Čo by som odporučila môjmu 15-ročnému Ja

Mám 15 rokov, chodím na 8-ročné gymnázium, moji rodičia sú trápni, nikto ma nechápe a škola ma nebaví. 

Celkom úsmevný, no značne pravdivý pohľad na moje 15 ročné ja. 😀 Odvedy sa veľa zmenilo. Doštudovala som gymnázium, vysokú školu, našla som si prácu, priateľa, zmenila prácu aj priateľa, niekoľkokrát… až som sa dostala sem. Mám 29 rokov a takmer ďalších 15 rokov skúseností, ktoré moje tínedžerské ja nemalo.

Najdôležitejšia emócia, ktorú si z tohto veku pamätám je, že som sa cítila stratená. Už som nebola dieťa, ale ani dospelá. Vedela som, že by mi nikto nemal hovoriť, ako mám žiť a predsa som sama nevedela, čo mám robiť. Mnohé svoje rozhodnutia ľutujem. Aj keď, vo svojej podstate ani nie. Verím, že všetko bolo súčasťou mojej cesty. Ak by som mala iné skúsenosti, už by som to nebola ja. 

Sú veci, ktoré človek musí zažiť, ktoré žiadne slovné ponaučenie nenahradí. A predsa si myslím, že nasledujúce slová som mala mala počuť. A utrpenie mojej tínedžerky vo mne by bolo oveľa menšie.

Nepočúvaj príliš svojich rodičov. A miluj ich takých, akí sú.

Tvoji rodičia vedia veľa, majú vlastné skúsenosti. No ich názor nie je o nič dôležitejší, ako názor rodičov tvojej kamarátky. Počúvaj, čo ti hovoria, no neber to ako konečnú zastávku. Vo svojich názoroch opakujú vlastné chyby, ktoré ty nemusíš opakovať. Nedávaj im to za zlé, majú na mysli tvoje dobro, ber ich takých, akí sú. 

Tvoje utrpenie nie je irelevantné. Každý máme nejaké bremeno, aj ty.

Never ľuďom, ktorí tvrdia, že: “Tvoj život je predsa perfektný, ako môžeš trpieť? Ako sa môžeš cítiť zle? Sú ľudia, ktorí sú na tom oveľa horšie, tak sa nesťažuj!” To, že niekto má život komplikovanejší neznamená, že tvoje problémy sú zanedbateľné. Aj ty si dôležitá a tvoje problémy si zaslúžia nájsť riešenie.

Neutekaj pred výzvou.

Radšej to sprav amatérsky a neporiadne, než vôbec. Každou výzvou, ktorú odmietneš, si kopeš hlbokú a veľmi čiernu dieru. Neutekaj. Niekedy sa ti môže zdať, že nestojí za to bojovať, budeš si vytvárať dôvody, prečo neísť dopredu. Vždy to stojí za to, neľutuj žiadny pokus o zdolanie výzvy.

Ber život s ľahkosťou. Každého, čo ti bude tvrdiť opak, pošli do zadnice.

Nič nie je tak dôležité, ako ti ľudia hovoria. Ani také hrozné. Najhoršie je len stratiť čistú hlavu v komplikovanej situácii. To, že berieš život s ľahkosťou, je tvoja veľká výhoda, nie chyba. Aj keď sa ťa ľudia budú snažiť naučiť, že nebyť v strese nie je prirodzené, ani na osoh, nenechaj ich.

Existujú ľudia, ktorým nikdy na tebe nebude záležať tak, ako tebe na nich.

Nauč sa, že nie každý človek bude mať na mysli len tvoje dobro. Je to v poriadku. V tvojom živote stretneš aj veľa ľudí, ktorí majú empatiu len pre seba, nie pre iných. Nosia krásne masky, rozprávajú úžasné veci a spôsobia ti v živote veľa utrpenia. Nauč sa rozoznávať týchto prázdnych ľudí a maj s nimi súcit. Obrň sa pred ich zlom a prijmi to, že akonáhle jeden narcis z tvojho života odíde, príde ďalší 🙂 

Nie si perfektná a je to v poriadku.

Nesnaž sa byť perfektná, nič také neexistuje. Ak sa neprestaneš hnať za touto ilúziou, nikdy nebudeš šťastná. Nauč sa robiť veci s chybami a stáť si sama za sebou. Robiť chyby je žiaduce. Never nikomu, kto ti tvrdí, že nesmieš zlyhať. 

Je v poriadku, ak sa na teba ľudia budú hnevať. A nie s každým musíš byť kamarátka.

V tvojom živote si najdôležitejšou osobou ty. Neznamená to, že na nikom inom nezáleží, znamená to, že sa nemáš za každých okolností obetovať pre iných. Ak to budeš robiť dostatočne dlho a často, nezostane z teba vôbec nič. Ži svoj život ako chceš ty, aj keď sa na teba budú ľudia občas hnevať. Ich hnev nie je tvoj problém, neber si ho na svoje plecia. Ak niekto podmieňuje akýkoľvek medziľudský vzťah tvojou “poslušnosťou”, nie je hodný tvojej pozornosti.

Nauč sa povedať nie.

Vo všetkom. Povedať nie, je tvoja povinnosť, pokiaľ to tak cítiš. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, nenechaj ľudí vydierať ťa, aby si toto rozhodnutie zmenila. Neboj sa, že ťa ľudia opustia. Ak odídu, bude to pre teba lepšie, než žiť život, aký nechceš. No vo väčšine prípadov aj tak ostanú… to sú tie správne osoby.

Nikomu nič nedlhuješ, nikto ti nie je nič dlžný.

Nikomu nedlhuješ rešpekt kvôli jeho postaveniu alebo vzťahu k tebe (rešpekt sa buduje). Nedlhuješ láskavosť, lebo on pomohol tebe. Nedlhuješ pozornosť, lebo bol k tebe pozorný… Každý človek robí veci dobrovoľne, tak isto aj ty. Nikdy nerob nič pre iných s tým, že čakáš niečo naspäť. Buď to rob dobrovoľne, alebo vôbec. Túto rovnicu vysvetli každému, kto sa bude snažiť hrať inú hru.

Je to tvoj život, nájdi si vlastnú cestu.

Aj keď budeš mať veľakrát pocit, že ideš vlastnou cestou, radšej sa poriadne poobzeraj, či je to pravda. Ľudia, ktorí ti budú radiť, nechodia v tvojich topánkach. Rozhoduj sa sama a buď zodpovedná za tieto rozhodnutia.

Keby mi niekto dal tieto rady v mojich 15tich, asi by som ich nebrala príliš vážne. Napriek tomu si myslím, že som ich mala počuť. Tínedžerom je veľmi ťažko pomáhať a varovať ich, lebo majú mnohokrát pocit, že zožrali múdrosť sveta. Všetci sme si tým prešli a našli si vlastnú pravdu. 

Dúfam, že moje skúsenosti pomôžu aspoň niekomu dostať sa cez ťažké obdobie života. Vtedy bude mať môj článok zmysel. Veď predsa múdry človek opravuje podľa cudzích chýb svoje vlastné (Publilius Syrus).

Čo by ste odkázali vášmu 15-ročnému ja vy…?