Spomaľte: 5 praktických tipov, ako na slow living

To auto pred nami ide tak príšerne pomaly. Prečo si taký pomalý? Nemôžeš to spraviť rýchlejšie? Jeho do tímu nechceme, je príliš pomalý.

Slovo pomalý si nespájame s pozitívnymi pocitmi. Máme radi, keď veci idú rýchlo a plynulo. Autá frčia, aplikácie v telefóne nezdržujú, pracovné stretnutia majú spád, objednávka v reštaurácii dorazí skôr, než si vyzlečieme kabát a stihneme sa usadiť ku stolu. Celý deň sa ženieme, aby sme rýchlo stihli to a ono a aby sme sa ráno mohli opäť zobudiť a pokračovať v nasadenom tempe.

Možno sme si už na to zvykli, no život nebol vždy taký rýchly. Dnes panikárime, že deň má iba dvadsaťštyri hodín a najradšej by sme ani nespali, aby sme všetko stihli. 

No kedysi, dávno predtým, než existovali moderné technológie alebo vôbec elektrina, ľudia pracovali omnoho menej. Vstávali so slnkom a so slnkom aj zaspávali. Nemohli si večer v pracovni zažať lampu, aby dopísali článok. 

Príchod noci bol jasným znamením končiacej námahy a začínajúceho odpočinku. Vedeli, že telo si potrebuje oddýchnuť, aby sa ráno v plnej sile pustilo do náročného zabezpečovania obživy.

Niečo na tom je, nemyslíte?

Dostupní 24/7 – absolútna sloboda alebo neustály tlak?

S príchodom internetu a moderných technológii sa svet, prirodzene, zrýchlil, a zväčšilo sa aj množstvo času, ktoré ľudia venujú práci. Pracovať sa totiž odrazu dá kdekoľvek a kedykoľvek – nemusíme sedieť v kancelárii ani čakať na denné svetlo. 

Táto sloboda nás však koniec-koncov zväzuje a vytvára na nás tlak, ktorý naši predkovia nepoznali. Zdvihnúť pracovný telefonát vďaka mobilu môžem predsa aj v sobotu ráno, keď sa chystám s deťmi na výlet. Nehovoriac o tom, že maily si viem skontrolovať aj v piatok o siedmej pri drinku s kamarátmi.

Kladieme nároky na seba a iní kladú nároky na nás. Sme neustále dostupní, chceme byť maximálne produktívni, najlepšie na viacerých miestach naraz, no napokon nikde nie sme naozaj

Čas nás tlačí a my sa ženieme vpred. Zaujímavé je, že moderné technológie by nám mali uľahčiť námahu a ušetriť čas, no paradoxne máme času stále menej a menej.

Slow living – teda pomalý život – je reakciou na toto rýchle životné tempo, ktoré často vedie ku konštantnej únave, pocitom nedostatočnosti či v krajnom prípade k úplnému vyhoreniu.

Myšlienkou pomalého života je, že človek nie je stroj, ktorého úlohou je neprestajne čosi produkovať, ale ľudskou bytosťou, ktorá sa potrebuje pravidelne zastaviť a načerpať. Naplno vnímať prítomnosť, dokázať sa obzrieť poza rameno a tešiť sa z výsledkov svojej práce.

Carl Honoré vo svojej knihe In Praise of Slowness: How A Worldwide Movement Is Challenging the Cult of Speed (v češtine vyšla ako Chvála pomalosti) tento životný štýl popisuje takto: 

Kvalita je nad kvantitu. Keď človek niečo robí, nepremýšľa nad ničím iným, sústredí sa len na prítomný okamih. V podstate sa dá povedať, že všetko robí najlepšie, ako dokáže, nie najrýchlejšie, ako dokáže.

Začalo to fast foodom

Vráťme sa však o krok späť. Zrýchlenie životného tempa sa totiž netýka len nás ako individuálnych ľudských bytostí, ale má nesmierny dopad na celú našu planétu. Nielenže rýchlo žijeme, ale aj rýchlo nakupujeme, rýchlo cestujeme, rýchlo jeme, rýchlo konzumujeme. 

Ešte skôr než sa objavil všeobecný pojem slow living, vzniklo hnutie Slow food. Založil ho Talian Carlo Petrini v osemdesiatych rokoch minulého storočia ako reakciu na to, že neďaleko slávnych barokových Španielskych schodov v historickom centre Ríma mali postaviť prevádzku McDonald‘s. 

Hnutie sa snažilo posunúť do popredia producentov lokálnych potravín a vyjadriť podporu miestnej gastronómii. Slow food sa tak stalo priamym opakom fast foodu, teda rýchleho občerstvenia. Podľa oficiálnych stránok je dnes Slow food celosvetovým hnutím, pod ktoré spadajú tisícky ďalších projektov a milióny aktivistov vo viac ako 160 krajinách sveta.

V reakcii na rýchly a konzumný spôsob života sa neskôr objavili aj hnutia ako slow fashion (pomalá móda) či slow travel (pomalé cestovanie). Pomalá móda kladie dôraz na produkciu oblečenia, ktorá je šetrná k životnému prostrediu, pri ktorej dostávajú výrobcovia za svoju prácu férovo zaplatené a pracujú v dôstojných podmienkach. Je tak opakom takzvanej fast fashion – tú reprezentujú módne reťazce, ktoré s cieľom vyprodukovať čo najrýchlejšie čo najviac využívajú lacné a zdraviu i životnému prostrediu škodlivé materiály a ich zamestnanci často pracujú v neľudských podmienkach.

Hnutie slow travel zas reaguje na obrovské spopularizovanie cestovania na sociálnych sieťach, ktoré v ľuďoch vyvoláva neustálu snahu vyrovnať sa ostatným, vidieť za život čo najviac krajín a tiež sa odfotiť na tom krásnom Instagramu hodnom mieste. Pomalé cestovanie prezentuje návrat k pôvodnému zmyslu cestovania po svete, ktorým je spoznávanie nových kultúr a života miestnych ľudí, vďaka ktorým človek získava širší rozhľad a vnútorne sa rozvíja. Prakticky to znamená, že si na jeden týždeň nenaplánuje návštevu piatich miest so všetkými turistickými pamiatkami, ale radšej tento čas strávi na jednom mieste, dôkladne ho preskúma, vedie rozhovory s miestnymi obyvateľmi a zaujíma sa o to, ako žijú.

Slow living sa často spája aj s minimalizmom, ktorého podstatou je menej vlastniť a viac zažiť. Všetky odvetvia hnutia slow living však majú spoločného menovateľa: snahu vrátiť životu tempo, ktoré je ohľaduplné k našej planéte a k človeku. 

Tak ako prírodné zdroje, aj tie ľudské majú svoje dno.

Späť k človeku

Všetci máme svoje limity. Fyzické, psychické, finančné, emocionálne. V snahe stihnúť kvantum povinností trpí kvalita našej práce aj oddychu, čas osamote aj s blízkymi. 

Spomaliť v tomto kontexte neznamená nasadiť slimačie tempo či vyložiť si nohy na stôl a o nič sa nestarať. Naopak, ide o vedomé hľadanie rovnováhy medzi prácou a odpočinkom, samotou a budovaním vzťahov. 

Kľúčové je pochopiť, že jedna ľudská bytosť nedokáže urobiť, stihnúť, vlastniť či zažiť úplne všetko, a je to tak v poriadku. 

Honoré vo svojej knihe zdôrazňuje, že sa potrebujeme naučiť umeniu hovoriť nie, usporiadať si priority, zastaviť sa, pozrieť sa na svoj život a zodpovedať si otázku: Na čom mi skutočne záleží? Práve tomu sa oplatí venovať svoj čas a plnú pozornosť.

Ako spomaliť? 5 praktických krokov, ktorými môžete začať

Hoci sú výhody pomalého životného štýlu pre naše zdravie, vzťahy a dokonca aj prácu také zjavné, nie je ľahké ponoriť sa doň len tak zo dňa na deň. 

Môžu nás brzdiť predovšetkým očakávania, či už tie, ktoré na nás kladú druhí, alebo tie, ktoré kladieme sami na seba. Verím, že týchto päť praktických rád vám pomôže vykročiť už dnes o čosi pomalšie a vedomejšie.

1. Nebojte sa povedať nie

Začneme tým, čo bolí najviac. Čo ak druhých sklamem? Čo ak si pomyslia, že som lenivý? Čo ak… Ťažko sa nám hovorí nie, pretože pre mnohých z nás je prirodzená túžba vyhovieť druhým, a to aj za cenu vlastného pohodlia. 

Je však veľmi dôležité poznať svoje limity. Medzi láskavou obetavosťou a všetečnou snahou mať všetko pod kontrolou je veľký rozdiel. 

Dobrým cvičením pre ego je pripomínať si, že svet sa nezrúti a neprestane sa točiť, keď to a to urobím až zajtra ráno a nie dnes o polnoci, že ten a ten to zvládne aj bezo mňa, keď ma premôže choroba. Každý z nás je jedinečný, no nikto nie je nenahraditeľný.

2. Počúvajte svoje telo

Táto rada úzko súvisí s predchádzajúcim bodom. Telo pozná svoje limity aj vo chvíľach, keď si ich naša myseľ odmieta pripustiť. 

Preto keď vás premáha únava počas dňa, choďte si na chvíľu ľahnúť. Keď sa necítite fit, nehrajte sa na hrdinu a dodajte svojmu telu potrebný oddych, lieky či vitamíny. Keď trpíte úzkosťami, nehanbite sa vyhľadať terapeuta. Keď nemáte dosť síl na poriadny tréning, nehroťte to. Rešpektujte svoju ľudskosť a obmedzenosť.

3. Naučte sa ovládať technológie, nenechajte sa ovládať vy nimi

John Mark Comer vo svojej knihe The Ruthless Elimination of Hurry píše (niečo podobné spomenul aj Seth Godin vo svojom známom blogu):

Tvoj mobil v skutočnosti neslúži tebe. Áno, ty si zaň platíš, no reálne slúži multimiliardovej korporácii v Kalifornii, nie tebe. Ty nie si zákazník, ale produkt. Na predaj je tvoja pozornosť a pokoj v duši. 

Naozaj, je naivné myslieť si, že tvorcom technológii ide o naše blaho a pokojný život. Naše mobily, tablety, počítače sú schválne nadizajnované tak, aby si z našej pozornosti deň čo deň ukrojili čo najväčší kus. 

Koľkokrát len tak z dlhej chvíle siahneme po mobile a bezmyšlienkovite začneme scrollovať Instagramom? Alebo ideme odpísať na email a znenazdajky sa ocitneme v čiernej diere Facebooku?

Ani nevieme ako a zrazu nestíhame robiť to, čo je podstatné a sťažujeme sa, že nemáme dostatok času. Stačí pritom používať technológie triezvejšie a uvedomelejšie.

Pomôcť môže napríklad malý trik: vždy, keď natiahnete ruku za mobilom, povedzte si, čo sa chystáte urobiť. Odpísať na správu? Zavolať kamoške? Skontrolovať, či vám neprišiel mail, na ktorý čakáte? Často sa pristihnete pri tom, že vlastne nejde o nič dôležité, a mobil napokon zostane ležať tam, kde predtým.

4. Venujte plnú pozornosť tomu, čo práve robíte

Multitasking nie je kráľ, na to sme už snáď všetci prišli. Preto keď pracujete, sústreďte sa na to, aby ste podali kvalitný výkon a nenechajte sa rozptýliť. Jedlo si vychutnávajte pomaly, nenahádžte ho do seba popri seriáli alebo ťukaní do počítača – dokonca aj vaše trávenie sa vám poďakuje. 

Keď si vyjdete von s kamarátmi, nechajte si mobil vo vrecku a venujte im svoju plnú pozornosť. Pýtajte sa ich, zaujímajte sa, tešte sa s nimi a smúťte s nimi, prežijete spolu vzácne momenty a získate skutočné spomienky. Skúste si občas pozrieť film, prečítať knihu, vypočuť audioknihu alebo celý hudobný album bez toho, aby ste sa pri tom stále snažili „využiť čas čo najefektívnejšie“ – jednoducho sa zastavte a nerobte nič iné, oceňujte tú námahu a umeleckú hodnotu, ktorú do týchto vecí ktosi vložil. 

Nie vždy sa to dá, ale vie to byť nesmierne obohacujúce.

5. Pravidelne trávte čas osamote a reflektujte

Pre každého takýto čas osamote môže vyzerať inak. Niekto sa rád prechádza v prírode, iný cvičí jogu, ďalší si píše do denníka alebo sa modlí, medituje… Dôležité je nájsť si tichý moment na začiatku, uprostred či na konci hlučného dňa. 

Premýšľať nad tým, čo bolo, reflektovať a byť vďačný. Vďačnosť je niečo, na čo v rýchlo plynúcich dňoch často zabúdame, a pritom je taká kľúčová a prospešná pre náš život

Nezabúdajme sa preto pravidelne ohliadať späť a pripomínať si, že život je vzácny dar, ktorého okamihy stojí za to prežívať plnými dúškami, nielen stále bezmyšlienkovite lapať po dychu.

Zaručí mi slow living šťastný a bezstarostný život?

Praktizovanie pomalého životného štýlu je z dlhodobého hľadiska nesmierne prospešné pre naše zdravie, vzťahy či prácu. Neznamená to však, že naše dni už nikdy nebudú plné napätia, stresu a neodkladných povinností. 

Samozrejme, že niektoré chvíle či obdobia v živote si vyžadujú naše plné nasadenie a rýchle konanie, no pri tom všetkom nesmieme zabúdať na oddych, čas strávený s blízkymi ľuďmi a vďačnosť za to, čo máme a čo sme zažili. Starosti a únava sú prirodzenou súčasťou nášho života, no nesmú nám zastrieť zrak pred tým, čo je skutočne dôležité.

Ako nachádzate rovnováhu medzi prácou a odpočinkom vy? Čo vám pomáha spomaliť a žiť uvedomelejšie? Podeľte sa so mnou v komentároch!