Ako študovať v karanténe

Všade sa hovorí o tom, ako zvádať home office, a tak trochu sa zabúda na to, že v novej situácii sú aj študenti. Sú postavení do novej role, kedy je osud naučenej látky len v ich rukách a škola má zrazu zaplniť ich voľný čas viac, než kedykoľvek predtým.

Ako sa teda popasovať so samoštúdion? Dá sa študium doma to zvládnuť? A ako sa máme do toho učenia dokopať?

Vyložme rovno karty na stôl. Ťažko.

V tejto chvíli sa totiž prejavia vaše študijné návyky, ktoré ste si začali vytvárať už na základnej škole a ťahajú sa s vami až do posledných stupňov vzdelania. Len si siahnite do svojho svedomia. Učíte sa priebežne, alebo nárazovo? Robíte si vlastné poznámky, alebo ich vždy ťaháte od spolužiakov? Alebo sa učíte len z prezentácií? A chodíte vôbec na prednášky?

Všetky vaše návyky a zvyky teraz vylezú napovrch. A vy zistíte, ako (ne)efektívny bol váš prístup. Našťastie ale nič nie je stratené a zavedením niekoľkých jednoduchých zásad môžete svoj prístup preorganizovať.

Ako to nerobiť

Mojich päť rokov na vysokej škole bolo založené na samoštúdiu. Respektíve na prečítaní kvánt kníh, z ktorých sa nakoniec skúška skladala. V zásade sa tam razil prístup, že “na prednášky je hrozne dôležité chodiť, ale radšej si z toho veľa nepamätajte, pretože skúška bude aj tak z tej a tej knihy” Akože… díky za nič.

A aj keď som úspešne dokončila oba stupne vysokoškolského vzdelania, bola som skôr skvelý príklad toho, ako to nerobiť. Povinnú literatúru som videla skôr z rýchlika a učenie naháňala až po začiatku skúškového. (Dúfam, že to teraz nečíta nikto z mojich vyučujúcich.) Ale! Poctivo som bola na všetkých prednáškach (ja viem, písala som, že sa vlastne nepočítajú), takže som si vždy odslúžila nejaké to týždenné študijné minimum.

No ale napriek tomu, že som sama párkrát spadla na pusu, dá rozum, že vám teraz môžem hovoriť, ako sa to dá robiť lepšie. Z mojej skúsenosti som vytvorila niekoľko okruhov, ktoré je dôležité pri učení sa doma zvážiť:

  • Nastavte si mantinely a jasné ciele – štúdium je vlastne vaša práca a tam zaprvé nie ste nonstop a zadruhé musíte vykázať nejakú dokončenú činnosť.
  • Kvalita nie je o kvantite – osemhodinový spánok je viac, než učenie sa do tretej ráno.
  • Deadline je váš najlepší kamarát – keď si ho nastavíte o týžden skôr.
  • “Toto si budem pamätať” je mýtus – nebudete si pamätať ani to, že si to nepamätáte.
  • Deň pred skúškou je lepšie ísť na pivo, než sa učiť – to nám hovoril češtinár pred maturitou a ešte sa k tomu dostaneme.

1: Pevný režim

Pracujte v jasne vymedzenom čase a minimálne jeden deň v týždni si urobte voľnejší. Nemusí byť každý deň rutina úplne rovnaká, ale ideálne deň dopredu by ste si mohli vytvoriť časový harmonogram, podľa ktorého sa budete riadiť. Super je tiež spraviť si to-do list, aby ste pred sebou videli, čo ste už urobili a čo vám ešte zostáva.

Pri to-do liste ale pozor. Nepíšte si tam veci len preto, aby ste si ich odškrtli. Váš študijný deň nestojí na tom, že si ráno vyčistíte zuby. Napíšte tam hlavné body, ktoré ideálne rozložíte na menšie celky – tým sa vám úloha bude zdať zvládnuteľnejšia. Napríklad:

Zadanie: Napísať seminárku na 10NS o téme, o ktorej som nikdy v živote nepočul: (1) zistiť, o čom to má byť, (2) dohľadať si materiály a zapracovať zdroje, (3) vytvoriť osnovu, (4) začať písať – dnes aspoň 2NS, (5) otvoriť si pivo.

Špeciálny tip: Pokiaľ ste zvyknutí pravidelne chodiť na prednášky, skúste sa učiť v čase, keď by ste inak hodinu mali (alebo aspoň v ten deň), alebo aspoň kopírujte časovú dĺžku prednášky. Budete mať pevne ohraničený časový blok, v ktorom by ste v normálnom svete robili úplne totožnú činnosť.

Režim je alfa a omega. Keď budete veci posúvať, budú sa nabaľovať ako snehová guľa. A keď si tých gulí vytvoríte viac, nepostavíte snehuliaka, ale skôr bezpečný základ pre vyhorenie a problémy s úzkosťou. Inými slovami, bude sa vám akurát stupňovať úroveň stresu a spotreba kávy.

Ak si vytvoríte dlhodobý plán učenia, budete mať prehľad, čo kedy musíte urobiť a tiež, koľko času vám zostáva a či musíte pridať, alebo môžete napríklad povoliť. Super tipy na túto tému tiež nájdete v článku od Petry.

2: Hlavne s odpočinkom

Každá práca sa potrebuje vyvážiť odpočinkom. Môžete si osvojiť nejakú odbornú (či overenú) techniku ako pomodoro, alebo si môžete vytvoriť systém vlastný. Najdôležitejšie je naučiť sa ho dodržiavať.

Budete sa hodinu učiť a potom si dáte 15 minút pauzu? Alebo si dáte pol hodinku oddych po úspešne splnenej úlohe? Budete kopírovať režim zo školy? Alebo si po jednej dočítanej kapitole prečítate kapitolu svojho obľúbeného románu? Je to na vás.

Dôležité je pamätať si, že odpočívať je potrebné a že keď budete makať od nevidím do nevidím, raz sa to na vás odrazí. Študovať nonstop sa nedá a pravidelných osem hodín spánku vás odmení omnoho viac, než tri hodiny učenia naviac.

3: Nesmiete sa zahltiť

Keď si prácu rovnomerne rozložíte, nebudete ju musieť dokončiť hneď. Žiadny spisovateľ nenapísal knihu za jedno popoludnie (ak to nebol Wittgenstein), preto ani vy nemusíte napísať dvadsaťstranovú seminárku za tri hodiny. Pokiaľ ale ste chronickí odkladači (ako ja), okalmte sami seba: deadline si stanovte o niečo skôr, než v skutočnosti je.

Ak máte na niečo mesiac, stanovte si tri týždne. Ak máte deadline zajtra do polnoci, skúste to mať už do štyroch popoludní. Deadline je tá najlepšia motivácia a nikto nehovorí, že nemôžete oklamať sami seba a stanoviť si ho o niečo skôr.

Bojíte sa, že to nebude fungovať a chýba vám dôvod, prečo by ste to mali robiť? Vymyslite si vlastný odmeňovací systém, ktorý ale musíte striktne dodržiavať. Za dopísanie tej ťažkej seminárky si kúpite knižku, za desať prečítaných stránok si pustíte podcast a za dokončený to-do list si dáte poriadny cheat meal na večeru. Kreativite sa medze nekladú.

4: Poznámky, poznámky, poznámky

Každý si niekedy povedal, že si niečo nemusí zapisovať, pretože na to rozhodne nezabudne. Naopak. Človek zabudne aj to, že na to už zabudol.

Je lepšie mať viac poznámok o “jasných veciach” a blbostiach, než opomenúť niečo dôležité, pretože sme leniví. Skvelou voľbou je zvýrazňovať a písať si už do pôvodného textu. V tomto bode vás odkážem na článok o produktívnom čítaní od Ivana. Ak nepracujete s hotovým textom, mne sa osvedčilo vytvoriť si text vlastný.

Lepšie než heslovité poznámky mi vždy prišlo písať ich do celých viet. Ak to boli zápisky z prednášok, ideálne tak, ako to prednášajúci povedal. (Čo potom radšej nikdy neukazujte tomu prednášajúcemu.) Keď už sme pri prednáškach, mám ďalší tip: je skvelé si pri nich nahrávať zvukovú stopu. Pri samoštúdiu si potom môžete znovu pustiť tú časť, do ktorej ste sa zamotali, alebo ktorej nerozumiete. (Tento tip je vám v súčasnej situácii pravdepodobne k ničomu, ale aspoň máte niečo do budúcna.)

A pokiaľ niečomu fakt nerozumiete a nemáte sa na koho obrátiť, dám vám jeden ultimátny tip študenta filozofie: Ten blábol už určite niekto čítal a niečo o tom napísal. Čo to znamená?

Nebojte sa používať sekundárnu literatúru. Nemusíte znovu objevovať Ameriku, stačí, že už to niekto urobil za vás. Nech sú to cudzie bakalárky, alebo odborné publikácie na danú tému, niekto už určite pochopil to, čo vám nejde. Bez primárneho zdroja sa síce neobídete, ale sekundárna literatúra je tá najlepšia karta, ktorú máte v ruke. Nebojte sa ju použiť (a nakoniec priznať, že ste ju použili).

5: Chce to kľud

Učenie si rozložte najlepšie tak, že posledný deň pred skúškou si dáte len rýchle opakovanie. Drtiť sa do noci, keď o ôsmej ráno píšete test, sa tiež dosť dobre môže rovnať samovražde. A to isté platí aj o odovzdávaní prác. Seminárku odovzdajte o pár hodín skôr a vyhnete sa stresu z toho, že vám päť minút pred deadlinom vypadne internet. Naviac si to po sebe stihnete prečítať a prípadne opraviť chyby.

Príbeh zo života: v diplomovke som mala namiesto “nadradených” kategóriu “nadržané” (preklad z čestiny nadřazené vs. nadržené, pozn. prekl.) – a dozvedela som sa to z oponentského posudku. Červenám sa doteraz a kladiem vám na srdce: fakt si to po sebe poriadne prečítajte.

Samoštúdium je síce skúškou vašej pevnej vôle a dsiciplíny, ale nesie to aj mnoho pozitívneho. Môžete pracovať vo svojom vlastnom tempe a podľa vlastného rozvrhu. Nebojíte sa prepadových testov a dotieravých otázok od vyučujúcich, na ktoré nemáte odpoveď. Máte sociálne siete a internet, ktoré sú studnicami odpovedí na najrôznejšie otázky o bytí a nebytí a nemusíte sa báť ich použiť.

Samoštúdium môže byť otrava, ale tiež to môže byť ten najlepší spôsob učenia, ktorý vyskúšate. Je to o prístupe a je to o snahe. A vy ste dostali niekoľkotýždňový trial na vyskúšanie. Nepremárnite ho a skúste z toho vyťažiť čo najviac.