5 praktických tipov k dosiahnutiu vašich cieľov

Ak máte cieľ, ale nevytýčili ste si postup, ako sa k nemu dopracujete, nie je to cieľ. Je to len sen. Ciele sú pre nás niečím magickým – radi si ich stanovujeme a radi si predstavujeme, ako to bude vyzerať, keď sa k nim dopracujeme. Tú cestu samotnú si ale predstavujeme len zriedkakedy.

A keď používam slovo cieľ, myslím tým všetky možné druhy cieľov. Životné / kariérne ciele ako povýšenie, rozjazd vlastného podniku, založenie rodiny … Aj osobné ako chudnutie, učenie sa novým schopnostiam, väčší pohyb … Doplňte si ten svoj, ak tu chýba.

Spomeňte si na svoje ciele z minulosti, ktoré sa vám dosiahnuť nepodarilo. Ruku na srdce, mali ste nejaký plán, rozdelili ste si postup, urobili si z neho prioritu, obetovali mu niečo?

Vybrať si, čo chcete, je super. Máte sen. Aby ste ho premenili na cieľ, budete potrebovať poriadnu dávku sebadisciplíny a konkrétny plán.

Ako obvykle, píšem vlastne terapeutický článok, aby som sama sebe pripomenula tipy, ktoré mi v minulosti na dosiahnutie cieľov najviac pomohli. A verím, že pomôžu aj vám.

Ale najprv…

Prečo to robíte?

Takže ste sa rozhodli, čo chcete. Máte sen a chcete ho pretvoriť na cieľ. Nejdem vám nič hovoriť o tom, ako si stanovovať dobré a reálne ciele, to je zase na iný článok. No idem vás ešte na chvíľu zastaviť.

Vaším prvým krokom by totiž mala byť introspekcia. Pozrite sa (obrazne povedané) dovnútra a opýtajte sa sami seba, prečo toto vôbec chcete?

Nájsť odpoveď na tú otázku možno nebude ľahké, ale je to celkom zásadné. Môžete si totiž stanoviť pekné, akčné a zvládnuteľné ciele … a tiež sa k nim v lepšom prípade dopracovať. Ale ak to budete celé robiť zo zlého dôvodu, tak vám to rovnako žiadne veľké uspokojenie neprinesie. A v horšom prípade sa k nim nedopracujete – práve preto, že ste si nikdy neujasnili, prečo to chcete a robíte.

Ak čítate tento článok a už máte v hlave nejaký cieľ, skúste si na tú otázku odpovedať. Prečo to robíte? Ale naozaj – prečo?

A buďte úprimní. To je kľúčové.

Aby som vám pomohla s vašou vlastnou úprimnosťou a aby ste vedeli, že to myslím vážne, prichádza rad na príklad z môjho života, za ktorý sa ešte stále hanbím…

Odjakživa som si chcela urobiť doktorát z literatúry.

Dokonca som sa na štúdium aj prihlásila, ale vzhľadom na moju takmer nulovú prípravu a prístup k učeniu v štýle „to nejako obkecám“ (ktorý mi do tej doby celkom prechádzal) vás asi nijako neprekvapí, že ma na štúdium neprijali. V tú chvíľu som začala zvažovať, či sa prihlásim ďalší rok – či mi to za to stojí. A vtedy som sa donútila zamyslieť nad tým, prečo to vôbec chcem.

Našla som odpoveď, ktorá ma veľmi nepotešila. Prečo som to chcela? Pretože som to jednoducho chcela. Pretože mám rada literatúru. Pretože to dobre znelo. Ale hlavne – pretože som si chcela niečo dokázať. Byť v mojich očiach „lepšia“ ako ostatní.

Dnes nad svojou minulou ja krútim hlavou. Ako asi tušíte, nič z toho nebol dobrý dôvod. A už vôbec sa nepozastavujem nad svojím pochabým posudzovaním toho, čo je „lepšie“ a „horšie“.

Dostala som sa teda k uvažovaniu o tom, čo s tým doktorátom reálne dokážem robiť. Ako mi pomôže v živote, ako ho využijem, čo nové mi prinesie. A výsledkom bola moja šťastná rozlúčka so študijnou kariérou.

K akému záveru ste so svojím cieľom došli vy? Ak ste prišli s dobrým dôvodom a ďalej túžite po danej veci, ideme na krok druhý. Ten je rovnako dôležitý a zjednoduší vám ho práve to, keď si ujasníte svoju motiváciu. Akonáhle ju máte, ste pripravení prekonávať prekážky. Čože, na ceste za cieľom budú prekážky? Áno. A preto…

Vyberte si svoj sendvič s ** čiek

Úspech sa nikdy nedostaví sám a nikdy nepríde len tak cez noc. Občas je ťažké tomu veriť, pretože žijeme v čase, keď médiá príbehy úspešných ľudí podávajú ako také rany z čistého neba, úspech cez noc. Ale musíte mať na pamäti, že pred akýmkoľvek náhlym vzostupom sa väčšinou skrývajú mesiace aj roky driny, odmietnutí… A ľudí na pokraji zúfalstva, ktorí premýšľajú, či by sa svojho sna mali vzdať alebo nie. Je jednoduché sústrediť sa na pozlátko a vidieť len výsledky.

Proces toho, ako sa človek k týmto výsledkom dopracoval, totiž pre médiá a verejnosť väčšinou tak zaujímavé nebývajú. Vidíme úspešného podnikateľa so spoločnosťou. Nevidíme dlhé roky práce 7 dní v týždni na úkor voľného času, rodiny a psychického i fyzického zdravia. Vidíme slávnu herečku v letnom trháku, nevidíme roky zúfalých konkurzov, hlúpych reklám a práce čašníčky, aby na tie konkurzy, kde sa jej občas aj vysmejú, mohla vôbec chodiť. Tak to skrátka je.

Ale nech už budete chcieť dosiahnuť čohokoľvek, čakajú vás aj tie ťažké chvíle. Nič nie je zadarmo.

Elizabeth Gilbert tomu hovorí shit sandwich. Tento sendvič predstavuje všetky obete, ktoré budete musieť priniesť na oltár svojho úspechu. Mark Manson hovorí, že si volíte bolesť, ktorú chcete vo svojom živote znášať.

Aby ste svoj cieľ dosiahli, budete tomu musieť niečo obetovať. A nebude to ľahké. Otázkou pre vás teda je – ste ochotní to podstúpiť?

Teraz sme v druhom kroku. Už viete, prečo chcete niečo dosiahnuť. Je načase si uvedomiť, čo budete musieť podstúpiť, aby sa to naozaj podarilo.

„Chcem byť chudá“ môže byť dobrý cieľ. Ale viete si predstaviť, čo sa za jeho splnením skrýva?

Manson v audioknihe Důmyslné umění, jak mít všechno u p ** ele spomína, že chcel byť slávnym gitaristom. Predstavoval si tú slávu, úspech. Predstavoval si, ako stojí na pódiu a hrá pre milujúce davy. Čo si ale pri svojej túžbe dopracovať sa k tomu momentu nepredstavoval, boli dlhé hodiny, ktoré bude musieť hrou na gitaru tráviť, aby hral tak skvele, že sa na ten vrchol dostane.

Vysníval si výsledok, ale nechcel podstúpiť proces. A preto sa mu tiež k výsledku nikdy nepodarilo dostať.

Podobne ako Manson to má väčšina ľudí. Priznajte si to sami, nikdy ste nevideli slávneho speváka a nepovedali si, že by ste to chceli byť vy? Mať peniaze, slávu, robiť, čo máte radi … Alebo ste nestretli bohatého podnikateľa, u ktorého ste si pomysleli, že tak by ste sa tiež chceli mať … štíhleho človeka, pri ktorom vás napadlo, že tak by ste tiež chceli vyzerať?

Radi vidíme výsledky, ale nie to, čo k nim viedlo. Prečo aj.

Lenže keď si volíte svoj cieľ, volíte si spolu s ním aj tú ťažkú ​​(a často strastiplnú) cestu plnú driny, odmietania a neúspechu. Volíte si spolu s cieľom ten svoj sendvič s ** čiek. Ste ochotní ho zjesť, pretože je nutnosťou na ceste za splnením vášho cieľa – sami ste si ho vybrali.

Takže, keď si budete vyberať svoj cieľ, skúste sa v rámci prvých krokov zamyslieť nad tým, čo bude treba na ceste k jeho dosiahnutiu podstúpiť. A je to váš sendvič? Ste ochotní sa aj tak zahryznúť?

Ak je odpoveďou áno, postupujte ďalej.

Potrebujete stratégiu

Medzi ľuďmi sa hovorí, že poriadok je pre blbcov, inteligent zvládne chaos. Je to ale absurdná hlúposť. Chaos vás v živote nikam nedostane. Aby ste niečo dosiahli, bohužiaľ potrebujete organizáciu. Hovorím žiaľ – pre tých z vás (a ja som bývala jedným z vás), ktorí neradi plánujú a organizujú.

Ako som písala na začiatku, bez jasných krokov vedúcich k vášmu cieľu to žiadny cieľ nie je, len obyčajný sen. A v tej fáze je väčšina z nás často zaseknutá. Má „životné ciele“, bez toho aby si uvedomila, že ide skôr iba o sny.

Ak máte cieľ, potrebujete na ňom pracovať. Nestačí si povedať, že za rok chcete byť v bode X. Ako sa do toho bodu plánujete dostať? Čo pre to urobíte každý mesiac, týždeň… čo pre to urobíte dnes?

Pri plánovaní skúste ísť od konca – čo všetko potrebujete na to, aby ste sa v bode X ocitli? Všetko si zapíšte a rozdeľte si veci podľa toho, ako dlho budú trvať.

Rozdeľte si svoj hlavný cieľ na menšie, čiastkové ciele. Jednak uvidíte svoj postup do cieľovej rovinky a zároveň vás plnenie tých menších cieľov bude motivovať k ďalšej práci na sebe. Či už chcete jesť zdravo, cvičiť, učiť sa cudzie jazyky, alebo sa živiť tým, čo milujete.

A keď hovorím plán, nemyslím tým deadline. Myslím tým rozvrh, myslím tým štruktúru. Deadliny môžu mať negatívny vplyv – ak niečo robíte prvýkrát, asi ťažko budete mať dobrý odhad ohľadom toho, ako dlho vám daná vec bude trvať. A ak ju nesplníte vo vopred určenom deadline, môžu sa dostaviť pocity sklamania, ktoré vás donútia to celé vzdať.

Akonáhle si všetko naplánujete, pomôže mať to na očiach. Znie to trápne, ale je to pravda. Môžete použiť nástenku, môžete použiť Bullet Journal… Ale majte svoje ciele vždy „na očiach“ a nezabúdajte na ne. Musíte si z nich urobiť prioritu. Inak ich nikdy nedosiahnete.

A ak ste sa už zasekli, pretože ani netušíte, aké kroky by ste mali podnikať, mám pre vás ďalšiu cennú radu.

Nájdite si mentorov

Poznáte to pravidlo, že vy sami ste priemerom piatich ľudí, s ktorými sa najviac stretávate? Skúste sa schválne zamyslieť nad ľuďmi, s ktorými ste najviac v kontakte. Ako vás ovplyvňujú? Aký vidíte rozdiel medzi tým, ako ste sa správali napríklad pred 5 rokmi a teraz – a s kým ste sa pred tými 5 rokmi bavili?

Pri ceste životom (a nielen za plnením dôležitých cieľov) je neskutočne podstatné, akých ľudí si beriete ako sprievodcov na cestu. Väčšina z nás sa prispôsobuje svojmu okoliu. Ľudia, s ktorými trávite čas, postupne ovplyvňujú váš životný štýl, vaše myšlienky, názory i hodnoty.

Mali by ste sa obklopovať ľuďmi, ktorí vás inšpirujú a podporujú. To platí za každej situácie.

Ak ste na ceste za splnením akéhokoľvek cieľa, platí to dvojnásobne.

Predstavte si, že sa pokúšate prestať fajčiť. Ale všetci vaši kamaráti sú fajčiari. Na všetkých zrazoch ste jediný človek, ktorý sa snaží prestať. A okrem toho, že ich vidíte, vás ešte prehovárajú.

Prosím ťa, daj si jednu …. Kašli na to…

Aká veľká je šanca, že sa vám s fajčením podarí skoncovať? Veľmi malá. A ak áno, wow, klobúk dole!

Moja ďalšia rada teda znie – nájdite si mentorov. Či už ide o ľudí, ktorí vás inšpirujú, alebo ľudí, ktorí majú rovnaké presvedčenie a ktorí vás nebudú sťahovať dolu. Úplne najlepšie je obklopiť sa ľuďmi, ktorí od vás očakávajú lepšie výsledky, než od seba čakáte vy sami. Hovorí sa to jednoducho, robí sa to horšie. Ale neskutočne to pomáha.

Poznáte niekoho, kto uspel vo veci, o ktorú sa pokúšate? Napíšte mu (alebo zavolajte), pozvite ho napríklad na kávu a vyspovedajte ho. Je veľká šanca, že sa s vami rád pobaví a vy získate cenné rady a trochu motivácie.

A ak vás nikto taký nenapadá, nezúfajte. Žijeme v dobe, keď máte na dosah veľa nových ľudí aj v prípade, že žijete v dedine, ktorá má 6 ľudí, 1 kostol a 7 krčiem. Máte totiž (audio) knihy a internet.

Ako váš mentor môže pokojne fungovať niektorý z inšpiratívnych autorov kníh alebo článkov na Medium a iných platformách. Alebo YouTuber, ktorý tvorí obsah, čo vám hovorí priamo do duše. Trávte s nimi čas. Pomôže vám to dostať sa do správneho rozpoloženia a nachádzať tie spomínané cenné rady.

Pre mňa sú to napríklad Margit Slimáková o zdraví, The Financial Diet ohľadom financií, Mark Manson na celkové nastavenie mysli, Thomas Frank na produktivitu a učenie, alebo napríklad Tom Bilyeu a Marie Forleo na inšpiráciu vo všetkých ohľadoch. No a množstvo ďalších ľudí, ale to by sme tu boli dlho.

Potrebujete oporu a inšpiráciu. Potrebujete si veci zjednodušovať. Čo ma privádza k poslednému bodu.

Zjednodušte si to, ako len môžete

Našou prioritou sa v posledných desaťročiach stalo pohodlie. Lenivosť nás doviedla do stavu, keď potrebujeme mať všetko hneď a najlepšie bez práce. Akonáhle máme tú jednoduchú cestu pred sebou, vydáme sa po nej. Je to impulz.

Snaha dosiahnuť akýkoľvek cieľ je vždy rozhodovaním medzi krátkodobým uspokojením v danej chvíli a dlhodobou spokojnosťou v budúcnosti.

V čase sociálnych médií, televízie, pripravených jedál a dovozov asi nie je pre nikoho prekvapením, že drvivá väčšina ľudí si vždy vyberie krátkodobé uspokojenie. Pretože príde hneď. Pretože je na rozdiel od toho neskoršieho isté.

Určite poznáte slávnu štúdiu s marshmalows, kde dali vedci deťom sladkosť a nechali ich s ňou v miestnosti. Premisa bola jednoduchá – môžeš si teraz zjesť jednu sladkosť. Ale keď ju nezješ a počkáš, kým sa vrátim, dostaneš dve. Jednoduchý rozdiel medzi istou odmenou hneď, alebo neistou, ale lepšou odmenou neskôr.

Drvivá väčšina zje jednu sladkosť.

A tiež sa hovorí, že lepší holub v hrsti ako vrabec na streche, však. U dospelých prebiehali rovnaké experimenty s peniazmi. S nápadne podobnými výsledkami.

Odloženie uspokojenia je záležitosťou disciplíny a schopnosti vidieť „celý obraz“. Ak chcete dosiahnuť nejaký cieľ, potrebujete preorientovať svoj pohľad na dlhodobé ciele. Čo je vlastne to najťažšie.

Preto by ste mali urobiť čokoľvek pre to, aby ste si to zjednodušili.

Zjednodušujete si cestu už tým, že viete, prečo niečo robíte. A tak máte vnútornú motiváciu. Zjednodušujete si ju tým, že si ten jeden veľký cieľ rozložíte na menšie, zvládnuteľnejšie. Zjednodušujete si to tým, že si nájdete ľudí, ktorí vás v tom zdolávanie podporia. Ale sú aj ďalšie kroky, ktoré môžete podniknúť.

Tak napríklad, ak budete chcieť jesť zdravo, je potrebné sa zbaviť všetkého jedla, ktoré máte doma a vášmu novému jedálničku nezodpovedá. Nemusíte ho vyhadzovať – ​​pokiaľ to nie je nutné, nikdy ho nevyhadzujte. Trvanlivé potraviny pokojne dajte niekomu, kto ich zje. Keď som začala jesť low-carb, ľudia okolo mňa ma milovali, pretože dostali veľa jedla.

Prečo sa ho zbavujete? Nechcete si nechávať otvorené zadné vrátka. Nechcete dať šancu pohodlnosti, ktorá sa skôr alebo neskôr dostaví a núti vás zjesť, „čo máte doma“. Ak doma nič zlé mať nebudete, tak to nezjete. Pretože to by už vyžadovalo nejakú akciu.

Keď sa učíte cudzí jazyk, nenechávajte to ako poslednú vec svojho dňa. To je totiž najistejšia cesta, ako sa k tomu nedostať a odložiť to na ďalší deň. Budete už unavení, neostane čas. Tak… zajtra je tiež deň… Nie. Ak je to váš cieľ, urobte si z neho prioritu. A to znamená, že sa tomu budete venovať ako prvému. Akonáhle budete mať toto splnené, môžete pokračovať vo svojom dni.

Môžete sa tomu pokojne venovať len 5 alebo 10 minút. Podstatné ale je, že to naozaj urobíte a neodložíte. Pretože si to nepovolíte. Večer je také jednoduché čokoľvek odložiť. Aké výhovorky máte ráno? 10 minút vás v ničom nezabrzdí.

Ak je vašim cieľom pohyb, ráno je na to ideálny čas – pomôže to aj vášmu spánku . Ľudia si často myslia, že s lepším spánkom im pomôže cvičenie večer, ale je to presne naopak. Mimochodom, pri cvičení pomôže aj nejaký parťák. Akonáhle budete chodiť cvičiť s niekým, je menšia pravdepodobnosť, že to zrušíte. Predsa by ste o pohyb nepripravili aj jeho, však.

Je vtipné, akú zodpovednosť cítime k iným ľuďom. Bez toho, aby sme boli schopní reprodukovať rovnakú zodpovednosť voči sebe. Jedným z ďalších zjednodušení teda môže byť aj tzv. accountability buddy. Teda človek, ktorý bude vedieť, čo sa snažíte dosiahnuť.

Akonáhle totiž robíte niečo „v tajnosti“, je oveľa ľahšie to vzdať, pretože sa vlastne nemusíte hanbiť, že ste niečo nezvládli. Naopak, akonáhle si pridáte ten tlak, že o tom niekto vie, cítite naraz väčšiu zodpovednosť.

(A ešte mi odpustite ďalšiu poznámku na okraj – dajte si pri zdieľaní s ostatnými pozor na formuláciu toho, čo poviete. Nepopisujte ľuďom svoj cieľ, povedzte im, ako na ňom pracujete. Akonáhle totiž s ľuďmi zdieľate plán, môžete si ublížiť, pretože váš mozog ho spokojne môže brať za hotový a vaša motivácia sa vyparí.)

Aj v prípade kariérnej zmeny, túžby mať lepšie vzťahy a akýchkoľvek dlhodobých zmien platí, že keď z nich urobíte prioritu a budete sa im naozaj venovať v prvom rade, je menšia šanca, že ich budete odkladať.

Na záver

Asi by som mohla pokračovať, ale tie základné tipy, podľa mňa, už máte. Možno ste ich už čítali inde. Možno vám prídu úplne jasné. Ale občas sa oplatí pripomenúť si aj niečo, čo už dávno viete.

Držím vám palce na ceste za tým, čo ste si vybrali!

Máte nejaké vlastné tipy alebo triky, ktoré vám vždy pomôžu držať sa na ceste za svojimi cieľmi? Alebo inšpirujúcich mentorov, ktorých by ste odporučili ostatným (čítajte: mne)? Sekcia komentárov je pre vás otvorená 🙂