Hoci je vedecký pokrok takmer nezastaviteľný, vo svete existuje mnoho sporných otázok. Je osobnosť daná výchovou alebo skôr génmi? Aký veľký podiel má na úspechu talent? A v neposlednom rade – musí sa človek kreatívny narodiť alebo sa môže kreativitu naučiť aj počas života?
Nad tou poslednou otázkou ste sa už určite niekedy zamýšľali. Prečo niekto chrlí jeden super nápad za druhým? Prečo niekto píše fakt sexy texty? Možno ste si niekedy aj povzdychli, aká je to škoda, že tiež nie ste takí kreatívni. Ako by vám len viac tvorivosti mohlo zmeniť osobný alebo pracovný život! Ale… čo ak má každý úplne rovnaký potenciál byť kreatívny?
Čo je to kreativita
Kreativita, alebo inak povedané tvorivosť, je súbor najrôznejších schopností, vďaka ktorým môžete vykonávať akúkoľvek tvorivú činnosť – písanie, kreslenie, ale aj ďalšie aktivity, pri ktorých vznikne nové a originálne dielo či myšlienka.
Keďže byť kreatívny znamená niečo tvoriť, ako prvé vám asi napadne umenie. Ale to je len časť. Väčšina teórií rozlišuje okrem umeleckej kreativity aj vedecko-technickú kreativitu. Vytvorenie čohokoľvek, čo vyrieši nejaký problém, možno považovať za tvorivé myslenie. A tam najrôznejšie technické vynálezy (ale aj myšlienky) rozhodne patria.
Pýtate sa, kto je tvorivý človek? Každý. Nemusíte mať určitý vek, pohlavie ani výšku. Dokonca neplatí ani často proklamované, že ľaváci sú kreatívnejší, a nepomôže vám ani nadpriemerné IQ.
Môžete mať určité charakterové vlastnosti, ktoré vám s prebudením kreativity trošku pomôžu. Jednoduchšie to majú hraví a zvedaví ľudia, ktorí radi popustia uzdu svojej fantázii a nemajú strach vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Neuškodí ani cit pre estetiku či štipka intuície.
Je dôležité myslieť na to, že každý je kreatívny úplneinak a nemá cenu sa s inými porovnávať. Jednému idú viac športy, niekto druhý zas ovláda hlavolamy. Rovnako je každý kreatívny v inej oblasti. Niekto svoje tvorivé schopnosti využije k objaveniu nového chemického prvku, iný k navrhnutiu toho najštýlovejšieho konferenčného stolíka. Ďalší vie v kuchyni uvariť jedlo ašpirujúce na michelinskú hviezdu, a to iba z cestovín, paradajok a syra.
Ešte dôležitejšie je uvedomiť si, že aj keď máme pocit, že kreatívni nie sme, nie je to pravda. Správnym prístupom a tréningom dokážete nájsť svoju tvorivú schopnosť aj vy. Ale k tomu neskôr. Zatiaľ by bolo fajn povedať si trochu o tom, kde sa kreativita vzala a ako funguje.
Malý výlet do histórie a tvorivý proces
História nás naučila, že mnoho vedeckých objavov bolo dielom náhody. Niečo začalo plesnivieť alebo žiariť a zrazu tu bol prevratný objav. O náhodnosti týchto vynálezov asi boli presvedčení aj sami objavitelia, pretože koncept kreativity je pomerne mladá záležitosť.
Dnešnému chápaniu tvorivosti ťahá maximálne na 80 rokov. Určite vám napadlo, že kreativita tu musela byť odjakživa. Kde by sa inak vzali tie krásne historické stavby a dychberúce vitrážové okná v kostoloch? No, práve tie okná nespomínam náhodou – dlho sa verilo, že všetky nápady prichádzajú od Boha. Pokiaľ niekto prišiel s niečím novým a originálnym, verilo sa, že to bolo božské vnuknutie a samotnému človeku sa nepripisovali žiadne zásluhy.
Platón dokonca tvrdil, že všetky nápady už existujú vo svete ideí, a keď nás poctia svojou návštevou, sme schopní tieto idey vniesť aj do nášho sveta. Takže hádate správne, tomu človeku, ktorý prišiel so super nápadom, nepripísali žiadne zásluhy.
Vráťme sa teraz naspäť na cestu k dnešnému chápaniu tvorivého procesu.
Neskôr, niekedy v sedemnástom storočí, sa Boh odsunul do úzadia a kreatívni ľudia boli považovaní za výnimočných alebo dokonca géniov. Ako slávny príklad vám v hlave zabrnkal napríklad Mozart. Výnimočné dieťa, ktoré viac-menej od narodenia hralo na klavíri. Ale to už je na každom, aby zvážil roky tréningu, štúdia a inšpirácie… oproti bájnemu prirodzenému talentu.
K modernému chápaniu kreativity prispel rozvoj psychológie koncom 19. storočia. Trochu sa o to pričinil náš starý známy Freud, pretože práve on sa začal zaujímať o človeka ako o indivíduum. S kreativitou po prvýkrát prišiel až anglický sociálny psychológ Graham Wallas v knihe The Art of Thought. Poukázal na štyri fázy kreatívneho procesu. Tými fázami sú: príprava, inkubácia, osvietenie a verifikácia.
Príprava je pomerne jasná – ak chcete niečo vymyslieť, na niečo prísť, musíte si to najskôr vymedziť. Definovať si problém, otázku, úlohu, na ktorých chcete pracovať. Potrebujete super text na web? Musíte vedieť, o čom má byť. Pozbierať si dostatok informácií, urobiť si rešerš, niekam sa pozrieť… Zhromaždiť si všetky vedomosti, ktoré potrebujete.
Inkubácia je akési uležanie. Ísť na prechádzku, venovať sa inej činnosti, dať si prestávku. Aby ste na svoj nápad mohli zabudnúť. Nie, nepomýlila som sa – zabúdanie je v tejto fáze veľmi dôležité. Najnovšie výskumy totiž ukazujú, že zabúdanie je tou najdôležitejšou časťou prestávky. Pomôže vám dostať sa zo slepej uličky a pozrieť sa na problém z iného uhla. (Alebo jednoducho zabudnete na ten maslový chleba, na ktorom neskôr vyrastie penicilín. Vidíte, je to proces, nie náhoda).
Staršie teórie (aj tá Wallasova) tvrdili, že v inkubačnej dobe je najdôležitejšie podvedomie. Hoci sa myšlienke nevenujeme aktívne, naše podvedomie to stále robí. A potom sa riešenie náhle vynorí v tej najmenej očakávanej chvíli. Nie je náhoda, že mnoho skvelých nápadov prichádza v sprche alebo na záchode.
A teraz sa dostávame k ďalšiemu kroku – osvietenie. Práve v tomto bode (a vo vani) Archimedes zvolal „Heuréka“, a keď Newtonovi padlo jablko na hlavu, síce pravdepodobne kričal „au“, ale hlavou mu muselo bežať niečo podobné. U nás tomu hovoríme „aha efekt“. Je to chvíľa, keď zrazu prídeme na riešenie možno zdanlivo neriešiteľného problému. Idete so psom na prechádzku, a práve v tej chvíli, keď hľadáte vrecko na hovienko, vás osvieti a vy prídete na odpoveď otázkam života, vesmíru a všetkého. Ale pozor, keď príde vaše „aha“, ste presvedčení o správnosti výsledku.
Preto prichádza posledná, štvrtá fáza. Verifikácia. Je to fáza, v ktorej svoje riešenie problému hodnotíte, analyzujete a nápad ďalej rozvíjate. V tomto bode by ste mali prísť na to, že to nie je úplná hlúposť, a že to stojí za skúšku. Občas zistíte, že je lepšie ten nápad roztrhať a zahodiť do koša. Ale aj to ku kreativite patrí. Alebo si snáď myslíte, že Fofola vznikla na prvú dobrú? 😉
Samozrejme, toto je iba jeden model kreatívneho procesu. Ale aj tie modernejšie vychádzajú práve z tejto teórie. A keďže Wallas legitimizuje zabúdanie a prokrastináciu v pracovnom procese, je sympatické sa ho držať aspoň trošku, čo myslíte?
Tipy na zlepšenie kreatívneho myslenia
Asi sme sa už zhodli na tom, že každý môže byť kreatívny, že žiadna myšlienka nie je náhoda, že je za tým určitý proces. Avšak vždy je čo zlepšovať, predovšetkým ak ste presvedčení, že kreatívne myslenie nemáte. Máte, len si to musíte priznať.
Či už sa za tvorivého človeka považujete, alebo nie, existuje mnoho tipov, ktoré vám pomôžu s tvorivým myslením. A niektoré vás možno aj prekvapia.
Trénujte svoj mozog
Všetko, čo robíme, je riadené mozgom. Viete, že presvedčenie, že používame len 10 % tejto ružovej hmoty, je mýtus? Podobne na tom je aj pretrvávajúca domnienka, že každý používame viac jednu alebo druhú stranu mozgu. Na to, aby táto teória fungovala, máme príliš veľa spojov medzi oboma polovicami.
Avšak mozog je sval, ktorý sa dá trénovať ako akýkoľvek iný sval v tele. Keď na to pôjdeme správne, môžeme mať aj v osemdesiatich rokoch mozog ako za mlada. Teda, aspoň to tvrdí slávny neurochirurg Sanjay Gupta, ktorý svoj život zasvätil kognitívnej dlhovekosti a zdieľa svoje poznatky, aby si mozog mohol vytrénovať úplne každý.
Iba pre zaujímavosť, vo chvíli, keď kreatívne myslíte, najviac používate tri časti mozgu. Prvá sa stará o sústredenie, druhá o predstavivosť a tretia zaisťuje, aby ste si dávali podvedomé veci do súvislostí so skutočným svetom (napr. keď je vám niečo povedomé a vy si uvedomíte, čo to je). Čím viac ste kreatívni, tým viac tieto centrá využívate.
Choďte sa prejsť
Určite vám prebehlo hlavou, že prechádzka je liekom na všetko. No, na zlomenú nohu vám asi nepomôže. Je však mnoho oblastí, kedy vám chôdza neuškodí. Spomeňte si na kreatívny proces a fázu inkubácie. Prechádzka je ideálna príležitosť, ako si urobiť odstup od riešeného problému a možno naň trochu pozabudnúť. Navyše, v roku 2014 vznikla štúdia, v ktorej sa potvrdilo, že ľuďom sa lepšie premýšľa, keď chodia, než keď sedia.
Pravidelný pohyb bude mať, samozrejme, viac benefitov, ale aj obyčajná prechádzka vám dokáže aspoň dočasne naštartovať myslenie a podporiť vašu tvorivosť.
Udržujte si dobrú náladu
To sa ľahko povie, však? Ale má to svoje vedecké opodstatnenie. Na začiatku tohto storočia sa vedci Beeman a Kounios začali venovať nášmu povestnému „aha efektu“. Prišli na to, že tesne predtým, ako sa tento moment objavil, sa zvýšila funkcia anteriórneho cingulárneho kortexu (ACC). Znie to desivo, ale okrem iného je to tá časť mozgu, ktorá sa stará o emócie alebo riešenie sporných úloh. Táto časť mozgu má rada, keď ste šťastní. (A len tak na okraj, zlá nálada zase podporuje analytické myslenie).
Keď sme dobre naladení, sme ochotní dať tejto časti nášho mysliaceho svalu viac priestoru, a zároveň sme ochotnejší viac riskovať. Keď budeme dobre naladení, budeme prístupnejší viacerým nápadom, bude pre nás jednoduchšie spájať si (aj na prvý pohľad nespojiteľné) súvislosti a celkovo myslieť „out-of-the-box“. Aby sme boli spokojní a mali spokojné ACC, je potrebné sa o seba (aj oň) starať.
Známymi faktormi pre zlepšenie celkového pocitu zo života sú dobrý spánok, vyvážená strava, meditácia alebo pohyb. Neuškodí ani vytvoriť si rituály, ktoré budete pravidelne dodržiavať. Jedným z nich môže byť, že si každý večer pred spaním prejdete deň a poviete si aspoň jednu vec, za ktorú ste vďační. Vďačnosť vás naučí sústrediť sa na pozitíva. A hádate správne, čím väčšie sústredenie na pozitíva, tým pozitívnejší ACC, a tým lepšie nápady.
Odpočinok je priateľ, nie lenivosť
Tento bod vám už musel napadnúť, pretože vyplýva z viacerých vecí, ktoré sme tu spomínali. Nie sme stroje a je potrebné aj odpočívať (a kvalitne spať). Prospeje to vášmu telu aj mysli. A aj samotnej kreativite, pretože, ak si dobre pamätáte, inkubačná doba je tu na to, aby sme nechali nápad uležať.
Ak na sebe cítite, že je potrebné dať si pauzu, jednoducho si ju dajte. Dvadsať minút odpočinku vám dá omnoho viac ako tri hodiny neefektívnej práce, lebo ste unavení. Navyše, keď prijímate veľa informácií naraz, zahltíte sa a nie ste ani produktívni, ani kreatívni.
V dnešnej uponáhľanej dobe je odpočinok ešte dôležitejší ako kedysi a spomaliť je často tým najlepším, čo pre svoje telo, myseľ aj tvorivosť môžete urobiť. A pokiaľ neviete, ako žiť pomalšie, máme k tomu aj super článok.
Vystúpte zo svojej komfortnej zóny
Objavujte nových ľudí, zážitky a perspektívy. Naučíte sa tým premýšľať mimo vašu bublinu a zoznámite sa s novými pohľadmi na svet aj na život.
Ak nie ste práve dobrodružný typ, alebo takýto postup celkovo nesedí k vašej osobnosti, vezmite si do rúk (alebo do uší) nejakú super (audio)knihu. So správnym príbehom dokážete vycestovať za hranice svojej fantázie a spoznať aj iných ľudí. Najlepšie urobíte, keď opustíte svoj obľúbený žáner a vrhnete sa do neznámych vôd. To bude to pravé dobrodružstvo.
Dajte si načas
Kreativitu nemôžete unáhliť ani popohnať. Niekedy je skutočne lenivá a musí mať čas sa rozhliadnuť. Preto jej ten čas doprajte. Že vám trvá vymyslieť jednu vetu dve hodiny? Nevadí, ale nesmie vám na krk dýchať deadline. Vďaka stresu sa kreativita určite neobjaví a vaša dobrá nálada bude preč a s ňou aj ochota ACC niečo robiť.
Nájdite si čas, keď vypnete okolité rozptyľovanie a budete sa venovať len tvorivej práci. Každý má tento čas v inú dobu a potrebuje k tomu iné podmienky. Niekomu vyhovuje veľmi skoré ráno, keď svet spí a nikto ho neruší. Niekomu sa zase najlepšie nápady objavujú uprostred noci. Niekto potrebuje ísť do hlučnej kaviarne počas špičky, pretože ho okolité ruchy naladia na tú správnu vlnu. Rovnako je to so samotou. Niekto radšej premýšľa sám, v pokoji a v tichu. Niekto uprednostňuje firemný brainstorming, kde lieta jeden nápad za druhým.
Ale nenechajte sa oklamať – riešením nie je čakať, kým kreativita vylezie zo svojej ulity a poctí vás svojou návštevou. Musíte jej aktívne vychádzať v ústrety. A to, že si na ňu po načerpaní inšpirácie v rešeršovaní vymedzíte čas, ktorý vám vyhovuje a je príjemný, vám ju pomôže vylákať.
Nebojte sa spätnej väzby a/alebo spolupracujte
Je normálne báť sa spätnej väzby. Ale pohľad niekoho nezaujatého, kto nestrávil premýšľaním nad danou vecou desiatky hodín ako vy, môže byť osviežujúce. A nebojte sa prísť aj s nápadmi, ktoré považujete za úplné blbosti. Pretože aj zlý nápad je lepší ako žiadny. To, aspoň podľa Tina Hrnčiara, vedia aj v Red Bulle.
Okrem toho, že je dôležité dostať spätnú väzbu, neuškodí ani, keď si niekoho prizvete na pomoc. Niekedy stačí hovoriť o veci, ktorú riešite, s niekým iným a zrazu sa vám vnukne úžasný nápad. Navyše tým získate úplne novú perspektívu a možno zistíte, že ste boli celú dobu zaseknutí pri úplnej zbytočnosti.
Vyskúšajte aj tieto maličkosti
Píšte rukou. Zabudnite na textové editory aj dotykové perá na tablety. Hovorím o skutočnom písaní rukou s tými prehistorickými nástrojmi nazývanými pero a papier. Prekvapí vás, že práve samotný proces písania vás navedie na úplne iné myšlienky, ktoré popustia uzdu vašej fantázii.
Keď už som pri písaní rukou, zapisujte si svoje nápady. Jasné, tvorivá činnosť je proces, čo má nejaké pravidlá, ale kto hovorí, že vám nemôže niečo napadnúť jednoducho len tak? Tieto nápady majú jednu spoločnú vlastnosť – rýchlo miznú. Preto je dobré mať poruke pero a papier alebo v tomto prípade pokojne aj telefón, a hneď si ten nápad zapísať. Pretože, ako píše Elizabeth Gilbert v knihe Big Magic, keď vás navštívi nápad a vy sa oň nestaráte, pôjde zase o človeka ďalej.
Myslite na niečo dostatočne vzdialené. Niektoré výskumy tvrdia, že sa naše schopnosti ako riešiť problémy zlepšujú, keď myslíme na vzdialené miesta alebo udalosti, ktoré sú časovo vzdialené. Skúste si predstaviť, ako oslavujete Vianoce v roku 2025 alebo ako pozorujete klokany v Austrálii.
Pozerajte sa na zelené alebo modré veci. Podľa niektorých štúdií o psychológii farieb, modrá farba signalizuje otvorenosť a zelená rast. Najlepšie je pozerať sa na tieto farby v prírode a vyraziť do lesa alebo parku. Okrem ďalších benefitov spojených s lesom vás pohľad na tieto farby upokojí a zbaví stresu.
Ešte by som chcela pripomenúť niečo, čo som už písala, ale je to naozaj dôležité. Neporovnávajte sa s ostatnými. Ak ste pred týždňom vzali do ruky štetec a ešte z vás nie je Picasso, je to úplne v poriadku. Tí ľudia, od ktorých a o ktorých čítate literatúru, a ktorých fotky obdivujete v galériách, tiež raz začínali, ako teraz vy. A je dosť pravdepodobné, že zo začiatku to nebola taká sláva ako dnes. Pamätajte, že aj Agathu Christie so Záhadou na zámku Styles najskôr odmietlo šesť vydavateľov.
Môže byť kreatívny každý?
Ako tu už bolo párkrát spomenuté – áno. Predpoklady pre kreativitu má úplne každý a pokiaľ si myslíte, že kreatívni nie ste, mýlite sa. Ale, ako o všetky ostatné schopnosti, aj o tvorivosť je potrebné sa nejakým spôsobom starať a rozvíjať ju.
Pretože nikto múdry z neba nespadol a všetko, čo človek chce dosiahnuť, potrebuje čas, vôľu a úsilie. Práve vďaka tomu na každého niekde čaká jeho vlastné zvolanie: „Heuréka“.
Ako ste na tom s kreativitou vy? Je to pre vás bájna Atlantída alebo na rozvíjaní svojej tvorivosti pracujete? Čo vždy funguje na naštartovanie vašich nápadov?
V Audiolibrixe sa stará o to, aby texty mali správny šmrnc, oveľa radšej ale trávia čas s už napísanými (audio)knihami. Nedá dopustiť na super premyslené sci-fi, ale s horormi na ňu nechoďte. Vždy rada strávi večer s Hostiteľom, ale na večeru by išla jedine s bratmi Nolanovými.
Audioknižní experti z Audiolibrixu dostali za úlohu vybrať zo svojho obľúbeného žánru jedinú jednu audioknihu, ktorú by odporučili odvážnemu jedincovi ochotnému prebádať dosiaľ nepoznaný žáner. ...
Hoci je vedecký pokrok takmer nezastaviteľný, vo svete existuje mnoho sporných otázok. Je osobnosť daná výchovou alebo skôr génmi? Aký veľký podiel má na úspechu talent? A v neposlednom rade – musí sa človek kreatívny narodiť alebo sa môže kreativitu naučiť aj počas života?
Nad tou poslednou otázkou ste sa už určite niekedy zamýšľali. Prečo niekto chrlí jeden super nápad za druhým? Prečo niekto píše fakt sexy texty? Možno ste si niekedy aj povzdychli, aká je to škoda, že tiež nie ste takí kreatívni. Ako by vám len viac tvorivosti mohlo zmeniť osobný alebo pracovný život! Ale… čo ak má každý úplne rovnaký potenciál byť kreatívny?
Čo je to kreativita
Kreativita, alebo inak povedané tvorivosť, je súbor najrôznejších schopností, vďaka ktorým môžete vykonávať akúkoľvek tvorivú činnosť – písanie, kreslenie, ale aj ďalšie aktivity, pri ktorých vznikne nové a originálne dielo či myšlienka.
Keďže byť kreatívny znamená niečo tvoriť, ako prvé vám asi napadne umenie. Ale to je len časť. Väčšina teórií rozlišuje okrem umeleckej kreativity aj vedecko-technickú kreativitu. Vytvorenie čohokoľvek, čo vyrieši nejaký problém, možno považovať za tvorivé myslenie. A tam najrôznejšie technické vynálezy (ale aj myšlienky) rozhodne patria.
Pýtate sa, kto je tvorivý človek? Každý. Nemusíte mať určitý vek, pohlavie ani výšku. Dokonca neplatí ani často proklamované, že ľaváci sú kreatívnejší, a nepomôže vám ani nadpriemerné IQ.
Môžete mať určité charakterové vlastnosti, ktoré vám s prebudením kreativity trošku pomôžu. Jednoduchšie to majú hraví a zvedaví ľudia, ktorí radi popustia uzdu svojej fantázii a nemajú strach vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Neuškodí ani cit pre estetiku či štipka intuície.
Je dôležité myslieť na to, že každý je kreatívny úplne inak a nemá cenu sa s inými porovnávať. Jednému idú viac športy, niekto druhý zas ovláda hlavolamy. Rovnako je každý kreatívny v inej oblasti. Niekto svoje tvorivé schopnosti využije k objaveniu nového chemického prvku, iný k navrhnutiu toho najštýlovejšieho konferenčného stolíka. Ďalší vie v kuchyni uvariť jedlo ašpirujúce na michelinskú hviezdu, a to iba z cestovín, paradajok a syra.
Ešte dôležitejšie je uvedomiť si, že aj keď máme pocit, že kreatívni nie sme, nie je to pravda. Správnym prístupom a tréningom dokážete nájsť svoju tvorivú schopnosť aj vy. Ale k tomu neskôr. Zatiaľ by bolo fajn povedať si trochu o tom, kde sa kreativita vzala a ako funguje.
Malý výlet do histórie a tvorivý proces
História nás naučila, že mnoho vedeckých objavov bolo dielom náhody. Niečo začalo plesnivieť alebo žiariť a zrazu tu bol prevratný objav. O náhodnosti týchto vynálezov asi boli presvedčení aj sami objavitelia, pretože koncept kreativity je pomerne mladá záležitosť.
Dnešnému chápaniu tvorivosti ťahá maximálne na 80 rokov. Určite vám napadlo, že kreativita tu musela byť odjakživa. Kde by sa inak vzali tie krásne historické stavby a dychberúce vitrážové okná v kostoloch? No, práve tie okná nespomínam náhodou – dlho sa verilo, že všetky nápady prichádzajú od Boha. Pokiaľ niekto prišiel s niečím novým a originálnym, verilo sa, že to bolo božské vnuknutie a samotnému človeku sa nepripisovali žiadne zásluhy.
Platón dokonca tvrdil, že všetky nápady už existujú vo svete ideí, a keď nás poctia svojou návštevou, sme schopní tieto idey vniesť aj do nášho sveta. Takže hádate správne, tomu človeku, ktorý prišiel so super nápadom, nepripísali žiadne zásluhy.
Vráťme sa teraz naspäť na cestu k dnešnému chápaniu tvorivého procesu.
Neskôr, niekedy v sedemnástom storočí, sa Boh odsunul do úzadia a kreatívni ľudia boli považovaní za výnimočných alebo dokonca géniov. Ako slávny príklad vám v hlave zabrnkal napríklad Mozart. Výnimočné dieťa, ktoré viac-menej od narodenia hralo na klavíri. Ale to už je na každom, aby zvážil roky tréningu, štúdia a inšpirácie… oproti bájnemu prirodzenému talentu.
K modernému chápaniu kreativity prispel rozvoj psychológie koncom 19. storočia. Trochu sa o to pričinil náš starý známy Freud, pretože práve on sa začal zaujímať o človeka ako o indivíduum. S kreativitou po prvýkrát prišiel až anglický sociálny psychológ Graham Wallas v knihe The Art of Thought. Poukázal na štyri fázy kreatívneho procesu. Tými fázami sú: príprava, inkubácia, osvietenie a verifikácia.
Príprava je pomerne jasná – ak chcete niečo vymyslieť, na niečo prísť, musíte si to najskôr vymedziť. Definovať si problém, otázku, úlohu, na ktorých chcete pracovať. Potrebujete super text na web? Musíte vedieť, o čom má byť. Pozbierať si dostatok informácií, urobiť si rešerš, niekam sa pozrieť… Zhromaždiť si všetky vedomosti, ktoré potrebujete.
Inkubácia je akési uležanie. Ísť na prechádzku, venovať sa inej činnosti, dať si prestávku. Aby ste na svoj nápad mohli zabudnúť. Nie, nepomýlila som sa – zabúdanie je v tejto fáze veľmi dôležité. Najnovšie výskumy totiž ukazujú, že zabúdanie je tou najdôležitejšou časťou prestávky. Pomôže vám dostať sa zo slepej uličky a pozrieť sa na problém z iného uhla. (Alebo jednoducho zabudnete na ten maslový chleba, na ktorom neskôr vyrastie penicilín. Vidíte, je to proces, nie náhoda).
Staršie teórie (aj tá Wallasova) tvrdili, že v inkubačnej dobe je najdôležitejšie podvedomie. Hoci sa myšlienke nevenujeme aktívne, naše podvedomie to stále robí. A potom sa riešenie náhle vynorí v tej najmenej očakávanej chvíli. Nie je náhoda, že mnoho skvelých nápadov prichádza v sprche alebo na záchode.
A teraz sa dostávame k ďalšiemu kroku – osvietenie. Práve v tomto bode (a vo vani) Archimedes zvolal „Heuréka“, a keď Newtonovi padlo jablko na hlavu, síce pravdepodobne kričal „au“, ale hlavou mu muselo bežať niečo podobné. U nás tomu hovoríme „aha efekt“. Je to chvíľa, keď zrazu prídeme na riešenie možno zdanlivo neriešiteľného problému. Idete so psom na prechádzku, a práve v tej chvíli, keď hľadáte vrecko na hovienko, vás osvieti a vy prídete na odpoveď otázkam života, vesmíru a všetkého. Ale pozor, keď príde vaše „aha“, ste presvedčení o správnosti výsledku.
Preto prichádza posledná, štvrtá fáza. Verifikácia. Je to fáza, v ktorej svoje riešenie problému hodnotíte, analyzujete a nápad ďalej rozvíjate. V tomto bode by ste mali prísť na to, že to nie je úplná hlúposť, a že to stojí za skúšku. Občas zistíte, že je lepšie ten nápad roztrhať a zahodiť do koša. Ale aj to ku kreativite patrí. Alebo si snáď myslíte, že Fofola vznikla na prvú dobrú? 😉
Samozrejme, toto je iba jeden model kreatívneho procesu. Ale aj tie modernejšie vychádzajú práve z tejto teórie. A keďže Wallas legitimizuje zabúdanie a prokrastináciu v pracovnom procese, je sympatické sa ho držať aspoň trošku, čo myslíte?
Tipy na zlepšenie kreatívneho myslenia
Asi sme sa už zhodli na tom, že každý môže byť kreatívny, že žiadna myšlienka nie je náhoda, že je za tým určitý proces. Avšak vždy je čo zlepšovať, predovšetkým ak ste presvedčení, že kreatívne myslenie nemáte. Máte, len si to musíte priznať.
Či už sa za tvorivého človeka považujete, alebo nie, existuje mnoho tipov, ktoré vám pomôžu s tvorivým myslením. A niektoré vás možno aj prekvapia.
Trénujte svoj mozog
Všetko, čo robíme, je riadené mozgom. Viete, že presvedčenie, že používame len 10 % tejto ružovej hmoty, je mýtus? Podobne na tom je aj pretrvávajúca domnienka, že každý používame viac jednu alebo druhú stranu mozgu. Na to, aby táto teória fungovala, máme príliš veľa spojov medzi oboma polovicami.
Avšak mozog je sval, ktorý sa dá trénovať ako akýkoľvek iný sval v tele. Keď na to pôjdeme správne, môžeme mať aj v osemdesiatich rokoch mozog ako za mlada. Teda, aspoň to tvrdí slávny neurochirurg Sanjay Gupta, ktorý svoj život zasvätil kognitívnej dlhovekosti a zdieľa svoje poznatky, aby si mozog mohol vytrénovať úplne každý.
Iba pre zaujímavosť, vo chvíli, keď kreatívne myslíte, najviac používate tri časti mozgu. Prvá sa stará o sústredenie, druhá o predstavivosť a tretia zaisťuje, aby ste si dávali podvedomé veci do súvislostí so skutočným svetom (napr. keď je vám niečo povedomé a vy si uvedomíte, čo to je). Čím viac ste kreatívni, tým viac tieto centrá využívate.
Choďte sa prejsť
Určite vám prebehlo hlavou, že prechádzka je liekom na všetko. No, na zlomenú nohu vám asi nepomôže. Je však mnoho oblastí, kedy vám chôdza neuškodí. Spomeňte si na kreatívny proces a fázu inkubácie. Prechádzka je ideálna príležitosť, ako si urobiť odstup od riešeného problému a možno naň trochu pozabudnúť. Navyše, v roku 2014 vznikla štúdia, v ktorej sa potvrdilo, že ľuďom sa lepšie premýšľa, keď chodia, než keď sedia.
Pravidelný pohyb bude mať, samozrejme, viac benefitov, ale aj obyčajná prechádzka vám dokáže aspoň dočasne naštartovať myslenie a podporiť vašu tvorivosť.
Udržujte si dobrú náladu
To sa ľahko povie, však? Ale má to svoje vedecké opodstatnenie. Na začiatku tohto storočia sa vedci Beeman a Kounios začali venovať nášmu povestnému „aha efektu“. Prišli na to, že tesne predtým, ako sa tento moment objavil, sa zvýšila funkcia anteriórneho cingulárneho kortexu (ACC). Znie to desivo, ale okrem iného je to tá časť mozgu, ktorá sa stará o emócie alebo riešenie sporných úloh. Táto časť mozgu má rada, keď ste šťastní. (A len tak na okraj, zlá nálada zase podporuje analytické myslenie).
Keď sme dobre naladení, sme ochotní dať tejto časti nášho mysliaceho svalu viac priestoru, a zároveň sme ochotnejší viac riskovať. Keď budeme dobre naladení, budeme prístupnejší viacerým nápadom, bude pre nás jednoduchšie spájať si (aj na prvý pohľad nespojiteľné) súvislosti a celkovo myslieť „out-of-the-box“. Aby sme boli spokojní a mali spokojné ACC, je potrebné sa o seba (aj oň) starať.
Známymi faktormi pre zlepšenie celkového pocitu zo života sú dobrý spánok, vyvážená strava, meditácia alebo pohyb. Neuškodí ani vytvoriť si rituály, ktoré budete pravidelne dodržiavať. Jedným z nich môže byť, že si každý večer pred spaním prejdete deň a poviete si aspoň jednu vec, za ktorú ste vďační. Vďačnosť vás naučí sústrediť sa na pozitíva. A hádate správne, čím väčšie sústredenie na pozitíva, tým pozitívnejší ACC, a tým lepšie nápady.
Odpočinok je priateľ, nie lenivosť
Tento bod vám už musel napadnúť, pretože vyplýva z viacerých vecí, ktoré sme tu spomínali. Nie sme stroje a je potrebné aj odpočívať (a kvalitne spať). Prospeje to vášmu telu aj mysli. A aj samotnej kreativite, pretože, ak si dobre pamätáte, inkubačná doba je tu na to, aby sme nechali nápad uležať.
Ak na sebe cítite, že je potrebné dať si pauzu, jednoducho si ju dajte. Dvadsať minút odpočinku vám dá omnoho viac ako tri hodiny neefektívnej práce, lebo ste unavení. Navyše, keď prijímate veľa informácií naraz, zahltíte sa a nie ste ani produktívni, ani kreatívni.
V dnešnej uponáhľanej dobe je odpočinok ešte dôležitejší ako kedysi a spomaliť je často tým najlepším, čo pre svoje telo, myseľ aj tvorivosť môžete urobiť. A pokiaľ neviete, ako žiť pomalšie, máme k tomu aj super článok.
Vystúpte zo svojej komfortnej zóny
Objavujte nových ľudí, zážitky a perspektívy. Naučíte sa tým premýšľať mimo vašu bublinu a zoznámite sa s novými pohľadmi na svet aj na život.
Ak nie ste práve dobrodružný typ, alebo takýto postup celkovo nesedí k vašej osobnosti, vezmite si do rúk (alebo do uší) nejakú super (audio)knihu. So správnym príbehom dokážete vycestovať za hranice svojej fantázie a spoznať aj iných ľudí. Najlepšie urobíte, keď opustíte svoj obľúbený žáner a vrhnete sa do neznámych vôd. To bude to pravé dobrodružstvo.
Dajte si načas
Kreativitu nemôžete unáhliť ani popohnať. Niekedy je skutočne lenivá a musí mať čas sa rozhliadnuť. Preto jej ten čas doprajte. Že vám trvá vymyslieť jednu vetu dve hodiny? Nevadí, ale nesmie vám na krk dýchať deadline. Vďaka stresu sa kreativita určite neobjaví a vaša dobrá nálada bude preč a s ňou aj ochota ACC niečo robiť.
Nájdite si čas, keď vypnete okolité rozptyľovanie a budete sa venovať len tvorivej práci. Každý má tento čas v inú dobu a potrebuje k tomu iné podmienky. Niekomu vyhovuje veľmi skoré ráno, keď svet spí a nikto ho neruší. Niekomu sa zase najlepšie nápady objavujú uprostred noci. Niekto potrebuje ísť do hlučnej kaviarne počas špičky, pretože ho okolité ruchy naladia na tú správnu vlnu. Rovnako je to so samotou. Niekto radšej premýšľa sám, v pokoji a v tichu. Niekto uprednostňuje firemný brainstorming, kde lieta jeden nápad za druhým.
Ale nenechajte sa oklamať – riešením nie je čakať, kým kreativita vylezie zo svojej ulity a poctí vás svojou návštevou. Musíte jej aktívne vychádzať v ústrety. A to, že si na ňu po načerpaní inšpirácie v rešeršovaní vymedzíte čas, ktorý vám vyhovuje a je príjemný, vám ju pomôže vylákať.
Nebojte sa spätnej väzby a/alebo spolupracujte
Je normálne báť sa spätnej väzby. Ale pohľad niekoho nezaujatého, kto nestrávil premýšľaním nad danou vecou desiatky hodín ako vy, môže byť osviežujúce. A nebojte sa prísť aj s nápadmi, ktoré považujete za úplné blbosti. Pretože aj zlý nápad je lepší ako žiadny. To, aspoň podľa Tina Hrnčiara, vedia aj v Red Bulle.
Okrem toho, že je dôležité dostať spätnú väzbu, neuškodí ani, keď si niekoho prizvete na pomoc. Niekedy stačí hovoriť o veci, ktorú riešite, s niekým iným a zrazu sa vám vnukne úžasný nápad. Navyše tým získate úplne novú perspektívu a možno zistíte, že ste boli celú dobu zaseknutí pri úplnej zbytočnosti.
Vyskúšajte aj tieto maličkosti
Píšte rukou. Zabudnite na textové editory aj dotykové perá na tablety. Hovorím o skutočnom písaní rukou s tými prehistorickými nástrojmi nazývanými pero a papier. Prekvapí vás, že práve samotný proces písania vás navedie na úplne iné myšlienky, ktoré popustia uzdu vašej fantázii.
Keď už som pri písaní rukou, zapisujte si svoje nápady. Jasné, tvorivá činnosť je proces, čo má nejaké pravidlá, ale kto hovorí, že vám nemôže niečo napadnúť jednoducho len tak? Tieto nápady majú jednu spoločnú vlastnosť – rýchlo miznú. Preto je dobré mať poruke pero a papier alebo v tomto prípade pokojne aj telefón, a hneď si ten nápad zapísať. Pretože, ako píše Elizabeth Gilbert v knihe Big Magic, keď vás navštívi nápad a vy sa oň nestaráte, pôjde zase o človeka ďalej.
Myslite na niečo dostatočne vzdialené. Niektoré výskumy tvrdia, že sa naše schopnosti ako riešiť problémy zlepšujú, keď myslíme na vzdialené miesta alebo udalosti, ktoré sú časovo vzdialené. Skúste si predstaviť, ako oslavujete Vianoce v roku 2025 alebo ako pozorujete klokany v Austrálii.
Pozerajte sa na zelené alebo modré veci. Podľa niektorých štúdií o psychológii farieb, modrá farba signalizuje otvorenosť a zelená rast. Najlepšie je pozerať sa na tieto farby v prírode a vyraziť do lesa alebo parku. Okrem ďalších benefitov spojených s lesom vás pohľad na tieto farby upokojí a zbaví stresu.
Ešte by som chcela pripomenúť niečo, čo som už písala, ale je to naozaj dôležité. Neporovnávajte sa s ostatnými. Ak ste pred týždňom vzali do ruky štetec a ešte z vás nie je Picasso, je to úplne v poriadku. Tí ľudia, od ktorých a o ktorých čítate literatúru, a ktorých fotky obdivujete v galériách, tiež raz začínali, ako teraz vy. A je dosť pravdepodobné, že zo začiatku to nebola taká sláva ako dnes. Pamätajte, že aj Agathu Christie so Záhadou na zámku Styles najskôr odmietlo šesť vydavateľov.
Môže byť kreatívny každý?
Ako tu už bolo párkrát spomenuté – áno. Predpoklady pre kreativitu má úplne každý a pokiaľ si myslíte, že kreatívni nie ste, mýlite sa. Ale, ako o všetky ostatné schopnosti, aj o tvorivosť je potrebné sa nejakým spôsobom starať a rozvíjať ju.
Pretože nikto múdry z neba nespadol a všetko, čo človek chce dosiahnuť, potrebuje čas, vôľu a úsilie. Práve vďaka tomu na každého niekde čaká jeho vlastné zvolanie: „Heuréka“.
Ako ste na tom s kreativitou vy? Je to pre vás bájna Atlantída alebo na rozvíjaní svojej tvorivosti pracujete? Čo vždy funguje na naštartovanie vašich nápadov?
Zdieľaj článok
Veľký audioknižný prieskum 2024
Audioknižný experiment: Vybrali sme najlepšie audioknihy z obľúbených žánrov
Veľký audioknižný prieskum 2023