iTunes, Steve Jobs a kradnutie audiokníh

Keď v roku 2003 Steve Jobs prišiel s ideou predávať hudbu cez Internet, nikto tomu nápadumoc neveril. Pokusov už bolo viac. No hlavne peer-to-peer siete, ako bol napríklad priekopnícky Napster, veselo zdielali a ponúkali hudbu na stiahnutie zdarma. A tak, spoplatnenie niečoho, za čo „netrebalo platiť“, bolo nelukratívne a zbytočné.

Pirate Music
Image courtesy of Grant Cochrane atFreeDigitalPhotos.net

Idea však bola jednoduchá. Nie každý človek chce, alebo vie – keď mám obsiahnuť všetky prípady – takto „prístupnú“ hudbu sťahovať. Tejto skupine treba dať alternatívu. Treba im dať do rúk jednoduchú platformu, kde si nájdu po čom túžia a aj bez technickejších znalostí obslúžia svoje potreby. Legálne a bez čakania. A tak vznikol obchod, dnes všetkým na celom svete dobre známy ako iTunes Store.

Už o rok neskôr sa ukázalo, ako sa všetci mýlili. V apríli 2004 mal zasebou iStore 100 miliónov predaných skladieb a od roku 2008 je najväčší predajca hudby na celom svete. Že zbytočné a nelukratívne, vraveli?

Čo do kýbla to má ale spoločné s audioknihami a Audiolibrixom?

Keď sme pred vyše rokom začínali, vedeli sme, že náš problém bude podobný. Internet bol a je viac a viac zaplavený nelegálnymi kópiami audiokníh, podobne ako hudby. Práve preto sme sa rozhodli priniesť alternatívu pre ľudí, akých oslovoval aj Steve Jobs a akými dúfame sme aj my sami. Pre ľudí, ktorí sú ochotní a zvyknutí platiť za prácu druhých, či je to práca fyzická, alebo mentálna.

Nechceli sme však ísť cestou iTunes. Cestou uzavretého systému striktnena viazaného na vybraný software a zariadenia, len aby sa dáta nedali zneužiť a my si udržali nad nimi úplnú kontrolu. To sa nám nepozdávalo. Radšej sme vsadili na sociálny aspekt a na osobný pocit vlastníctva a zodpovednosti každého našeho zákazníka. Vydali sme sa cestou tzv. social-DRM.

Sociálne DRM som v skratke opísal dávnejšie. V princípe je technológia jednoduchá a nenáročná. Napriek tomu nie je lacná. Stojí za ňou veľa rokov dedikovaného výskumu a práce, aj keď v tomto prípade nie našej. Verili sme, že to naši zákazníci a potenciálni zákazníci budú chápať a ak ajnáhodou niektorí na začiatku nemajú úplne jasno čo chcú, rýchle topochopia.

Rado to nepochopil. Kúpil si u nás audioknihy a začal ich veselo zdielať na internete. Súbory s informáciou o tom, kto je ich majiteľom a teda legálne za ne aj zodpovedá.

Pripomína mi to kamaráta, ktorý v mladosti z balkóna hádzal na ľudí balóny s vodou. Keď balóny došli, vybalil z plastiku časopis ktorý práve doručilpoštár podľa adresy na štítku jeho rodičom a hodil naplnený vodou nasuseda dolu ten. Aj s menom a adresou majiteľa na štítku. Oups.

Ľudia sa často pýtajú a nerozumejú, prečo nemôžu zdielať niečo, čo sikúpili, za čo zaplatili – ako trebárs knihu. Krátke vysvetlenie by bolo, že sa zaviazali súhlasom s našimi obchodnými podmienkami tak nerobiť.

Vysvetlím to však inak. Keď si kúpim lístok na koncert, vojdem dnu a potom cez dieru v plote podám kamarátovi ten istý lístok čo patrí mne, aby prešiel aj on – naivné, že by lístok bol stále v celku, ale ok – chápem viac ako dobre, že to čo robím nie je legálne. Podobne ako s audioknihami. Keď som si ich kúpil, patria mne. Ak ich však „podám dierou v plote“niekomu ďaľšiemu, je tu problém.

Náš automatizovaný vyhľadávací systém súbory na Internete našiel a my smepotom našli, kto ich u nás zakúpil. Rado sa dopustil trestného činu. Vydavateľ sa v tomto prípade rozhodol byť chápavý a štedrý a neprikročiť k ďalším krokom. Pod podmienkou, že sa jeho meno druhýkrát už neobjaví na liste poškodzovateľov. My veríme, že nie. Že toto bolo pre neho dostatočné poučenie a uvedomenie si chyby. No napriek tomu sme zostali z toho sklamaní.

Chceš byť informovaný o novinkách a akciáchmedzi prvými? Odoberaj náš newsletter!

100 %bez spamu!

Zdieľaj článok

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on pocket

2 komentáre

  1. Je kradnutie audiokníh naozaj kradnutím? | Blog Audiolibrix
    12. apríla 2017 @ 10:15

    […] sa na vec pozeráme z akéhokoľvek uhlu, ak nechceme vidieť, že kradnutie je kradnutím nech je tovar v akejkoľvek forme, pozeráme sa cez veľmi pokrivenú […]

    Reply

  2. Je neplatenie za audioknihy kradnutím? | Blog Audiolibrix
    12. apríla 2017 @ 10:17

    […] sa na vec pozeráme z akéhokoľvek uhlu, ak nechceme vidieť, že kradnutie je kradnutím nech je tovar v akejkoľvek forme, pozeráme sa cez veľmi pokrivenú […]

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Osobný rozvoj

6 tipov ako z rozhovoru spraviť opäť rozhovor

Prečo by sme sa mali rozprávať o rozhovore? Každý sa vie predsa rozprávať. Naučili sme sa opakovať hlásky, skladať slabiky, prvé slová a vety, prešli sme jednotlivými školskými stupňami, dospeli sme, pracujeme… Lenže „vedieť rozprávať” a „vedieť sa rozprávať” nie je to isté.

Pokračuj >
Životný štýl

Spomaľte: 5 praktických tipov, ako na slow living

Slovo pomalý si nespájame s pozitívnymi pocitmi. Máme radi, keď veci idú rýchlo a plynulo. Autá frčia, aplikácie v telefóne nezdržujú, pracovné stretnutia majú spád, objednávka v reštaurácii dorazí skôr, než si vyzlečieme kabát a stihneme sa usadiť ku stolu. Celý deň sa ženieme, aby sme rýchlo stihli to a ono a aby sme sa ráno mohli opäť zobudiť a pokračovať v nasadenom tempe.

Pokračuj >
Cestovanie

Island – cestovateľské tipy, rady a odporúčania

Opäť ďalší rok, ďalšie ciele, ďalšie sny. Máte aj vy vysnívanú krajinu alebo miesto, ktoré by ste chceli navštíviť? Alebo sa vám to už podarilo? Plníte si svoje cestovateľské sny, keď je to možné?

Pokračuj >