Pri učení angličtiny mi každý učiteľ vravel, ako je absolútne nemožné odpovedať na otázku bez uvedenia celej vetnej skladby. Ako napríklad otázka “Do you want a cup of coffee?” by mala nasledovať odpoveďou, “Yes, I do. Thank you.”, teda za podmienky, že tú kávu naozaj chcem a odmyslím si “nezdvorilú” ponuku v akej bola otázka formulovaná. Skutočnosť je však iná.
Jednou stránkou veci je naozaj sa spisovne vyjadrovať a približovať sa k dokonalosti, druhou však to, ako nás to všetkých brzdí v pokroku. Človek sa natoľko sám vystresuje, aby odpovedal dokonale a správne na položenú otázku, že keď táto naozaj padne, radšej od hanby nepovie nič, namiesto aby len odpovedal “Yes” or “No”.
Kam tým mierym? Rozhodne súhlasím s tým, aby sa človek učil správnemu vyjadrovaniu, lebo to je jediná cesta k tomu, ako sa zaraďovať do širšieho kontextu života a postupovať na fiktívnom rebríčku dokonalosti. No všetko má svoj čas.
Na začiatku sa človek musí prvorado osmeliť a začať jazyk používať. Aj keď lámavo a negramaticky, ale so snahou. Ľudia ak chcú rozumejú a veľká väčšina si váži snahu druhej strany hovoriť ich jazykom, miesto posunkou a často nepochopiteľných gestikulácií.
Zlepšovania budú prichádzať postupne. Treba začať slovíčkami, jednoduchými frázami, naučiť sa slovné spojenia, naberať postupne slovnú zásobu aby človek aj keď koktavo, ale predsa vyjadril svoj úmysel a potom to celé začať praxou čistiť.
Veľa učiteľov povie, že ak sa veci zle naučíš, už ich nezmeníš. Možno majú v niečom pravdu. Zlozvykom sa ťažko odúča. No ak je človek otvorený a nasáva veci s radosťou, skúša vnímať svoje okolie najlepšie ako to ide, aj zlozvyky po čase odpadnú a nahradia sa dobrým a správnym vyjadrovaním.
Avšak, ak je človek v strese z dokonalosti hneď od začiatku jeho pokrok zostane navždy limitovaným.
Pri učení angličtiny mi každý učiteľ vravel, ako je absolútne nemožné odpovedať na otázku bez uvedenia celej vetnej skladby. Ako napríklad otázka “Do you want a cup of coffee?” by mala nasledovať odpoveďou, “Yes, I do. Thank you.”, teda za podmienky, že tú kávu naozaj chcem a odmyslím si “nezdvorilú” ponuku v akej bola otázka formulovaná. Skutočnosť je však iná.
Jednou stránkou veci je naozaj sa spisovne vyjadrovať a približovať sa k dokonalosti, druhou však to, ako nás to všetkých brzdí v pokroku. Človek sa natoľko sám vystresuje, aby odpovedal dokonale a správne na položenú otázku, že keď táto naozaj padne, radšej od hanby nepovie nič, namiesto aby len odpovedal “Yes” or “No”.
Kam tým mierym? Rozhodne súhlasím s tým, aby sa človek učil správnemu vyjadrovaniu, lebo to je jediná cesta k tomu, ako sa zaraďovať do širšieho kontextu života a postupovať na fiktívnom rebríčku dokonalosti. No všetko má svoj čas.
Na začiatku sa človek musí prvorado osmeliť a začať jazyk používať. Aj keď lámavo a negramaticky, ale so snahou. Ľudia ak chcú rozumejú a veľká väčšina si váži snahu druhej strany hovoriť ich jazykom, miesto posunkou a často nepochopiteľných gestikulácií.
Zlepšovania budú prichádzať postupne. Treba začať slovíčkami, jednoduchými frázami, naučiť sa slovné spojenia, naberať postupne slovnú zásobu aby človek aj keď koktavo, ale predsa vyjadril svoj úmysel a potom to celé začať praxou čistiť.
Veľa učiteľov povie, že ak sa veci zle naučíš, už ich nezmeníš. Možno majú v niečom pravdu. Zlozvykom sa ťažko odúča. No ak je človek otvorený a nasáva veci s radosťou, skúša vnímať svoje okolie najlepšie ako to ide, aj zlozvyky po čase odpadnú a nahradia sa dobrým a správnym vyjadrovaním.
Avšak, ak je človek v strese z dokonalosti hneď od začiatku jeho pokrok zostane navždy limitovaným.
Zdieľaj článok
Vnútorná motivácia: viete PREČO a ako sa prinútiť k učeniu, aj keď to niekedy bolí?
Môj dnešný článok bude o osobnej motivácii. Je super povedať si “budem chodiť na kurz a naučím sa konečne poriadne angličtinu”. Ono to ale nie je len tak. Prinútiť sa naučiť novú zručnosť totiž celkom bolí. Aby sme tieto prekážky dokázali prekonať, musíme poznať najväčšie tajomstvo úspechu, a tým je vnútorná motivácia.
Zavádzame na skúšku 4-dňový pracovný týždeň
Rozhodli sme sa, že na skúšku od 1.7. do 2.9.2022 budeme v Audiolibrix fungovať v režime 4-dňového pracovného týždňa, v systéme 100-80-100 – 100% mzdy za 80% času so 100% produktivitou. Veríme, či sa naše očakávania naplnia. A čo bude potom? Uvidíme sami.
5 prekvapivých spôsobov, ako neprestávať rásť
Toto nie je motivačný článok o piatich krokoch, vďaka ktorým sa stanete úspešnými. Ak som vás práve nestratila, verím, že sa spolu vydáme na cestu premýšľania nad tým, ako žijeme a ako využívame príležitosti, ktoré prirodzene máme.