Kniha Petra Podlesného Odovzdávanie ohňa sa stala audioknihou roka 2021 a tento triumf sa zopakoval aj v roku 2022. S autorom knihy, zakladateľom platformy Mužom.sk, mentorom a motivačným koučom sme hovorili okrem iného aj o toxickej maskulinite alebo o tom, ako odpočívať a ako sa chrániť pred vyhorením.

Vo svojej knihe popisujete pomerne prísnu disciplínu, ktorá zahŕňa aj vstávanie o pol piatej ráno. Ako sa vám samotnému darí napĺňať obraz, ktorý ste vo svojej knihe o sebe vytvorili? 

Áno, je pravda, že vstávam o štyri tridsať, ale dnes už sa snažím vysvetľovať mužom i ženám, ktorí sa snažia nájsť inšpiráciu v mojom životnom štýle, že každa takáto rutina alebo návyk musí mať svoj význam. Vstávať skoro len preto, že je to nejaký trend, nedáva zmysel. Pointa je, že budem v živote používať nástroje, ktoré mi pomôžu žiť život podľa svojich predstáv. Druhá dôležitá vec je, že ja sám sa učím byť flexibilný a zachovať si schopnosť tieto rutinné návyky z času na čas vypustiť, aby som mal istotu, že nie som otrokom tejto disciplíny a rutiny, ale že ešte stále slúžia oni mne. 

V Odovzdávaní ohňa vyjadrujete myšlienku, že správni chlapi si majú z náročných situácií a diskomfortu vytvoriť niečo, čo si užívajú a baví ich to. Ako to dosiahnuť?

Častokrát v prvom rade sebe, ale aj druhým hovorím, že komfort je veľmi príjemné miesto na odpočinok, ale nepríjemné miesto na trvalý pobyt. Skutočne rád vyhľadávam veci, ktoré mi spôsobujú diskomfort, pretože cítim, že sa vďaka tomu zlepšujem, a potom si chodím do komfortu odpočinúť, a potom zase. Občas je to takové divoké, pretože napríklad som sa rozhodol, že asi za dva mesiace zabehnem ultramaratón, napriek tomu, že beh naozaj skôr nemám rád, ale zaujímalo ma, čo to so mnou urobí, najmä s mojou hlavou, s mojimi myšlienkami. Takže si pri príprave trochu potrpím, ale už sa teším.

Akákoľvek fyzická aktivita má v sebe príjemný bonus, ale to, čo vidím ako skutočne náročné, je niečo, čo my muži nemáme príliš zvládnuté, a tým sú vzťahy. Budovanie, otváranie vzťahov, čas úprimnosti – to býva často ťažšie než bežať štyridsať kilometrov. Mám dokonca pocit, že ubehnúť štyridsať alebo sto kilometrov zvládne každý, ale byť úprimný, otvorený vo vzťahu, zvládnuť priznať svoje zranenie a slabosti, to je skutočne ťažké, a k tomu by som rád viedol mužov, ktorí o to prejavia záujem.

Po vašej besede na veľtrhu Svět knihy vás prišli osloviť so žiadosťou o podpis a osobnými otázkami traja veľmi mladí muži, pre ktorých ste boli evidentne mimoriadne inšpirujúcou postavou. Kto inšpiruje vás a kto bol pre vás vzorom, keď ste sám bol vyrastajúcim chlapcom? 

Vyrástol som v prostredí, kde som vždy mal okolo seba ľudí, ktorí ma inšpirovali alebo ktorých som mal dokonca za mentorov, s ktorými som sa stretával fyzicky, čo boli ľudia zo skautu a z cirkevných organizácií. S veľkou radosťou spomínam na svojho dedka, ktorého som si veľmi vážil kvôli jeho vášni pre prácu. Inak som bol dieťa snílek, ktoré svojimi ideálmi napĺňalo z dnešného pohľadu až klišé – nie, že by som sa za to hanbil, ale je to trochu úsmevné, že som sa rád ponáral do poetiky Foglarových príbehov a dobrodružstiev, ktoré dali základ mojej romantickej duši. Z týchto vzorov dodnes obdivujem osobnosti ako boli Tomáš Garigue Masaryk, Jan Werich a z tých sučasných ma naposledy zaujali Jocko Willink, autor knihy Disciplína oslobodzuje. 

Na týchto mužoch, ktorí inšpirujú a motivujú druhých, ma najviac zaujíma to, ako pracujú sami na sebe. Je druhoradé, kto a koľko ľudí ich nasleduje, to podstatné je, že sa vyvíjajú a zdokonaľujú bez ohľadu na to, či ich niekto pozoruje. – Keď ste spomenuli tú situáciu, keď za mnou traja mladíci prišli, tak musím podotknúť, že je to pre mňa ešte stále určitým spôsobom nepríjemné a cítim sa nesvoj, keď ma ľudia pozorujú, je to pre mňa veľká zodpovednosť.

Snažím sa byť typom človeka, ktorý v prvom rade uprednostňuje pohľad sám na seba, čo je v dobe sociálnych sietí ťažké, a pri stretnutí s týmito mladými mužmi ma viac zaujímalo: kto sú oni, čo ich samotných motivuje, ako premýšľajú. Pre mňa je to veľká zodpovednosť – naučiť druhých premýšľať samých za seba a objaviť svoje vlastné vášne – túžim po tom, pomôcť ľuďom objaviť ich potenciál a spôsob jeho naplnenia. Bola by obrovská škoda a zároveň nuda, keby tu bola kopa Petrov Podlesných. Inšpirácia je skvelá vec ale je nebezpečné skĺznuť k nejakému kopírovaniu.

Pri čítaní vašej knihy sa nedá ubrániť otázke, ako sa líši koncept správneho chlapa od toho, ako byť dobrým človekom vo všeobecnosti. Vnímam v tom staré hodnoty rytierstva. Na začiatku vašej knihy hovoríte, že nie je určená pre ženy, ale napriek tomu si ju mnoho žien prečítalo.

Pôvodne to rozhodne nebol marketingový ťah, ale naozaj to v tej knihe zafungovalo ako magnet pre ženy čitateľky. Položili ste otázku, ktorá z ich strany často zaznieva, a ja som za to rád. Ak som našiel cestu, ktorá rovnako hovorí k mužom aj k ženám, tak je to super. Napriek tomu, že sa pre mužov aj ženy vo väčšine cesta, ako byť dobrým človekom, prekrýva, si myslím, že existujú mierne, ale dôležité nuancy rozdielov v tom, ako my muži a ženy komunikujeme. Každú ženu napríklad neosloví téma, ako pracovať s agresivitou, čo muži a súťaživosť, a taktiež sila, česť a odvaha, čo sú práve tie rytierske cnosti. Občas sa nájde žena, s ktorou to rezonuje,ale určite to prehovára k väčšine mužov. A to sú práve tie zásadné témy, ktoré sa objavujú v knihe Odovzdávanie ohňa.

Z vašej knihy je vidieť, že ste veľkým znalcom fantasy a vôbec hrdinskej popkultúry, mohli by ste vymenovať nejakého hrdinu, ktorého obdivujete podobne ako vzory z radov reálnych osobností?

Súčasnú popkultúru považujem skutočne za svojho druhu modernú mytológiu. V tej práve nadšene hľadám odkazy, ktoré sú poplatné našim súčasným výzvam, a preto je pre mňa ťažké vybrať jedného z týchto hrdinov. Keby som však musel určiť príbeh, ktorý je pre mňa obohacujúci a dokonca súvisí s Odovzdávaním ohňa, potom by to bol mýtus o Prométheovi. To je pre mňa večný odkaz i o tom, ako môžu muži a ženy dnes napĺňať svoj potenciál. Z tej modernej mytológie by to bol určite Pán prsteňov a nedávno som neodolal a hovoril hodinu a pol vo svojom podcaste o Beowulfovi. 

Akým spôsobom správny chlap odpočíva? Aj Odysseus sa venoval na ostrove s čarodejníčkou Kirké ničnerobeniu.

(Nielen) tomu sa chystám venovať vo svojej ďalšej knihe, pretože odpočinok vnímam ako jeden z nástrojov, ako realizovať svoje poslanie, a zrovna nedávno som vysvetľoval dôležitosť odpočinku v živote v rámci mentoringu jednému mladému mužovi. O príbehu Odyssea s Kirké a Calypsó často hovorím najmä v spojitosti so vzťahmi. Napríklad z času na čas robíme plavby s chlapmi z Mužom.sk, kedy ideme do Chorvátska a dvadsať sa nás plaví päť dní na lodi po mori, a tam aj toto spoločne rozoberáme. Napríklad hovoríme aj o tom, ako je rozdiel byť niekde, kde odpočívame a kde je to inšpirujúce, alebo keď je pre nás vzťah zotročujúci, a to nemusí platiť len pre vzťahy so ženami, ale aj s prácou alebo so sebou samým. Ja osobne najradšej odpočívam pri lukostreľbem čo je náročná až meditatívna aktivita, alebo vezmem psa a idem sa prejsť do lesa, kde môžem hovoriť sám so sebou. 

Pri besede o vašej knihe na veľtrhu Svět knihy v Prahe ste zmieňoval výraz toxická maskulinita ako nadužívaný natoľko, že samotné slovo maskulinita ako by potrebovalo získať späť svoje dobré meno.

Áno, existuje obava, že rozšírenie pojmu toxická maskulinita spôsobuje, že sa akékoľvek prejavy maskulinity (či už je to súťaživosť, drive alebo agresivita, ktorá je v niektorých prípadoch napríklad obrany nutná), budú považovať za toxické. Je pravda, že výraz machizmus alebo namachrovanosť zodpovedá jasnejšie zápornému hodnoteniu, ale pokiaľ sa nejaký muž správa ohavne, radšej vždy poviem, ospravedlňte ma, že je to jednoducho hovädo. Nemám rád takzvanú sendvičovú komunikáciu, keď musíte povedať niekomu niečo pozitívne, potom niečo kritické a potom znovu pochvalné, radšej komunikujem napriamo. – Maskulinita sama o sebe je pre mnohé situácie veľmi potrebná a zdravá. 

Stretávate sa aj s nejakými zápornými reakciami? Viem si predstaviť situáciu, keď žena povie doma partnerovi: „Jano, hybaj si toto prečítať, rob už se sebou niečo, do prdele!“

Áno, aj to sa stáva. Jeden z nežiadúcich efektov je, že ženy, túžiace po tom, aby sa ich muž nejako vo svojom živote posunul, vnímajú knihu Odovzdávanie ohňa ako nejakú liečivu pilulku, čo dôrazne neodporúčam. My muži totiž niekedy reagujeme ješitne na rady od nejakých iných mužov a nikdy to nemôže fungovať na povel. Kniha by mala prísť mužom do života vtedy, keď oni sami cítia, že so sebou chcú niečo robiť, a potom to má zmysel. – Druhý nežiadúci sprievodný jav knihy spočíva v tom, že k nej muži alebo aj ženy pristupujú s predsudkom a podozrením, že jej cieľom je nastoliť znovu patriarchát, a potom mám veľa čo vysvetľovať. 

Myslím si, že za dobu osem či deväť rokov, kedy komunita Mužom.sk funguje, sme dostatočne dokázali, že patriarchát nie je zďaleka naša téma. Zámerom je naopak pomáhať tomu, aby sa mužom i ženám výborne spolupracovalo. Ja som veľmi za to, aby sa odstránili nerovnosti medzi mužmi a ženami napríklad v odmeňovaní za prácu a ďalších právach. Vyzerá to, že muži ako keby ťahajú za ten dlhší koniec a užívajú si viac benefitov, ale na druhú stranu, čo sa týka psychického zdravia a sebavedomia, častokrát končia biedne, trpia častejšie závislosťami, vo vyššom percente sa stávajú samovrahmi či osobami bez domova. Napriek tomu, že sa väčšina mužov tvári, akoby boli na koni, tak môj dojem je opačný a verím tomu, že Odovzdávanie ohňa môže pomôcť mnohým z nich odraziť sa odo dna.

Čo by ste odporučili mužom, ktorí sa ocitli v hlbokej životnej kríze, v profesnej, vzťahovej aj spirituálnej rovine, s čím by mal začať?

Ako prevenciu pred vyhorením považujem za kľúčové objaviť vlastnú osobnú víziu. Často kráčame životom vedení náhodami a čakáme, kam nás to zaveje. Som presvedčený, že akékoľvek nástroje osobnostného rozvoja nemajú žiadny účinok bez vedomej osobnej vízie a toho, čo muž vlastne buduje, pretože v tom nevidí žiadny zmysel, a potom sa riziko vyhorenia nachádza veľmi blízko. Druhá podstatná vec je, že pokiaľ človek nemá svoju víziu, ktorú napĺňa, čoskoro sa nájde v jeho kolí niekto, kto pre neho má svoju víziu, a tým vzniká situácia, kedy celý život robíme len to, čo chcú druhí.