Behanie je o organizácii času. Netreba k tomu veľa vybavenia, ale pokiaľ človek pracuje, má iné hobby, rodinu, veľa cestuje, musí si behanie zadeliť ako každú inú aktivitu v živote a plánovať vopred. Ak sa tak nedeje, postupne je behanie na druhej až piatej koľaji a návrat stojí neskutočne veľa síl.

Keď som začínal s behaním, tiež som bojoval. Po celom dni za počítačom sa mi síce žiadalo vyvetrať sa, no tiež sa mi žiadalo v kľude sa najesť, oddychovať, čítať si, stretnúť kamarátov… Všetko mi bolo vzácne.

Písal som o tom už viackrát a možno sa opakujem – včera mi práve jeden známy hovoril, že správa sa musí zopakovať dokázane 16 krát aby jej dôležitosť bola pochopená – no audioknihy mi vyriešili dilemu takmer dokonale.

Keď som zápasil s rozhodnutím, čo naozaj chcem robiť, rozpočúvaný Harry Potter naklonil misky váh. Neskôr Stephen King, John Grisham, Jo Nesbø a mnoho ďaľších doslovne prevalcovali akékoľvek iné alternatívy a ja som išiel „čítať v teniskách“.

Sú puristi, ktorí vravia, že pri behaní má človek byť len sám so sebou, so svojimy myšlienkami a okolím. Často behávam aj tak, žiaden problém. No vo chvíľach keď váham alebo keď počasie neláka ani najoptimistickejšieho psa na prechádzku, dobrý príbeh ma vždy presvedčí. A to je podľa mňa tisíckrát lepšie ako depresívne myšlienky z hnusného dňa zarytého puristu. [!v@n]

Ak ťa článok zaujal určite si pozri aj celý Newsletter z ktorého tento úvodník pochádza.