Pri učení angličtiny mi každý učiteľ vravel, ako je absolútne nemožné odpovedať na otázku bez uvedenia celej vetnej skladby. Ako napríklad otázka “Do you want a cup of coffee?” by mala nasledovať odpoveďou, “Yes, I do. Thank you.”, teda za podmienky, že tú kávu naozaj chcem a odmyslím si “nezdvorilú” ponuku v akej bola otázka formulovaná. Skutočnosť je však iná.
Jednou stránkou veci je naozaj sa spisovne vyjadrovať a približovať sa k dokonalosti, druhou však to, ako nás to všetkých brzdí v pokroku. Človek sa natoľko sám vystresuje, aby odpovedal dokonale a správne na položenú otázku, že keď táto naozaj padne, radšej od hanby nepovie nič, namiesto aby len odpovedal “Yes” or “No”.
Kam tým mierym? Rozhodne súhlasím s tým, aby sa človek učil správnemu vyjadrovaniu, lebo to je jediná cesta k tomu, ako sa zaraďovať do širšieho kontextu života a postupovať na fiktívnom rebríčku dokonalosti. No všetko má svoj čas.
Na začiatku sa človek musí prvorado osmeliť a začať jazyk používať. Aj keď lámavo a negramaticky, ale so snahou. Ľudia ak chcú rozumejú a veľká väčšina si váži snahu druhej strany hovoriť ich jazykom, miesto posunkou a často nepochopiteľných gestikulácií.
Zlepšovania budú prichádzať postupne. Treba začať slovíčkami, jednoduchými frázami, naučiť sa slovné spojenia, naberať postupne slovnú zásobu aby človek aj keď koktavo, ale predsa vyjadril svoj úmysel a potom to celé začať praxou čistiť.
Veľa učiteľov povie, že ak sa veci zle naučíš, už ich nezmeníš. Možno majú v niečom pravdu. Zlozvykom sa ťažko odúča. No ak je človek otvorený a nasáva veci s radosťou, skúša vnímať svoje okolie najlepšie ako to ide, aj zlozvyky po čase odpadnú a nahradia sa dobrým a správnym vyjadrovaním.
Avšak, ak je človek v strese z dokonalosti hneď od začiatku jeho pokrok zostane navždy limitovaným.
Pri učení angličtiny mi každý učiteľ vravel, ako je absolútne nemožné odpovedať na otázku bez uvedenia celej vetnej skladby. Ako napríklad otázka “Do you want a cup of coffee?” by mala nasledovať odpoveďou, “Yes, I do. Thank you.”, teda za podmienky, že tú kávu naozaj chcem a odmyslím si “nezdvorilú” ponuku v akej bola otázka formulovaná. Skutočnosť je však iná.
Jednou stránkou veci je naozaj sa spisovne vyjadrovať a približovať sa k dokonalosti, druhou však to, ako nás to všetkých brzdí v pokroku. Človek sa natoľko sám vystresuje, aby odpovedal dokonale a správne na položenú otázku, že keď táto naozaj padne, radšej od hanby nepovie nič, namiesto aby len odpovedal “Yes” or “No”.
Kam tým mierym? Rozhodne súhlasím s tým, aby sa človek učil správnemu vyjadrovaniu, lebo to je jediná cesta k tomu, ako sa zaraďovať do širšieho kontextu života a postupovať na fiktívnom rebríčku dokonalosti. No všetko má svoj čas.
Na začiatku sa človek musí prvorado osmeliť a začať jazyk používať. Aj keď lámavo a negramaticky, ale so snahou. Ľudia ak chcú rozumejú a veľká väčšina si váži snahu druhej strany hovoriť ich jazykom, miesto posunkou a často nepochopiteľných gestikulácií.
Zlepšovania budú prichádzať postupne. Treba začať slovíčkami, jednoduchými frázami, naučiť sa slovné spojenia, naberať postupne slovnú zásobu aby človek aj keď koktavo, ale predsa vyjadril svoj úmysel a potom to celé začať praxou čistiť.
Veľa učiteľov povie, že ak sa veci zle naučíš, už ich nezmeníš. Možno majú v niečom pravdu. Zlozvykom sa ťažko odúča. No ak je človek otvorený a nasáva veci s radosťou, skúša vnímať svoje okolie najlepšie ako to ide, aj zlozvyky po čase odpadnú a nahradia sa dobrým a správnym vyjadrovaním.
Avšak, ak je človek v strese z dokonalosti hneď od začiatku jeho pokrok zostane navždy limitovaným.
Zdieľaj článok
Umelá inteligencia: už ste sa s ňou stretli?
Umelá inteligencia, ChatGPT, AI. Pojmy, ktoré na nás skáču zo všetkých strán, veľmi im nerozumieme, ale podľa všetkého je to niečo skvelé a zároveň desivé. Umelá inteligencia ale je medzi nami už dlho. Dokonca je bežnou súčasťou našich životov, aj keď to možno nevnímate.
Čo ma o strese naučila armáda
Stres. Tohto strašiaka stretnete dnes kdekoľvek. Býva spúšťačom mnohých chorôb, príčinou toho, prečo večer nemôžete zaspať a tak nejako môže za všetko zlé. Že to nie je pravda? A kto teda môže za globálne otepľovanie? Stres! Prečo ste nevyhrali v lotérii? Jo, správne, boli ste v strese a teraz ste ešte viac! Ale teraz vážne…
Peter Podlesný: Výzvou moderného muža je nájsť svoju osobnú víziu a nasledovať ju
Kniha Petra Podlesného Predávanie ohňa sa stala audioknihou roka 2021 a tento triumf sa zopakoval aj v roku 2022. S autorom knihy, zakladateľom platformy Mužom.sk, mentorom a motivačným koučom sme hovorili okrem iného aj o toxickej maskulinite alebo o tom, ako odpočívať a ako sa chrániť pred vyhorením.