom sebapoznania – či už si potrebujeme poradiť v dôležitých rozhodnutiach a zisťujeme, aké povolanie by bolo pre nás vhodné, alebo v nás len vzbudzuje zvedavosť, ktorá farba sa k nám hodí, alebo ktorá postava sme z nášho obľúbeného seriálu.
Osobnostné kvízy na Facebooku sa tešili takej popularite, že ľudia s radosťou odovzdávali ich osobné informácie, aby sa o sebe dozvedeli niečo nové. Kvízy sa však stali stredobodom škandálu Cambridge Analytica, po čom ich museli na platforme úplne zakázať.
K vyplneniu testu osobnosti ma viedla iba zvedavosť, avšak dozvedela som sa o sebe mnoho zaujímavých skutočností. Ako s výsledkami testu osobnosti pracovať a v čom vám môže byť nápomocný, si prečítate v tomto článku.
História testovania osobnosti
Snaha o skúmanie komplexnosti ľudskej osobnosti nie je novodobým fenoménom. Táto téma vzbudzovala záujem už v starovekých civilizáciách – teória Hippokrata a Galena predpokladala, že na základe prevahy určitých telesných tekutín existujú štyri osobnostné typy s rôznym temperamentom: sangvinik, cholerik, flegmatik a melancholik.
S rozvojom psychológie v 20. storočí sa uskutočnili významné výskumy so zámerom na osobnosť, predovšetkým práce Kretschmera, Junga a Jaenscha poskytli základ modernej psychológie osobnosti.
Jedným z kľúčových prínosov Junga bolo vytvorenie konceptu introverzie a extroverzie, teda predpokladu, že každý z nás spadá do jednej z uvedených kategórií a buď sa zameriava na vnútorný (introvert) alebo vonkajší svet (extrovert).
Aj keď správanie ľudí nedokážeme s istotou predpovedať ani v súčasnosti, existujú už rôzne metódy, ktoré nám umožnia popísať najvýznamnejšie osobnostné črty a vytvoriť tak obraz o danej osobnosti s vysokou mierou presnosti.
Osobnosť však nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim ľudské správanie. Naše konania závisia od prostredia, v ktorom sa nachádzame, rozhodujeme sa na základe nadobudnutých skúseností, vedú nás individuálne ciele. Napriek toľkým rozdielnostiam však predsa len existujú tendencie správania, ktoré sú charakteristické pre určité typy ľudí.
Jedným zo súčasných metód typizácie ľudí sú testy osobnosti, ktoré tvoria súčasť psychoterapie a psychoanalýzy, no svoje využitie nájdu aj v spoločnostiach, najmä v rámci pracovných pohovorov. Testy osobnosti môžete vyplniť aj sami, a mali by slúžiť predovšetkým na sebapoznávanie, motiváciu k osobnému rastu a lepšie pochopenie vašich vzťahov.
Čo nás môže motivovať k vyplneniu testu osobnosti?
Dúfame, že sa o sebe dozvieme niečo nové
Aj keď si myslíte, že po toľkých rokoch vás už nič nemôže prekvapiť, predsa sa môže potvrdiť opak. Radi objavujete svet okolo seba, prečo by ste mali zabudnúť na ten váš vnútorný? Či už vás k tomu vedie iba zvedavosť alebo sa naozaj usilujete o hlbšie sebapoznanie, testy osobnosti môžu byť dobrým základom pre váš osobný rozvoj.
Teší nás, že existujú ľudia, s ktorými sme si podobní
Kto si už počas života aspoň raz nepovedal: „veď mi vôbec nikto nerozumie“? Mohlo to byť len rozčúlenie sa v danej chvíli, no je pravdepodobné, že ste sa nad tým niekedy aj zamysleli.
Váš vnútorný hlas síce môže hovoriť, že s vami niečo nie je v poriadku, avšak po vyplnení testu osobnosti si uvedomíte, že vaše zvyklosti a spôsob myslenia nie sú až tak neobyčajné, aj keď ste nikoho podobného zatiaľ nespoznali.
Niektoré typy sa vyskytujú tak zriedka, že tvoria iba 1% populácie! Stále je teda šanca, že nie ste jediní, ktorí majú potrebu, napríklad, usporiadať si knihy podľa farieb. 🙂
Túžime lepšie pochopiť ostatných
Možno vás už niekedy nahnevalo, že kamarát odpísal na správu po týždni, obdivujete, ako si kolega dokáže zachovať chladnú hlavu pri jednaní a dať city bokom, nechápavo kývate hlavou, keď sa priateľ urazí aj kvôli takým maličkostiam, že ste meškali pár minút zo stretnutia.
Ak dáte test osobnosti vyplniť aj vašim blízkym či kolegom a zistíte ich typ, zrazu sa pred vami vyjasnia možno i tie najdrobnejšie činy a začnete toho druhého vnímať z úplne iného pohľadu. K uvedomeniu si rozličného vnímania sveta vám možno stačí aj to, keď spoznáte aspekty, na základe ktorých sa zaraďujete do jednotlivých typov osobností.
Ukážu, v akej miere sme sa zmenili
Vyplnila som rovnaký test osobnosti s odstupom troch rokov, a hoci môj typ je odvtedy stály, zbadala som, v ktorých oblastiach som sa zmenila.
Ak teda test vyplníte aj o pár rokov a dnešné výsledky zachováte, môžete získať prehľad o tom, ako ste sa za tú dobu vyvíjali, a možno zhodnotíte, či sa vám podarilo splniť cieľ, že sa stanete otvorenejším voči ľuďom, alebo ste sa, naopak, stali vnímavejšími vďaka spomaleniu životného tempa.
Typizácia alebo vytváranie stereotypov?
Mnohí zastávajú názor, že testy osobnosti vytvárajú iba stereotypy, ktoré sú v rozpore s jedinečnosťou človeka. Avšak medzi typizáciou vytváranou testami a stereotypom existuje značný rozdiel.
Stereotyp predpokladá, že na jednotlivé typy ľudí platí všeobecné pravidlo. Príkladom môže byť presvedčenie, že introverti radšej trávia čas doma sami. Keby ste na základe tohto predpokladu nepozvali von kamaráta introverta, lebo by ste si povedali, že „by aj tak nechcel ísť“, hovorili by sme o posudzovaní na základe stereotypu.
Na druhej strane, typizácia osobností hovorí, že hoci introverti môžu byť skutočne menej sociálne naklonení ako extroverti – je to pre nich typické –, neplatí to v každom prípade. Aj keď je menej pravdepodobné, že prijmú pozvanie, môžu sa tak rozhodnúť.
Každý z nás je introvertom či extrovertom do určitej miery, a náš typ sa určí na základe toho, ktorá funkcia je u nás dominantná.
Kým stereotypy odzrkadľujú predsudky vonkajšieho okolia, patričnosť ku konkrétnemu typu osobnosti je založená na sebapoznávaní a objektívnom hodnotení našich myšlienok, pocitov, hodnôt, ako aj správania.
Na naše idey a rozhodnutia takisto vplývajú okolnosti a vlastné presvedčenia. Typ osobnosti je pre nás len východiskom k ďalšiemu rozvoju, nemal by byť predmetom posudkov nášho prostredia.
Ako sa typizujú ľudia podľa testu osobnosti?
Najrozšírenejším a dodnes najobľúbenejším testom osobnosti je MBTI (Myers-Briggs Type Indicator), ktorý v 20. rokoch 19-teho storočia vypracovali Katharine Cook Briggs spolu s dcérou Isabel Briggs Myers. Ich model bol založený na Jungovom koncepte preferencií a vznikli tak štvorpísmenkové akronymy (ako INTJ či ESFP), každý z nich zamierajúci sa na iný aspekt osobnosti. Rozhodujúcimi faktormi pri typizácii ľudí podľa testu MBTI sú, či je človek:
- introvert alebo extrovert
- pozorujúci alebo intuitívny
- mysliaci alebo cítiaci
- usudzujúci alebo vnímajúci.
Model MBTI predpokladá, že človek patrí buď do jednej alebo do druhej skupiny (buď je introvert alebo extrovert), nezohľadňuje však fakt, že skóre niektorých ľudí sa môžu nachádzať aj v strede.
Príkladom je ambivert – človek, ktorý je mierne extrovertný a mierne introvertný. Nebolo by teda takého človeka vhodné označiť ani za jedného z nich.
Tento problém sa snaží odstrániť novodobý NERIS model, ktorý okrem samotnej typológie využíva aj škálovanie, tým pádom ľahko zistíte, v akej miere sa prikláňate k tej-ktorej kategórii.
Tento model rozširuje typológiu MBTI o kritérium navyše a kombinuje ju s ďalším známym osobnostným modelom Big Five. NERIS model hodnotí ľudí na základe 5 aspektov:
Zdroj: 16personalities.com
Ako by sme mohli charakterizovať ľudí na základe týchto hľadísk?
Keď ste introverti (I – introvert), neustála sociálna interakcia vás pravdepodobne vyčerpáva a môžete byť citlivejší na vonkajšie podnety – môže vás, napríklad, rozrušiť aj to, keď sa pri vás nahlas rozprávajú alebo začujete televíziu z vedľajšej izby. Extrovertom (E – extravert), naopak, spoločenské aktivity dodávajú energiu. Bývajú vo všeobecnosti nadšenejší, svoju pozornosť upriamujú na vonkajší svet.
Pozorujúcich (S – observant) charakterizuje praktickosť a pragmatickosť, majú realistický pohľad na svet. Zameriavajú sa na súčasnosť alebo na udalosti, ktoré už nastali. Keď však u vás dominuje intuitívnosť (N – intuitive), radšej sa sústreďujete na budúcnosť a radi dávate šancu novým výzvam.
To, či ste skôr mysliaci (T – thinking) typ, možno spoznáte už podľa toho, že objektívne a racionálne pristupujete k veciam a v súboji logiky a emócií u vás jednoznačne vyhráva tá prvá. Máte tendenciu skrývať svoje pocity a za efektivitu často obetujete aj spoluprácu. Cítiace osoby (F – feeling) sú empatickejšie a menej súťaživé, uprednostňujú harmóniu v spoločnosti.
Usudzujúci (J – judging) dávajú prednosť plánovaniu pred spontánnosťou. Sú radi, keď sú udalosti jasné a predvídateľné. Ak ste vnímajúci (P – prospecting), pravdepodobne nemáte problém s improvizáciou, ste flexibilnejší a zmena plánu v poslednej chvíli vás nevyvedie zo psychickej pohody. Asertívnych (A – assertive) charakterizuje sebavedomosť, vyrovnanosť a odolnosť voči stresu. Turbulentní (T – turbulent) sú citlivejší na stresové situácie, sú perfekcionistickí a zameraní na úspech.
Keď tieto písmená skombinujeme, vznikne 16 typov osobností a ku každej sa priraďuje piaty aspekt (príklad: ENTP-T). Typy osobností sú následne kategorizované podľa štyroch rolí:
Zdroj: 16personalities.com
Čo som sa z testu osobnosti naučila ja a ako môže pomôcť aj vám?
Po vyplnení testu osobnosti som objavila môj výsledok na obrazovke: INFJ-A. Pre ľudí tohto typu je charakteristické, že majú veľké sny a idey, avšak tieto nezostávajú len prázdnymi slovami či myšlienkami – radi podnikajú aj konkrétne kroky k realizácii cieľov. To je vo svojej podstate pravda, a čím viac som spoznala samu seba za posledné roky, tým viac verím, že to, čo sa na prvý pohľad zdá nemožné, trvá len o čosi dlhšie dosiahnuť.
Taktiež som sa dozvedela, že INFJ majú tendenciu venovať veľkú pozornosť pocitom druhých, niekedy si však potrebujú dopriať čas trávený osamote, aby načerpali nové sily a spracovali svoje myšlienky.
Čo sa týka slabých stránok, na ľudí tohto typu zväčša platí, že sú citliví na kritiku, ťažko sa otvárajú navonok, sú perfekcionisti a náchylní k vyhoreniu.
Sústredením sa na tieto oblasti som sa snažila zhodnotiť, od koho pripomienky prichádzajú a na základe toho som im buď nevenovala pozornosť alebo som sa nad nimi zamyslela a konštruktívnu kritiku som využila pre svoj rast.
Taktiež sa usilujem o to, aby som upustila od perfekcionizmu. Neznamená to, že nechcem podávať maximálny výkon, keď môžem, ale snažím sa veci vnímať realisticky, a namiesto rozčuľovania sa nad niečím, čo sa mi nepodarilo, som skôr vďačná za všetko, čo som doteraz dosiahla.
Na predchádzaní vyhoreniu stále pracujem – som človek, ktorého zaujíma mnoho aktivít a nerád plytvá časom. K načerpaniu novej sily je však oddych nevyhnutný.
Test osobnosti by teda nemal slúžiť na to, aby ste výsledky považovali za „sväté“ a namiesto snahy o zlepšenie sa by ste si povedali: „ja som už raz taký“.
Nemusí však ísť o veľkolepú zmenu. Niekedy postačuje aj to, že sa človek nad sebou zamyslí. No, možné je, že objavíte silné stránky, ktoré ste doteraz ani za pozitíva nepovažovali a začnete seba vnímať ako človeka, ktorého máte veľmi radi.
V akých oblastiach vám môže byť test osobnosti nápomocným?
Pomôže vám pri výbere povolania
Ak sa chcete realizovať, ale neviete, kde začať, test osobnosti vám môže byť východiskom k prehodnocovaniu povolaní, ktoré by mohli byť vašej povahe blízke. Keďže vďaka osobnostným črtom máte lepšie predpoklady pre určité typy práce, vyplnenie testu vám možno pomôže odhaliť profesie, ktoré by stáli za zváženie.
Keďže výsledky testov sa vzťahujú na typy osobností a neberú do úvahy jedinečnosť každého človeka, môže sa stať, že napriek vašej introverzii preferujete aktívnu spoluprácu s ľuďmi, pretože trávite dostatok času sami vo voľnom čase, alebo naopak, ako extroverti sa môžete komfortne cítiť aj pri každodennej práci za kancelárskym stolom. Považujte teda výsledok testu osobnosti za odporúčanie a pomôcku pri rozhodovaní.
Môže vás motivovať k osobnému rozvoju
Poznanie oblastí, v ktorých vynikáte a zároveň vašich slabých miest je dôležitým krokom k úspechu, či už v práci alebo osobnom živote. Čím viac sa spoznáte, tým viac si dokážete presadiť to, čo v živote či vzťahoch skutočne potrebujete.
Naopak, neuvedomenie si neužitočných návykov vás môže brzdiť, taktiež je menej pravdepodobné, že sa ich zbavíte.
Váš osobný rozvoj môže spočívať napríklad v praktizovaní empatie a aktívnom počúvaní druhých, ale aj v uprednostnení oddychu po mentálne vyčerpávajúcich aktivitách v podobe prechádzok na čerstvom vzduchu, meditácie či počúvaní audiokníh. 🙂
Lepšie porozumiete potrebám ostatných
Po absolvovaní testu osobnosti lepšie pochopíte, že na rovnaké situácie reagujú iné typy odlišným spôsobom. To, že niekto pristupuje k veciam inak, neznamená, že jeho pohľad je nesprávny.
Porozumenie jednotlivým typom osobností by vás malo inšpirovať aj k zbaveniu sa predsudkov. Ak rozumiete motívom a potrebám ľudí vo vašom okolí, môže to pomôcť v predchádzaní konfliktov a viesť k efektívnej komunikácii.
Výsledok testu neznamená, že sa nedokážete zmeniť
Najväčším prínosom testov osobností je, že vám umožnia odhaliť vlastnosti či schopnosti, ktorých ste si doteraz neboli vedomí.
Samotné vyplnenie testu však nestačí na to, aby ste sa dôkladne poznali.
Najväčší úžitok z neho dosiahnete, ak začnete sledovať a počúvať samých seba. Pravdivé vyplnenie testu s určitým odstupom taktiež môže odrážať váš vývoj, dokonca sa môže zmeniť aj váš typ osobnosti.
Naša osobnosť nie je vrodená a pevne daná, každý je schopný sa zdokonaliť. Je to len otázkou motivácie, vytrvalosti a vlastného presvedčenia, že sa zlepšíme v určitých oblastiach.
Ako to vnímate vy? Vyplnili ste už niekedy test osobnosti a zdali sa vám jeho výsledky pravdivé, alebo sa vyhýbate akémukoľvek „nálepkovaniu“ a typizovaniu ľudí?
Testy osobnosti vyhľadávame predovšetkým za účelom sebapoznania – či už si potrebujeme poradiť v dôležitých rozhodnutiach a zisťujeme, aké povolanie by bolo pre nás vhodné, alebo v nás len vzbudzuje zvedavosť, ktorá farba sa k nám hodí, alebo ktorá postava sme z nášho obľúbeného seriálu.
Osobnostné kvízy na Facebooku sa tešili takej popularite, že ľudia s radosťou odovzdávali ich osobné informácie, aby sa o sebe dozvedeli niečo nové. Kvízy sa však stali stredobodom škandálu Cambridge Analytica, po čom ich museli na platforme úplne zakázať.
K vyplneniu testu osobnosti ma viedla iba zvedavosť, avšak dozvedela som sa o sebe mnoho zaujímavých skutočností. Ako s výsledkami testu osobnosti pracovať a v čom vám môže byť nápomocný, si prečítate v tomto článku.
História testovania osobnosti
Snaha o skúmanie komplexnosti ľudskej osobnosti nie je novodobým fenoménom. Táto téma vzbudzovala záujem už v starovekých civilizáciách – teória Hippokrata a Galena predpokladala, že na základe prevahy určitých telesných tekutín existujú štyri osobnostné typy s rôznym temperamentom: sangvinik, cholerik, flegmatik a melancholik.
S rozvojom psychológie v 20. storočí sa uskutočnili významné výskumy so zámerom na osobnosť, predovšetkým práce Kretschmera, Junga a Jaenscha poskytli základ modernej psychológie osobnosti.
Jedným z kľúčových prínosov Junga bolo vytvorenie konceptu introverzie a extroverzie, teda predpokladu, že každý z nás spadá do jednej z uvedených kategórií a buď sa zameriava na vnútorný (introvert) alebo vonkajší svet (extrovert).
Aj keď správanie ľudí nedokážeme s istotou predpovedať ani v súčasnosti, existujú už rôzne metódy, ktoré nám umožnia popísať najvýznamnejšie osobnostné črty a vytvoriť tak obraz o danej osobnosti s vysokou mierou presnosti.
Osobnosť však nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim ľudské správanie. Naše konania závisia od prostredia, v ktorom sa nachádzame, rozhodujeme sa na základe nadobudnutých skúseností, vedú nás individuálne ciele. Napriek toľkým rozdielnostiam však predsa len existujú tendencie správania, ktoré sú charakteristické pre určité typy ľudí.
Jedným zo súčasných metód typizácie ľudí sú testy osobnosti, ktoré tvoria súčasť psychoterapie a psychoanalýzy, no svoje využitie nájdu aj v spoločnostiach, najmä v rámci pracovných pohovorov. Testy osobnosti môžete vyplniť aj sami, a mali by slúžiť predovšetkým na sebapoznávanie, motiváciu k osobnému rastu a lepšie pochopenie vašich vzťahov.
Čo nás môže motivovať k vyplneniu testu osobnosti?
Dúfame, že sa o sebe dozvieme niečo nové
Aj keď si myslíte, že po toľkých rokoch vás už nič nemôže prekvapiť, predsa sa môže potvrdiť opak. Radi objavujete svet okolo seba, prečo by ste mali zabudnúť na ten váš vnútorný? Či už vás k tomu vedie iba zvedavosť alebo sa naozaj usilujete o hlbšie sebapoznanie, testy osobnosti môžu byť dobrým základom pre váš osobný rozvoj.
Teší nás, že existujú ľudia, s ktorými sme si podobní
Kto si už počas života aspoň raz nepovedal: „veď mi vôbec nikto nerozumie“? Mohlo to byť len rozčúlenie sa v danej chvíli, no je pravdepodobné, že ste sa nad tým niekedy aj zamysleli.
Váš vnútorný hlas síce môže hovoriť, že s vami niečo nie je v poriadku, avšak po vyplnení testu osobnosti si uvedomíte, že vaše zvyklosti a spôsob myslenia nie sú až tak neobyčajné, aj keď ste nikoho podobného zatiaľ nespoznali.
Niektoré typy sa vyskytujú tak zriedka, že tvoria iba 1% populácie! Stále je teda šanca, že nie ste jediní, ktorí majú potrebu, napríklad, usporiadať si knihy podľa farieb. 🙂
Túžime lepšie pochopiť ostatných
Možno vás už niekedy nahnevalo, že kamarát odpísal na správu po týždni, obdivujete, ako si kolega dokáže zachovať chladnú hlavu pri jednaní a dať city bokom, nechápavo kývate hlavou, keď sa priateľ urazí aj kvôli takým maličkostiam, že ste meškali pár minút zo stretnutia.
Ak dáte test osobnosti vyplniť aj vašim blízkym či kolegom a zistíte ich typ, zrazu sa pred vami vyjasnia možno i tie najdrobnejšie činy a začnete toho druhého vnímať z úplne iného pohľadu. K uvedomeniu si rozličného vnímania sveta vám možno stačí aj to, keď spoznáte aspekty, na základe ktorých sa zaraďujete do jednotlivých typov osobností.
Ukážu, v akej miere sme sa zmenili
Vyplnila som rovnaký test osobnosti s odstupom troch rokov, a hoci môj typ je odvtedy stály, zbadala som, v ktorých oblastiach som sa zmenila.
Ak teda test vyplníte aj o pár rokov a dnešné výsledky zachováte, môžete získať prehľad o tom, ako ste sa za tú dobu vyvíjali, a možno zhodnotíte, či sa vám podarilo splniť cieľ, že sa stanete otvorenejším voči ľuďom, alebo ste sa, naopak, stali vnímavejšími vďaka spomaleniu životného tempa.
Typizácia alebo vytváranie stereotypov?
Mnohí zastávajú názor, že testy osobnosti vytvárajú iba stereotypy, ktoré sú v rozpore s jedinečnosťou človeka. Avšak medzi typizáciou vytváranou testami a stereotypom existuje značný rozdiel.
Stereotyp predpokladá, že na jednotlivé typy ľudí platí všeobecné pravidlo. Príkladom môže byť presvedčenie, že introverti radšej trávia čas doma sami. Keby ste na základe tohto predpokladu nepozvali von kamaráta introverta, lebo by ste si povedali, že „by aj tak nechcel ísť“, hovorili by sme o posudzovaní na základe stereotypu.
Na druhej strane, typizácia osobností hovorí, že hoci introverti môžu byť skutočne menej sociálne naklonení ako extroverti – je to pre nich typické –, neplatí to v každom prípade. Aj keď je menej pravdepodobné, že prijmú pozvanie, môžu sa tak rozhodnúť.
Každý z nás je introvertom či extrovertom do určitej miery, a náš typ sa určí na základe toho, ktorá funkcia je u nás dominantná.
Kým stereotypy odzrkadľujú predsudky vonkajšieho okolia, patričnosť ku konkrétnemu typu osobnosti je založená na sebapoznávaní a objektívnom hodnotení našich myšlienok, pocitov, hodnôt, ako aj správania.
Na naše idey a rozhodnutia takisto vplývajú okolnosti a vlastné presvedčenia. Typ osobnosti je pre nás len východiskom k ďalšiemu rozvoju, nemal by byť predmetom posudkov nášho prostredia.
Ako sa typizujú ľudia podľa testu osobnosti?
Najrozšírenejším a dodnes najobľúbenejším testom osobnosti je MBTI (Myers-Briggs Type Indicator), ktorý v 20. rokoch 19-teho storočia vypracovali Katharine Cook Briggs spolu s dcérou Isabel Briggs Myers. Ich model bol založený na Jungovom koncepte preferencií a vznikli tak štvorpísmenkové akronymy (ako INTJ či ESFP), každý z nich zamierajúci sa na iný aspekt osobnosti. Rozhodujúcimi faktormi pri typizácii ľudí podľa testu MBTI sú, či je človek:
Model MBTI predpokladá, že človek patrí buď do jednej alebo do druhej skupiny (buď je introvert alebo extrovert), nezohľadňuje však fakt, že skóre niektorých ľudí sa môžu nachádzať aj v strede.
Príkladom je ambivert – človek, ktorý je mierne extrovertný a mierne introvertný. Nebolo by teda takého človeka vhodné označiť ani za jedného z nich.
Tento problém sa snaží odstrániť novodobý NERIS model, ktorý okrem samotnej typológie využíva aj škálovanie, tým pádom ľahko zistíte, v akej miere sa prikláňate k tej-ktorej kategórii.
Tento model rozširuje typológiu MBTI o kritérium navyše a kombinuje ju s ďalším známym osobnostným modelom Big Five. NERIS model hodnotí ľudí na základe 5 aspektov:
Zdroj: 16personalities.com
Ako by sme mohli charakterizovať ľudí na základe týchto hľadísk?
Keď ste introverti (I – introvert), neustála sociálna interakcia vás pravdepodobne vyčerpáva a môžete byť citlivejší na vonkajšie podnety – môže vás, napríklad, rozrušiť aj to, keď sa pri vás nahlas rozprávajú alebo začujete televíziu z vedľajšej izby. Extrovertom (E – extravert), naopak, spoločenské aktivity dodávajú energiu. Bývajú vo všeobecnosti nadšenejší, svoju pozornosť upriamujú na vonkajší svet.
Pozorujúcich (S – observant) charakterizuje praktickosť a pragmatickosť, majú realistický pohľad na svet. Zameriavajú sa na súčasnosť alebo na udalosti, ktoré už nastali. Keď však u vás dominuje intuitívnosť (N – intuitive), radšej sa sústreďujete na budúcnosť a radi dávate šancu novým výzvam.
To, či ste skôr mysliaci (T – thinking) typ, možno spoznáte už podľa toho, že objektívne a racionálne pristupujete k veciam a v súboji logiky a emócií u vás jednoznačne vyhráva tá prvá. Máte tendenciu skrývať svoje pocity a za efektivitu často obetujete aj spoluprácu. Cítiace osoby (F – feeling) sú empatickejšie a menej súťaživé, uprednostňujú harmóniu v spoločnosti.
Usudzujúci (J – judging) dávajú prednosť plánovaniu pred spontánnosťou. Sú radi, keď sú udalosti jasné a predvídateľné. Ak ste vnímajúci (P – prospecting), pravdepodobne nemáte problém s improvizáciou, ste flexibilnejší a zmena plánu v poslednej chvíli vás nevyvedie zo psychickej pohody. Asertívnych (A – assertive) charakterizuje sebavedomosť, vyrovnanosť a odolnosť voči stresu. Turbulentní (T – turbulent) sú citlivejší na stresové situácie, sú perfekcionistickí a zameraní na úspech.
Keď tieto písmená skombinujeme, vznikne 16 typov osobností a ku každej sa priraďuje piaty aspekt (príklad: ENTP-T). Typy osobností sú následne kategorizované podľa štyroch rolí:
Zdroj: 16personalities.com
Čo som sa z testu osobnosti naučila ja a ako môže pomôcť aj vám?
Po vyplnení testu osobnosti som objavila môj výsledok na obrazovke: INFJ-A. Pre ľudí tohto typu je charakteristické, že majú veľké sny a idey, avšak tieto nezostávajú len prázdnymi slovami či myšlienkami – radi podnikajú aj konkrétne kroky k realizácii cieľov. To je vo svojej podstate pravda, a čím viac som spoznala samu seba za posledné roky, tým viac verím, že to, čo sa na prvý pohľad zdá nemožné, trvá len o čosi dlhšie dosiahnuť.
Taktiež som sa dozvedela, že INFJ majú tendenciu venovať veľkú pozornosť pocitom druhých, niekedy si však potrebujú dopriať čas trávený osamote, aby načerpali nové sily a spracovali svoje myšlienky.
Čo sa týka slabých stránok, na ľudí tohto typu zväčša platí, že sú citliví na kritiku, ťažko sa otvárajú navonok, sú perfekcionisti a náchylní k vyhoreniu.
Sústredením sa na tieto oblasti som sa snažila zhodnotiť, od koho pripomienky prichádzajú a na základe toho som im buď nevenovala pozornosť alebo som sa nad nimi zamyslela a konštruktívnu kritiku som využila pre svoj rast.
Taktiež sa usilujem o to, aby som upustila od perfekcionizmu. Neznamená to, že nechcem podávať maximálny výkon, keď môžem, ale snažím sa veci vnímať realisticky, a namiesto rozčuľovania sa nad niečím, čo sa mi nepodarilo, som skôr vďačná za všetko, čo som doteraz dosiahla.
Na predchádzaní vyhoreniu stále pracujem – som človek, ktorého zaujíma mnoho aktivít a nerád plytvá časom. K načerpaniu novej sily je však oddych nevyhnutný.
Test osobnosti by teda nemal slúžiť na to, aby ste výsledky považovali za „sväté“ a namiesto snahy o zlepšenie sa by ste si povedali: „ja som už raz taký“.
Nemusí však ísť o veľkolepú zmenu. Niekedy postačuje aj to, že sa človek nad sebou zamyslí. No, možné je, že objavíte silné stránky, ktoré ste doteraz ani za pozitíva nepovažovali a začnete seba vnímať ako človeka, ktorého máte veľmi radi.
V akých oblastiach vám môže byť test osobnosti nápomocným?
Pomôže vám pri výbere povolania
Ak sa chcete realizovať, ale neviete, kde začať, test osobnosti vám môže byť východiskom k prehodnocovaniu povolaní, ktoré by mohli byť vašej povahe blízke. Keďže vďaka osobnostným črtom máte lepšie predpoklady pre určité typy práce, vyplnenie testu vám možno pomôže odhaliť profesie, ktoré by stáli za zváženie.
Keďže výsledky testov sa vzťahujú na typy osobností a neberú do úvahy jedinečnosť každého človeka, môže sa stať, že napriek vašej introverzii preferujete aktívnu spoluprácu s ľuďmi, pretože trávite dostatok času sami vo voľnom čase, alebo naopak, ako extroverti sa môžete komfortne cítiť aj pri každodennej práci za kancelárskym stolom. Považujte teda výsledok testu osobnosti za odporúčanie a pomôcku pri rozhodovaní.
Môže vás motivovať k osobnému rozvoju
Poznanie oblastí, v ktorých vynikáte a zároveň vašich slabých miest je dôležitým krokom k úspechu, či už v práci alebo osobnom živote. Čím viac sa spoznáte, tým viac si dokážete presadiť to, čo v živote či vzťahoch skutočne potrebujete.
Naopak, neuvedomenie si neužitočných návykov vás môže brzdiť, taktiež je menej pravdepodobné, že sa ich zbavíte.
Váš osobný rozvoj môže spočívať napríklad v praktizovaní empatie a aktívnom počúvaní druhých, ale aj v uprednostnení oddychu po mentálne vyčerpávajúcich aktivitách v podobe prechádzok na čerstvom vzduchu, meditácie či počúvaní audiokníh. 🙂
Lepšie porozumiete potrebám ostatných
Po absolvovaní testu osobnosti lepšie pochopíte, že na rovnaké situácie reagujú iné typy odlišným spôsobom. To, že niekto pristupuje k veciam inak, neznamená, že jeho pohľad je nesprávny.
Porozumenie jednotlivým typom osobností by vás malo inšpirovať aj k zbaveniu sa predsudkov. Ak rozumiete motívom a potrebám ľudí vo vašom okolí, môže to pomôcť v predchádzaní konfliktov a viesť k efektívnej komunikácii.
Výsledok testu neznamená, že sa nedokážete zmeniť
Najväčším prínosom testov osobností je, že vám umožnia odhaliť vlastnosti či schopnosti, ktorých ste si doteraz neboli vedomí.
Samotné vyplnenie testu však nestačí na to, aby ste sa dôkladne poznali.
Najväčší úžitok z neho dosiahnete, ak začnete sledovať a počúvať samých seba. Pravdivé vyplnenie testu s určitým odstupom taktiež môže odrážať váš vývoj, dokonca sa môže zmeniť aj váš typ osobnosti.
Naša osobnosť nie je vrodená a pevne daná, každý je schopný sa zdokonaliť. Je to len otázkou motivácie, vytrvalosti a vlastného presvedčenia, že sa zlepšíme v určitých oblastiach.
Ako to vnímate vy? Vyplnili ste už niekedy test osobnosti a zdali sa vám jeho výsledky pravdivé, alebo sa vyhýbate akémukoľvek „nálepkovaniu“ a typizovaniu ľudí?
Zdieľaj článok
Veľký audioknižný prieskum 2024
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023