Informačná diéta: Buďte tým najmenej informovaným človekom v miestnosti

Už dlhé roky nepozerám žiadne správy (ani nemám TV stanice), nečítam denne noviny a minimálne používam sociálne siete. Nepovažujem sa za ignoranta, ak vás toto napadlo ako prvé po prečítaní úvodných viet článku. Praktizujem tzv. informačnú diétu, o ktorej som po prvýkrát počula od Tima Ferrisa. Môj život je vďaka nej lepší, menej stresový a mám viac času na sústredenie sa na dôležité veci. A to je dôvod, prečo verím, že by ste to mali tiež vyskúšať.

Sme prehltení informáciami

Určite ste to už počuli tisíckrát a uvedomujete si to aj vy sami. Žijeme v dobe, v ktorej sa na nás valia informácie prakticky zo všetkých strán. Správy, e-maily, statusy, články, videá, tweety, podcasty…

Všetci sme denne vystavení desiatkam zdrojom. Neustály nával informácií zhoršuje naše rozhodovacie schopnosti. Je ťažké si vybrať, ktoré sú pre nás relevantné a dôležité. Existujú rôzne nástroje, ktoré sa snažia rozhodovať za nás a podsúvať nám to, čo by nás malo zaujímať (či už ide o automatické triedenie pošty, algoritmy zobrazovania na sociálnych sieťach ai.). Tá hlavná práca však stále zostáva na našich pleciach.

My si musíme triediť a analyzovať prichádzajúce informácie. A tých teda je! Podobne ako pomohla industrializácia s prístupom k jedlu väčšinovej populácii, nové technológie nám umožňujú prístup k obrovskému množstvu obsahu a informáciám.

Čítame, sledujeme, počúvame, scrollujeme, komentujeme, točíme, postujeme…

Pozrite sa napríklad, ako vyzerala jedna jediná minúta na internete v roku 2017 podľa správy Cumulus Media. Pričom dnes sme už v množstve vytvorených a skonzumovaných dát omnoho ďalej – aj vďaka presunu väčšiny ľudí do online sveta.

Prirovnanie k jedlu nie je až také od veci, žijeme totiž v dobe nadbytku vo všetkých oblastiach života – od jedla po informácie. Rovnako ako si sami musíme pri jedle určiť medze a nekonzumovať všetko, na čo narazíme, mali by sme si vedome vyberať aj zdrojové informácie. Sme v situácii, v ktorej čím viac toho príjmeme, tým menej v konečnom dôsledku vieme. Mnoho z tých informácií nemá žiadnu “nutričnú”, teda hlbšiu hodnotu.

To bohužiaľ platí o väčšine večerných a denných spravodajských relácií v televízii a sumarizujúcich mainstreamových článkoch o aktuálnom dianí – ide o ručne vybrané udalosti zo záplavy toho, čo sa všetko v daný deň stalo. Tento výber je vyšperkovaný tak, aby vo vás vzbudil čo najviac emócií – kričí na vás pútavým titulkom (najlepšie s červeným pozadím, všimli ste si?), celú správu skrátia a tému nepredstavia do hĺbky, vyzdvihujú to negatívne a v najlepšom prípade vo vás akurát tak vzbudia strach.

Rolf Dobelli, švajčiarsky ekonóm a filozof, autor knihy Umění správného rozhodování a najnovšie Stop Reading the News, prirovnáva správy k cukru. Môžete konzumovať obrovské množstvo správ, ale vaše telo si z nich nevezme potrebné nutrienty, skôr naopak, sú pre vás toxické.

Okrem správ všetci sledujeme celkové dianie na sociálnych sieťach – chceme vedieť, čo je nové vo svete, aj v životoch ľudí okolo nás. Avšak neustále stúpajúci počet možností pre nás znamená, že si nevieme vyberať. Túžime po tom vedieť všetko. Všetky tie informácie vyhľadávame, máme pocit, že ich jednoducho musíme vedieť. Existuje k tomu niekoľko dôvodov…

Prečo to robíme?

Dôvody sa môžu odlišovať a škála ide od prozaického “tak to jednoducho je” “všetci to tak robia” “to je proste dobou” až po snahu informovať sa, aby sme mohli niečo zmeniť a ovplyvniť. Ale v podstate ide o niekoľko prepojení našej psychiky, ktoré hľadaniu informácií pomáhajú.

FOMO

FOMO (fear of missing out), alebo strach, že o niečo prídeme, je už dnes každodenná súčasť našich životov. Bol tu už skôr, ale moderné technológie mu umožňujú omnoho lepšiu expozíciu. Vzostup FOMO prakticky kopíruje krivku vzostupu slávy na sociálnych sieťach.

V zásade ide o úzkosť z toho, že niekde sa deje niečo zaujímavé/ šokujúce/ dôležité a vy o tom neviete alebo pri tom nie ste. Nechcete o nič prísť, a tak kontrolujete stokrát denne facebook, instagram, twitter…

Čo keby sa vaši kamaráti stretávali bez vás. Čo keby všetci preberali nejakú kauzu a vy ste pri tom neboli.

Povedzte si ale úprimne – naozaj by ste nezvládli pokračovať vo svojom dni, keby ste nevedeli, že táto kamarátka si na raňajky dala koláčik, dieťa ďalších známych už nemá jeden zub a váš pyšný kolega si kúpil nové hodinky?

Sociálne siete prakticky fungujú na princípe FOMO a vytvárajú závislosť – srdiečka a lajky zaisťujú prísun dopamínu, infinity scroll umožňuje nekonečné načítavanie niečoho nového, aby ste na sieti vytrvali, čo najdlhšie….takže o nič neprídete. Až na zdravý rozum, pokiaľ svoje používanie siete nijakým spôsobom neregulujete.

Nechcem tým samozrejme povedať, že sociálne siete sú to zlo, ale sú ušité tak, aby nám poskytli presne to, čo chceme. A my chceme vedieť úplne o všetkom. Pokiaľ by sme to nechceli, siete by nikdy takúto podobu nemali.

Rovnako to funguje aj so správami. Správy v televízii, akokoľvek sa nad nimi rozčuľujeme, dávajú nám presne to, čo chceme.

Jednak zle znášame pocit, že o ničom nevieme a možno ešte horšie znášame ten pocit, že nás ostatní za túto nevedomosť odsúdia.

Predstavte si napríklad, že sa rozprávate v práci s kolegami a niekto spomenie kauzu, ktorá preletela médiami – a vy o nej neviete… Taká hanba! Budú si myslieť, že som úplný hlupák!

Mnohí z nás sledujú správy kvôli tomu, že chcú mať prehľad. Prehľad o všetkom automaticky znamená, že sme inteligentní a nikto vám to nemôže vyvrátiť, však? Nie. To, že neviete každú maličkosť, o ktorej sa šuchne, predsa automaticky neznamená, že ste ignorant a už vôbec to nepoukazuje na vašu inteligenciu.

Ako hovorí Dobelli, sledovanie a čítanie správ prakticky vytvára ilúziu, že toho viete o svete viac. Irónia celej situácie je ale v tom, že čím viac správ sledujete/ čítate, tým menej toho o svete reálne viete. Určite už viete, že ani problém s FOMO to nevyrieši, pretože vždy tu budú ďalšie informácie a udalosti, o ktorých ešte neviete. Váš mozog ani nie je schopný ich všetky vstrebať.

Je tu ešte jedna časť ľudskej psychológie, ktorá upravuje správy aj statusy na sociálnych sieťach tak, aby nám presne sadli na mieru a vzbudili tie správne emócie.

Negativita priťahuje….a predáva

Začneme pri správach v novinách a televízii. Opäť spomeniem myšlienku, ktorá vám už tiež musela v minulosti prebehnúť hlavou – tie správy sú veľmi negatívne.

Ale premýšľali ste niekedy nad tým prečo? Pravda je totiž trochu nepríjemná – celý biznis televízií aj novín je postavený na tom, že nám dávajú presne to, čo chceme.

Rada vedeckých výskumov ukázala, že ľudia omnoho intenzívnejšie reagujú na negatívne informácie – venujeme im väčšiu pozornosť, máme na ne väčšiu fyziologickú reakciu. Ale čo je ešte podstatnejšie – vyhľadávame ich.

Spomeňte si aj na bežné situácie zo svojho života. Napríklad ste kolegom prezentovali výsledky svojej práce. Päť z nich vás pochválilo, boli nadšení. Jeden mal pripomienky k tomu, čo sa nepodarilo a na čom musíte zapracovať. Na ktorú z tých reakcií neskôr myslíte? Na tú chválu asi nie…

Hoci si myslíte, že negatíva nevyhľadávate a vlastne vás to štve, človeka takéto veci fascinujú. Aj preto sú napríklad detektívky a thrillery tak populárnym žánrom. Fascinuje nás, čoho je niekto iný schopný. Radi analyzujeme a premýšľame o tom, ako sa niečo môže diať, zvláštnym spôsobom nás to priťahuje a sústredíme sa na to. Keby to tak nebolo, správy by nikdy neboli také, aké sú.

Dôvodom je často sa vyskytujúce kognitívne skreslenie – teda určitá tendencia myslenia. V tomto prípade máme tendenciu venovať omnoho viac pozornosti negatívnym informáciám ako pozitívnym alebo neutrálnym. Podľa toho sú nám informácie upravované.

Žijeme v ekonomike pozornosti. Každý z nás má len obmedzené množstvo pozornosti a v médiách aj na sociálnych sieťach tak denne prebieha súboj o to, kto a čo našu pozornosť najlepšie a najviac zachytí.

Aj spravodajstvo je čistý biznis. V prípade televízie súperia jednotlivé kanály a relácie o vyššie ratingy (aby vystúpili, čo najvyššie na rebríčku sledovanosti) a môžu potom logicky nasledovať vyššie príjmy z reklám kvôli ich dosahu.

Účelom správ je vzbudiť vo vás emócie, aby ste sa pozerali ďalej, aby ste klikali. A ktorá emócia je najsilnejšia? Strach. Pokiaľ vo vás nejaká správa dokáže vzbudiť strach, jej tvorca narazil na pomyselnú zlatú baňu.

Čím viac šokujúce, negatívne a znepokojujúce správy budú, tým viac očí priťahujú a tým viac peňazí získa televízia za reklamu. Nie náhodou je čas okolo správ jedným z najdrahších reklamných slotov. Podobne to funguje nielen v televízii.

V prípade sociálnych sietí to platí niekoľkonásobne viac, pretože v rámci jedného feedu (kanálu) sa o vašu pozornosť bije nekonečné množstvo zdrojov, ktoré musia aplikovať pravidlá pre ich zachytenie. Pravdou zostáva, že negatívne alebo šokujúce verzie správ vždy získajú viac pozornosti.

Chceme pomáhať

Aby som spomenula aj nejaké “pekné” dôvody, tak áno, k sledovaniu správ a updatov vás môže pritiahnuť aj fakt, že chcete pomáhať. Je totiž nepopierateľnou pravdou, že pokiaľ chceme, aby sa na svete čokoľvek zmenilo, je potrebné o tom najskôr vedieť. Či už ide o zmenu klímy alebo inú krízu. Ak budeme všetci strkať hlavu do piesku, nikdy nedosiahneme zmenu. Nechceme žiť svoj život a ignorovať, aký má dopad na planétu. Nechceme ignorovať utrpenie ľudí v iných častiach sveta.

Preto je dobré informácie vyhľadávať, čo nás vedie aj k sledovaniu správ a čítaniu novinových titulkov. Avšak….sú tieto správy a statusy na sociálnych sieťach tým miestom, kde sa o danej téme dozviete to podstatné? Aj v tomto prípade by ste mali zvážiť svoje zdroje.

Odhliadnuc od toho, že priemerný človek za rok skonzumuje približne 10-20 tisíc správ. Často sa stáva, že v záplave všetkých problémov dochádza k prehlteniu a pocitu, že vlastne nezvládnete nič, pretože je toho toľko. A všetko je zlé, svet mieri do záhuby, aaaa!

Bohužiaľ potom často skončíme pri tom, že sledovanie správ naozaj nikoho nevyburcuje k akcii. Sami si spomeňte na správy, o ktorých ste počuli/ čítali za posledný rok. Koľko z nich vás naozaj donútilo ísť a robiť zmeny vo svojom živote, či pomáhať?

Verím, že rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pomáhajú a tými, ktorí to nerobia, nespočíva v sledovaní správ a statusov.

Prečo by sme to nemali robiť

Dobre, už tak trochu vidíte, prečo do toho kolotoča všetci padáme. Možno práve vďaka vyššie spomenutým dôvodom, ale nevidíte žiadne opodstatnenie toho, prečo by ste v tom nemali pokračovať. Ste informovaní, máte šancu pomôcť, máte sa o čom baviť a nie ste ignorant, ktorý netuší, čo sa vo svete deje. Prečo by ste s niečím takým chceli prestať? Veď vám to do života neprináša nič zlé.

No…

Zdravotné dopady

Jedným z hlavných negatívnych vplyvov správ je dopad na naše zdravie. Je to aj časť, ktorú si uvedomuje stále viac ľudí. Nie je ťažké spoznať, že sa pri sledovaní správ a čítaní niektorých statusov v lepších prípadoch nahneváte, vydesíte, ste smutní… v najhorších prípadoch strácate nádej v ľudstvo a celý svet, stávajú sa z vás pesimisti a cynici.

Lenže neustály prísun týchto negatívnych vplyvov má taktiež nepopierateľný dopad na vaše zdravie. Každodenný prísun šokujúcich správ vás privádza do stavu chronického stresu. Chronický stres vo vašom tele pripravuje úrodnú pôdu pre infekcie a choroby. Nemá to dopad hneď, ale účinky sa časom znásobia – čím ďalej ste v takom napätí, tým sa účinky zväčšujú a šanca na vznik choroby sa zvyšuje.

Dopad na fyzické zdravie môže byť pozastavený a dostaviť sa neskôr. Dopad na psychiku je okamžitý.

Je naprosto jasné, že ľudia sa nevyvinuli so schopnosťami konzumovať a spracovávať také obrovské množstvo udalostí, správ a celkovo informácií, ktoré sa k nám dnes zvládnu dostať. Je to aj neschopnosť také množstvo vôbec vstrebať, nie to ešte poriadne spracovať, čo v nás (okrem negatívneho obsahu) vyvoláva všadeprítomnú úzkosť.

Obzvlášť v dobe pandémie si tento fakt uvedomuje stále viac ľudí a myslím, že práve vďaka neustálemu reportovaniu o pandémii si mnohí uvedomili, aký vplyv má prijímanie takýchto správ na ich život.

Aby ste lepšie pracovali so stresom aj s úzkosťou, potrebujete poznať jednu základnú myšlienku, ktorá v podstate funguje na všetky oblasti života aj na akýkoľvek osobný a profesijný rozvoj-

Sústreďte sa na to, čo môžete sami zmeniť

Sledovanie správ a lamentovanie nad správaním ostatných ľudí, obsesívne kontrolovanie počtu nakazených vo vašom regióne, frustrácia z toho, kde ako čo funguje a nefunguje? To zapadá presne do rubriky vecí, ktoré nijako nezmeníme. Ako príklad teraz uvádzam pandémiu, ale platí to všeobecne.

Hoci som roky predtým mala zabehnutú prax v informačnej diéte, pri samotnom prepuknutí pandémie som rovnako ako mnohí ostatní ľudia, spadla späť do kolotoča sledovania správ a rôznych updatov. Otvorila som stránky novín a sledovala stúpajúce číslo počtu nakazených, rozčuľovala sa nad nepripravenosťou vládnych orgánov a hnevala sa nad bezohľadným správaním niektorých ľudí. Bola som každý deň v strese a úzkosť z celej situácie sa iba zhoršovala.

Prečo? Pretože som sa v danú chvíľu sústredila iba na veci, ktoré vôbec neboli pod mojou kontrolou. V pevnom zovretí ma držala bezmocnosť a strach. O dopade týchto emócií už si ďalej nemusíme rozprávať.

Tohto stavu som sa zbavila až vo chvíli, keď som si uvedomila, čo to spôsobuje. Začala som sa sústrediť na to, čo môžem zmeniť – na svoje vlastné správanie, ohľaduplnosť k ostatným, starosť o svoje zdravie – psychické aj fyzické, snahu pomôcť tým, ktorí to potrebujú….

Vplyv na produktivitu a rozhodovanie

Zdravie je na prvom mieste, to je jasné. Ale sledovanie správ má vplyv aj na ďalšie aspekty vášho života. Napríklad na vašu produktivitu.

“Je celkom zrejmé, čím sa informácia živí: pozornosťou tých, ktorí ju prijímajú. Dôsledkom príliš veľkého množstva informácií je preto nedostatočná pozornosť a potreba rozdeľovať ju medzi nadbytok informačných zdrojov, ktoré ju pohlcujú.” – Herbert Simon, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu

Každý deň máte k dispozícii rezervoár energie. Je vyčerpateľný a každá činnosť, ktorú si v ten deň zvolíte, vám z neho väčšiu, či menšiu časť odoberá. Sledovanie noviniek je jednou z nich a pokiaľ si udržujete neustály prísun správ po celý deň – ráno si prečítate noviny, cez deň pozeráte na updaty na sociálnych sieťach, večer si pustíte správy – odoberáte si taktiež kapacitu myslieť.

Ako som vyššie písala, nikto z nás nemá schopnosť spracovať také obrovské množstvo informácií, ktoré sa ku nám dostanú. Pokiaľ to množstvo žiadnym spôsobom neobmedzujete, zoberie vám väčšinu potrebnej energie, a keď potom potrebujete byť kreatívni, robiť dôležité rozhodnutia, sústrediť sa na hĺbkovú prácu, nijako vám to nejde. Pretože už vám na to žiadna kapacita nezostala, vyčerpali ste ju na niečo, čo váš život žiadnym zásadným smerom neposunulo vpred.

Manipulácia

Nedá mi to, musím spomenúť aj tento aspekt – pretože je naozaj jednoduché s informáciami manipulovať, a to je bohužiaľ aj dôvod, že sa medzi ľuďmi efektívne šíri nespočetné množstvo konšpiračných teórií a často počúvame výkriky o fake news. Je to samozrejme téma sama o sebe, takže iba okrajovo.

Siete sú okrem pozitívnej hodnoty v šírení dôležitých informácií medzi verejnosťou bohužiaľ tiež úrodnou pôdou pre šírenie dezinformácií. Pri čítaní správ si málokedy overujeme ich zdroj a iba zdieľame ďalej. A tak sa popularizujú senzačné príspevky, ktoré nie sú založené na skutočnostiach – pretože majú dostatočnú hodnotu šoku.

Biznis model sociálnych sietí zároveň funguje na systéme reklám. Ich prvotný záujem možno bolo spojiť nás, ale ako sa hovorí, cestu do pekla lemujú dobré úmysly.

Presunuli sme sa do doby, kde všetko diktuje biznis – aj preto jednotlivé sociálne siete zdieľajú informácie o svojich užívateľoch a umožňujú tak inzerentom strategicky cieliť na koncového zákazníka.

Dlhé roky sa tento systém využíval pre reklamy na mieru – máte radi pletenie? Tak sa vám budú zobrazovať reklamy na nové priadze, ihlice, kurzy pletenia, prípadne nejaká skupina na túto tému. Nie je to až také škodlivé, však?…. A koľkokrát vám to aj pomôže objaviť nové možnosti.

Na rovnakom princípe ale beží aj nebeží trend šírenia nepodložených dezinformácií, ktoré majitelia sociálnych sietí odmietajú zakazovať (jednak by sa pripravovali o príjem, po druhé by ich čakala verejná diskusia na tému cenzúry).

Funguje to asi takto – na sieti má profil vyhranene zmýšľajúci človek, ktorý verejne zdieľa svoje názory na X a Y. Subjekt s nejakou agendou ho tak vidí ako ideálneho kandidáta a začne na neho cieliť príspevky, ktoré priamo potvrdzujú jeho vlastný názor (pamätáte na kognitívne skreslenie? Toto je iba jeho ďalší druh, konfirmačné skreslenie).

Takýto človek si potom jednotlivými správami ďalej potvrdzuje svoj názor a často dochádza aj k jeho radikalizácií. Skôr než by si to sám uvedomil. To je iba jeden príklad, možností je nekonečne veľa.

Podľa najnovších správ z facebooku vzniká určitá snaha obmedzovať množstvo zobrazení politických správ jednotlivým užívateľom, ale ide o novú iniciatívu v počiatočnom štádiu, ktorá kvôli negatívnym odozvám užívateľov očividne iba znižuje množstvo týchto správ nehľadiac na ich obsah.

Čo je Informačná diéta

“Rovnako ako moderný človek prijíma príliš mnoho kalórií, vrátane tých, ktoré sú z hľadiska výživy bezcenné, pracovníci informačného veku spracovávajú príliš mnoho dát, vrátane tých z nesprávných zdrojov.” – Tim Ferriss, Čtyřhodinový pracovní týden

S myšlienkou informačnej diéty som sa zoznámila pri čítaní Čtyřhodinového pracovního týdne od Tima Ferrisa. Táto kniha mi zmenila život viacerými spôsobmi a informačná diéta je jednou z najpodstatnejších častí. Princíp je jasný, rovnako ako pri diéte v stravovaní, chcete nejakým spôsobom obmedziť prísun informácií do vášho života. Vyradiť to nepodstatné a uvoľniť tak kapacitu na to, aby ste sa mohli venovať tomu, na čom vám najviac záleží.

Robí to z vás ignoranta? Nemyslím si. Možno selektívneho/ strategického ignoranta. 🙂

Totiž podľa Ferrissa je nevedomosť síce sladká, ale môže byť aj praktická – pokiaľ praktizujete selektívnu ignoráciu a vedome si volíte, čomu svoju pozornosť venujete a čomu naopak nie.

Ferriss v tom nie je sám. Dnes už je pre radu lídrov a ľudí sústreďujúcich sa na osobný rozvoj strategická ignorácia prakticky povinnosť. Aby ste sa mohli sústrediť na to podstatné, potrebujete systematicky ignorovať to zbytočné.

Pravda je takáto: 99% správ a statusov, ktoré každý deň vidíte a čítate, pre vás nie sú relevantné. Ako už viete, uberajú vám kus z vyčerpateľného zdroja energie, spôsobujú úzkosť a ďalšie zdravotné problémy, nemajú v skutočnosti žiadny pozitívny vplyv na váš život.

Aj preto ich môžete zo svojho života jednoducho odstrániť. Prestať sledovať večerné správy v televízii, ktoré sa očividne sústredia na určité typy informácií a vybrať si iné zdroje, obmedziť ich.

Ale čo keby sa stalo niečo dôležité a ja o tom nebudem vedieť!

Verte, že akonáhle sa stane niečo dôležité, budete o tom vedieť. Ľudia okolo vás vám to povedia. Ja som mimochodom o “novom víruse z Wuhanu” vedela už v decembri 2019 presne z tohto dôvodu.

A keď chcete, môžete sa ich kľudne opýtať – tak to napríklad robí raz za čas aj Tim Ferriss. Opýta sa ľudí, čo je nové. Aj ja to tak občas robím. Neviem, o čom sa ľudia v spoločnosti rozprávajú? Poviem to a opýtam sa, o čo ide. Keď chcú, do témy ma zasvätia. Hotovo. Aby som bola úprimná, vypočujem si informácie o danej veci, možno sa aj zapojím do konverzácie, ale do pár hodín už pre mňa zase neexistuje a väčšinou je vplyv týchto tém na môj život prakticky nulový.

Tim Ferriss dnes už nie je zďaleka jediným priekopníkom tejto myšlienky. Informačná diéta sa medzi ľuďmi šíri čím ďalej, tým viac a každý má pre ňu iné pomenovanie. Netýka sa len správ – internet je zaplavený informáciami, ktoré sú z veľkej časti odpadom, ktorý vám v ničom nepomôže.

Benjamin Hardy vo svojej knihe Přepište svůj příběh radí strategickou ignoráciou a uvádza príklady úspešných ľudí z rôznych oborov, ktorí ignorujú tie, či tamtie informácie práve preto, že ich iba negatívne ovplyvňujú a nijako neprispievajú k ich postupu v živote.

Kvalita vs. kvantita

Nikto nehovorí, že sa musíte úplne prestať zaujímať o akékoľvek dianie. To nie je odpoveď. Mali by ste sa zaujímať o zdroje, z ktorých svoje informácie získavate. A taktiež o frekvenciu, s ktorou sa k nim dostávate.

Namiesto šokujúcich titulkov a večerných správ si napríklad môžete vybrať magazíny a spravodajské portály, ktoré sa sústredia na investigatívne reportérstvo – pokiaľ je vašim cieľom dozvedieť sa o dôležitých témach, také zdroje vám umožnia preskúmať ich do väčšej hĺbky a nie iba povrchovo počuť o tých najviac šokujúcich detailoch vyňatých z kontextu. Také, ktorým môžete dôverovať. Vyhraďte si napríklad jeden deň v týždni, kedy sa takto dozviete o veciach, ktoré vás zaujímajú. Zbytok času môžete venovať práci na sebe a tomu, na čom skutočne záleží – vytvárať si svoj vlastný kľud, tráviť čas s rodinou a priateľmi…

Môžete využiť potenciál sociálnych sietí – prestaňte sledovať účty, ktoré prinášajú iba negatívne a senzačné správy. Prestaňte sledovať ľudí, ktorí vás rozčuľujú. Nemusíte sa sociálnych sietí vzdávať. Žijeme v dobe, keď to ide veľmi ťažko, umožňujú nám networking, čo predtým nebolo zvykom. Postaviť sa úplne proti nim je asi ako keď ľudia vnímali nové autá ako výplod diabla. Technológie sa vyvíjajú a je na nás, aby sme sa ich naučili využívať a nestali sa ich otrokmi. Sledujte odborníkov, ktorí vás o daných témach môžu informovať omnoho lepšie a obmedzujte čas, ktorý na sieťach strávite.

Čítajte knihy. Ja viem, všetci sme čakali, že pri tomto bode skončím. Taká kniha dokáže aj súčasné svetové problémy podať oveľa lepšie ako dvojminútová “reportáž” o tom, že keď je vonku zima, voda zamrzne…. Hneď ako prvé ma na zlepšenie vnímania o tom, ako to na svete je, napadá geniálna kniha zosnulého štatistika Roslinga, Faktomluva. Samozrejme nájdete knihy o jednotlivých témach, ktorých autori sú odborníci a informácie, ktoré vám poskytnú, vás dokážu nasmerovať vo vašej snahe a pomôžu vám získať omnoho lepšie povedomie o veciach.

Žijeme v dobe, kedy máte na výber z toľkých možností – je bohužiaľ jedna súčasť celého problému. Ten prebytok možností v nás občas dokáže spôsobiť rozhodovaciu paralýzu (čím z viac možností vyberáte, tým ťažšie to je a tým lepšie sa dokážete zaseknúť). Aby som ale použila metaforu s jedlom – mierim tým tam, že dnes máte toľko možností zvoliť si zdroje svojich informácií tak, aby vám poskytli skutočnú výživu. Zároveň obmedziť prebytok informačných kalórií, ktoré vám dlhodobo iba spôsobujú zdravotné problémy.

Krok za krokom

Akúkoľvek zmenu vo vašom živote je lepšie vziať postupne a nevrhnúť sa do nej plnou parou vpred. Úplné odrezanie môže pre niekoho fungovať, iného akurát tak demotivať. Pokiaľ sa vám nechce veriť tomu, aký vplyv bude mať odstránenie sledovania správ na váš život, vyskúšajte si to. Skúste si napríklad na týždeň (alebo ešte lepšie na mesiac) urobiť takýto detox. Prestaňte sledovať správy, hlásiť sa každý deň na twitter a hľadať updaty. Pozorujte, aký vplyv to má na váš život. Ako sa cítite? Čo sa zmenilo? O dlhodobej zmene sa môžete rozhodnúť až neskôr. Prispôsobiť si ju tak, aby vám vyhovovala.

Je čas zbaviť sa predsudkov a prestať robiť veci iba preto, že ich robia všetci. Tak to bolo vždy. Pokiaľ pre seba chcete niečo urobiť, pracovať na svojom zdraví, niečo dosiahnuť, pamätajte si, sústreďte sa na to, čo môžete zmeniť. Nebojte sa byť tým najmenej informovaným človekom v miestnosti (fyzickej či virtuálnej). Pokiaľ niečo neviete a zaujíma vás to, vždy sa môžete opýtať.