Všetci sme raz chodili do školy a s povinným čítaním máme svoje skúsenosti. Hlavne s tým, ako sa mu vyhnúť 😀 Existuje doslova milión vecí, ktoré by ste robili radšej, než sa pustili do čítania Dostojevského, Kafku, Austenovej alebo Čapka. Pravdepodobne je väčšina tých kníh naozaj dobrá, ale povinné čítanie znie tak definitívne.
Ale asi len skutočne veľký knihomol, ktorý s radosťou číta všetko do radu, nemá s týmto čítaním problém. Predsa len sa výber týchto kníh pohybuje v rozpätí niekoľkých žánrov a poézia môže pre niekoho znamenať radosť a pre druhého utrpenie. Tak väčšinou treba zatnúť zuby a pretrpieť si to.
Audioknihy v tomto niekedy dosť ťažkom boji môžu pomôcť a možno práve vďaka nim je väčšina povinného čítania ľahko zvládnuteľná.
Dokonca sa počúvanie audiokníh dá spojiť aj s menej príjemnými činnosťami, ktoré síce robiť nechcete, ale bohužiaľ sa im nedá vyhnúť. Tak si trochu ušetrite čas a spojte nepríjemné s užitočným a zabite dve muchy jednou ranou.
Vžite sa do týchto situácii, v ktorých väčšinou ani byť nechcete…
…a teraz spravte jednu revolučnú vec a nasaďte si slúchadlá alebo zapnite repráky, pustite si k tomu klasickú literatúru a zbavíte sa dvoch vecí naraz 🙂
Takto to vyzerá v praxi:
No a samozrejme nemusíte sa zamerať len na činnosti, ktoré robiť nechcete, ale môžete spojiť aj príjemné s užitočným. Všetky činnosti, kde sa práve nemusíte hlboko zamýšľať nad problémami sveta, sa dajú spojiť s audioknihami. Tak nad tým porozmýšľajte.
Audioknihy z povinného čítania nájdete TU.
- 7 rád Austina Kleona, ktoré zmenia váš život - 7. mája 2020
- Frankfurter Buchmesse 2018 - 18. októbra 2018
- 10 situácií, kedy vám audioknihy zachránia letnú dovolenku - 9. augusta 2018
2 komentáre
Audinovinky #48 | Blog Audiolibrix
26. marca 2018 @ 14:14
[…] Ako sa donutiť počúvať klasiku Klasika pro […]
31. marca 2018 @ 07:48
Jó….povinná četba. To bylo něco „stašného“. Naštěstí mne to z větší části minulo. Dostal jsem se max. k Babičce a něco málo od K. Čapka a toho bylo dost zfilmovaného. 🙂
„Nějaký“ Tojstoj mě mohl být tehdá „ukradený“….. 🙂 A imperialističtí autoři jako Orwel či Dickens byly pro mne neznámou a možná to bylo i tabu. Pamatuji si ještě z dob svého pubertálního mládí, jak jsme hltali z filmovanou verzi od U. Eca – Jméno růže. Hlavvně tu erotickou scénu….. 😛
Co bych za to tehdy dal, kdyby byla ta možnost povinnou četbu poslouchat. :-O
V dětství a pubertě jsem mluvené slovo miloval, ať už v podání Horníčka, Brodského, Wericha aj. velkinánů tehdejší doby. Vlastnil jsem i několik audio kazet. Gramofon jsme doma neměli. 🙁
Na druhou stranu musím říct, že by bylo vhodné (ale já na tom nic nezměním) povinnou četbu aktualizovat. Máme tu přeci moderní dějiny, pro dnešní mládež neznámé (letos osmičkové výročí) a určitě by se našla řada novodobě zpracovaných knižních titulů, které by si pozornost zasloužily. Ať už se to týká našich dějin (teď myslím Československých) či světových.