Prečo by sme sa mali hrať aj v dospelosti

Ľudia sú hravé tvory. Ako v detstve, tak aj v dospelosti. Paradoxne ale v spoločnosti panuje presvedčenie o tom, že na hru majú nárok skôr deti. Preto sa na hrajúceho sa dospelého pozerá trochu pomedzi prsty. Hranie ale prináša nespočetne veľa benefitov, na ktoré by sme nemali zabúdať.

Hra je spájaná predovšetkým s detstvom, má pripravovať deti na ich rolu v živote, zaisťovať ich vývoj, zbližovať a pripravovať na životné interakcie a konfrontácie. Pre deti je hra stredobodom ich života, v dospievaní ale prichádzajú iné povinnosti, ktoré ju utláčajú do úzadia. A v dospelosti človek nevie kam skočiť natoľko, že na hru nie je čas a zároveň je v spoločnosti niekedy považovaná za nevhodnú, za stratu času. 

Hra má ale mnoho pozitívnych účinkov v každom veku a každý by si mal aspoň na chvíľu nájsť na hru čas. A že hranie nie je pre vás? Skúste sa trošku zamyslieť. Čaro hry je aj v tom, že to môže byť úplne čokoľvek – a tak si každý môže nájsť niečo, čo ho láka. Ale ako poznáte, či je niečo hra?

Čo je to hra?

Aby sme si rozumeli, je dôležité definovať, čo to tá hra vlastne je. A ako u väčšiny pojmov, ani hra nemá jasnú definíciu. Väčšina autorov sa však zhodne na tom, že hra má byť predovšetkým zábava, ktorá má prinášať pozitívne emócie ako radosť alebo uspokojenie. S tým súvisí aj to, že je to činnosť, ktorú vykonávame úplne dobrovoľne a slobodne

Každá hra musí mať svoje určité pravidlá. Tie musia byť jednoznačné a záväzné. Hra existuje vo svojom vlastnom priestore – na ihrisku, na stole, v políčkach, do ktorých dosádzame figúrky. Hranie sa je časovo ohraničené, má koniec a začiatok. Rovnako ako vieme, že hra začala, vieme, že hra musí raz aj skončiť. 

Hra je teda niečo, čo robíme dobrovoľne a z vlastnej vôle, má nám prinášať radosť a podlieha určitým pravidlám, ktoré musíme dodržiavať. Hraní sa má jasný začiatok a koniec, nemôžeme stráviť celý život v hre.

Napriek tomu si ale ako hru môžete definovať v podstate čokoľvek. Pôjdete si von zahádzať firsbee, prezlečiete sa za svoju obľúbenú filmovú postavu, v zime postavíte snehuliaka alebo sa idete guľovať. Hry síce majú svoje vlastné pravidlá, vy ale máte vo svojej moci určiť si, čo za hru budete považovať a čo nie. 

Teraz, keď už vieme, čo to hra je, je čas prejsť k tomu, prečo je pre naše životy dôležitá. Prečo by sme si mali nájsť vo svojom živote miesto na hranie?

Život je cesta za blaženosťou

Celý život sa človek za niečím ženie. Každý krok vedie k nejakému cieľu, ktorý filozof Eugen Fink nazýva blaženosťou. A túto blaženosť si každý definuje úplne inak. Pre niekoho je to dobrá pracovná pozícia, peniaze, šťastná rodina či perfektná postava. Ľudské kroky sú ale vypočítané k dosiahnutiu cieľa, nejakej životnej blaženosti, šťastia, nirvány. Najväčším paradoxom sveta je, že tento cieľ nikdy nedosiahne – keď dosiahne jednu métu, ženie sa za ďalším cieľom a tak stále dookola. Život je pre človeka nekonečnou honbou za budúcnosťou a vysnenou blaženosťou.

Hra túto cestu narušuje. Vytrhne vás z každodenného snaženia sa o dosiahnutia cieľa. A je jedno, či sa hráte na záhrade s deťmi futbal, krátite si čas piškvorkami, alebo hráte počítačové hry. Hra vám dodá pocit slobody, ocitáte sa v prítomnosti, ste tu a teraz a budúcnosť ani minulosť pre vás nie sú dôležité. 

Je ale dôležité, aby ste sa hrali pre hru samotnú. Ak pridáte hre nejaký ďalší zmysel, čaro vybočenia z reality sa naruší a človek spadne do kolobehu honby za cieľom. Ako príklad si zoberme napríklad hazardnú hru. Keď pokrový hráč hrá, lebo ho to baví, uvolní sa vďaka tomu a možno sa pridá ešte trošku adrenalínu, je to hra. Keď sa z neho stane gambler a hrá, aby vyhral určitú sumu peňazí, hra to byť prestáva.  Pravidlá sú rovnaké, poker je stále hra, ale hráč hrá s cieľom vyhrať peniaze a nie pre hru samotnú.

Pre človeka je dôležité sa zastaviť, na chvíľu byť len v prítomnosti, relaxovať a vyčistiť si hlavu. Je to vec, na ktorú ľudia zabúdajú, majú výčitky, keď nič nerobia a chcú byť neustále produktívni a v pohybe. A pritom už najväčšie osobnosti v histórii vedeli, že zastaviť sa a byť nachvíľu v pritomnosti je dôležité. A práve v tom vám pomôže hra.

Teraz už viete, čo je to hra a prečo by mala mať miesto vo vašom živote. Ako je to ale so skutočnými benefitmi pre vaše telo, myseľ a aj váš život?

Spájajú sa s ňou pozitívne emócie

Z hry by ste mali mať radosť. Do hry vstupujete s tým, že ju chcete hrať a očakávate, že vás naplní pozitívnymi emóciami. Pomôže vám odbúrať stres, vyplaví endorfíny a na chvíľu odvedie vašu pozornosť od každodenných starostí. Hra by mala byť zábava a zábava v ideálnom prípade znamená aj smiech. A ako vieme, smiech je životu prospešný hneď v mnohých aspektoch. Okrem už spomínaného odbúravania stresu tiež okysličuje organizmus, uľavuje od bolesti, posilňuje imunitný systém a zlepšuje trávenie.

Ak sa nehráte, môže to na vás mať opačný efekt. Psychológ Stuart Brown tvrdí, že hra je prirodzenosťou človeka a tiež jedna z jeho životných potrieb. A ak táto potreba nie je naplnená, môže to mať negatívny vplyv na vaše správanie – môžete byť podráždení, nespokojní so svojimi životmi a pod. Aby ste získali všetky benefity z hrania, je nutné, aby ste si na hranie urobili čas vo svojom každodennom živote. 

Ak naviac v hre uspejete, aspoň dočasne si tým zvýšite sebavedomie. To sa potom môže preniesť aj do vášho bežného života a možno si trúfnete na niečo, čoho ste sa obávali. Pretože keď hráte nejakú hru, ktorá vám ide, zvýšite si úroveň. Tak prečo by ste to nemohli urobiť aj v reálnom živote?

Hry tiež prebúdzajú zdravú súťaživosť. Motivujú vás vynaložiť pre víťazstvo veľa energie a niekedy aj času. Je ale nutné sa strážiť a nezačať brať hru až príliš vážne, čo by vám potenciálne mohlo pozitívne pocity pokaziť. S tým tiež súvisí hneď ďalší benefit. 

Zlepšíte si vzťahy

Hry sú spoločenská zábava. Aj keď sa môžete hrať aj sami, vo dvojici a viacerých hráčoch je to zábava. Hrou si s ostatnými tvoríte spoločné príjemné zážitky, ktoré môžu prehlušiť aj staré rozkoly. Spojujú vás už spomínané pozitívne emócie a vďaka hrám sa naučíte aj vzájomnej dôvere a empatii.

Naviac sa v hre búrajú socio-ekonomické hranice a všetci sú si rovní. Nezáleží na tom, aký majú príjem a ako sa im darí v súkromnom alebo pracovnom živote. A často to ani vôbec neviete, pretože hrať sa môžete s úplnými cudzincami. V hre sú jednoducho všetci ľudia na rovnakej úrovni, všetci sú spolu alebo protihráči a to je jediné, na čom záleží.

Tým sa dostávame k tomu, že vďaka hrám môžete spoznať nových ľudí a nájsť si nových priateľov. Či už hráte online hry v komunite ďalších hráčov, alebo chodíte každý týždeň hrať basketbal na rovnaké ihrisko, je dosť možné, že stretnete niekoho, s kým vás bude spájať nielen spoločný záujem, ale zároveň si budete aj sympatickejší.

Dostanú vás na čerstvý vzduch

Najlepšia vec, ktorú môžete spraviť po celom dni strávenom v kancelárii, je vyjsť von. Nasajete do seba vitamín D, nadýchate sa čerstvého vzduchu, uvoľníte sa od stresu a napätia. Pobyt vonku je aj skvelou formou aktívneho oddychu.

Čas na čerstvom vzduchu vás tiež nabije energiou – podľa štúdií vám dvadsať minútová prechádzka vonku dodá rovnako veľa energie, ako jedna šálka kávy. Pobyt vonku pomáha aj vášku cirkadiálnemu  rytmu, pretože vyjdete von z umelého osvetlenia, ktoré má vo zvyku váš prirodzený rytmus klamať. Vaše telo určite poteší aj pobyt v lese. O tom, aké pozitívne účinky na nás majú stromy, sa dočítate v článku od Bei.

Veľkou výhodou je, že vonkajších aktivít je nespočetne veľa. Nech už si vyberiete čokoľvek, telo vám za to poďakuje. Ale nezabúdajte, že stále by to mala byť zábava.

Poďakuje vám aj váš mozog

Pohybom si zlepšujete telesnú kondíciu, ste silnejší a obratnejší. Ale aj videohry, krížovky či stolové hry môžu mať dobrý vplyv na váš mozog

Napríklad hráči videohier majú lepšiu koordináciu rúk a očí. Podľa nemeckej štúdie ľudia, ktorí hrali Super Maria, mali lepšiu priestorovú orientáciu, strategické plánovanie, pamäť aj motorické funkcie rúk. Existuje štúdia, podľa ktorej chirurgovia, ktorí sú zároveň hráči videohier, robia presnejšie a rýchlejšie laparoskopické operácie, než tí lekári, ktorí bežne videohry nehrajú.

Aby ste trénovali mozog, nemusíte hrať videohry. Strategické myslenie si krásne vytrénujete napríklad hraním šachu, lúštením krížoviek, či skladaním puzzle. Ďalšie spoločenské hry vám pomôžu napríklad s postrehom alebo pamäťou, naučíte sa lepšie rozhodovať a riešiť problémy. 

Podnecujete fantáziu, kreativitu aj produktivitu

Deti sa toho najviac naučia pri hre. A dospelí ľudia na tom nie sú odlišne. Hranie hier vám pomôže trénovať fantáziu a naštartovať kreativitu. 

Mnoho spoločenských hier je založených na hľadaní nových riešení, vymýšľanie príbehov a stratégií. Sú oblasti, o ktorých v bežnom živote nepremýšľate, a to vám môže dodať úplne nové pohľady na svet. Donúti vás vyjsť zo svojej komfortnej zóny, a preto sú hry vhodné aj pre „tiché typy“, ktoré sa pri hraní dokážu uvoľniť.

Keď niekedy vypnete a plne sa ponoríte do hry, môže to mať pozitívny vplyv aj na vašu produktivitu. Produktivita totiž nie je o tom, že toho urobíte veľa, ale že niečo urobíte poriadne. K tomu vám môžu pomôcť hry, vďaka ktorým sa odpútate od skutočného sveta, dobijete energiu, uvoľníte sa a zbavíte sa stresu.

Ako využiť benefity hrania sa naplno?

Aby hranie malo skutočný efekt na vaše zdravie a myseľ, je nutné sa hrať pravidelne. A preto si na hranie musíte urobiť čas vo svojom každodennom živote. 

Mať čas pre seba, keď sú práca aj každodenné starosti tabu, je dôležité. A aj keď si myslíte, že behom dňa nanájdete ani kúsok času, kedy sa môžete venovať len sami sebe, niekde tam vždy je – iba si ho musíte spraviť. 

Ako už bolo povedané vyššie, hranie je pre ľudí rovnako dôležité, ako napríklad spánok. Áno, dokážete normálne fungovať a plávať životom aj bez hrania, každopádne potreba sa hrať je daná aj evolučne. Ľudia, ktorí sa viac hrajú, sa cítia lepšie. Záleží ale tiež na určitej pravidelnosti. Keď sa raz za rok na štrnásť dní počas dovolenky uvoľníte a dovolíte si nejakú zábavnú vec naviac, nebude to mať žiadny dlhodobý efekt. 

Hranie vás nebaví? 

Hra je pre človeka úplne prirodzená. Nemal by sa teda hanbiť za to, že sa hrá. Aj keď je na hranie počítačových hier v dospelosti pozerané ako niečo zlé, neznamená to, že to zlé je. A to isté platí o všetkých ostatných hrách. 

To, že vás hranie nebaví, je pravdepodobne zapríčinené vašimi vlastnými predsudkami. Spoločnosť sa na hry u dospelých pozerá ako na niečo zlé, a tak to častokrát aj vnímame. Ako dospelí si často v hlave utvoríme predstavu o nás samotných – aké správanie je spoločensky prijateľné, aké koníčky by ste mali mať a čo hovoriť. A na hru v tom veľakrát nie je miesto. Ale rovnako ako sa dospelý pes nehanbí za to, že sa hrá s loptičkou, ani človek by sa nemal hanbiť za svoje potešenie z hry. 

Veď aj slávni ľudia sa priznávajú k tomu, že sa hrajú hry. David Beckham stavia LEGO, David Cameron večer relaxuje pri Angry Birds, Robin Williams dokonca pomenoval svoju dcéru Zelda a keď Henrymu Cavillovi volali, že dostal rolu Supermana, nedvíhal telefón, lebo akurát hral World of Warcraft.

Tak prečo by ste sa za hranie hier mali hanbiť vy?