Napriek tomu, že si odchodíme dekádu povinnej školskej dochádzky, neskôr strednú školu a mnohí aj vysokú, takmer nikto z nás sa nenaučí produktívne čítať. Nemyslím čítanie na objem, rýchlosť alebo nádhernú interpretáciu, ale čítaniu, kde po skončení máme podchytené základné myšlienky, chápeme súvislosti, dokážeme s informáciami ďalej pracovať a sme schopní kritického myslenia o tom, čo sme práve dočítali.
A tak aj v dospelosti máme pocit, že produktívne štúdium je definované objemom. Čím viac si o niečom prečítame, tým viac o tom vieme. A opak je viac ako často pravdou.
Moja cesta k produktívnemu čítaniu
V roku 2007, po dvoch rokoch práce v malej cateringovej firme v Oxforde som sa rozhodol, že je čas na posun. Práca ma po rokoch stresujúceho podnikania bavila, no nenapĺňala. Chcel som sa posunúť vpred. Bavila ma počítačová bezpečnosť a nastal čas na nové výzvy.
Keďže žiadne dosiahnuté vzdelanie alebo pracovné skúsenosti zo Slovenska neboli v Anglicku akceptované a uznávané, rozhodol som sa získať medzinárodnú certifikáciu v počítačovej bezpečnosti. Moje prvé kroky viedli do oxfordskej knižnice.
Pri hľadaní vytipovaných kníh som náhodou narazil na útlu brožúrku vystavenú ako povinnú pre každého začínajúceho študenta oxfordskej college. Začal som listovať, začítal sa, sadol si medzi police… a odtrhol sa od nej až po otočení poslednej strany.
Nepamätám si autora ani názov, no táto knižôčka mi úplne otvorila oči.
To čo som vedel zo stredoškolských a vysokoškolských čias a pokladal za základný kameň môjho vzdelávania sa ukázalo ako absolútne nedostatočné.
Napriek takmer dvadsiatim rokom strávených v škole som sa až teraz, z tejto útlej knižky, po prvý krát v živote dozvedel, ako správne čítať, ako pracovať s textom, ako si robiť poznámky a ako si potom z prečítaného dokázať vytvoriť vlastný názor na danú vec. Začal som sa učiť produktívne čítať.
Základy produktívneho čítania
Od základnej školy sme vychovávaní k čítaniu. Považujeme to za najdôležitejšiu schopnosť pre našu budúcnosť. Prvé roky sa učíme plynulosti, neskôr rýchlosti a nakoniec množstvu. Nikdy za celý čas produktivite. Skôr naopak.
Knihy sú považované za niečo výnimočné. Neberte ma zle, aj ja ich za výnimočné pokladám, no v kontexte štúdia sú chápané v tom nesprávnom zmysle. Nie sme vychovávaní k práci s knihou a textom, ale k tomu, aby kniha zostala po našom použití v takmer nedotknutom stave. Akoby kniha bola svätý grál.
Podčiarkovanie, zalamovanie rohov a dokonca písanie do knihy sa pokladá za barbarstvo.
Produktívne čítanie je založené na jednoduchom princípe. Pri čítaní textu sa nám prepájajú neurónové centrá, uvedomujeme si súvislosti a vytvárame myšlienky. Ak sa nám podarí tieto myšlienky v danej chvíli uchopiť a plynulo zaznamenať, výsledný efekt z čítania je ďaleko účinnejší ako keď sa k textu skúšame vrátiť dodatočne. Alebo si vypisujeme zdĺhavé poznámky
Ako najlepšie zaznamenať takto vznikajúce myšlienky? Rozhovorom s knihou cez písanie priamo do textu, ktorý máme pred sebou.
Ak sa myšlienky viažu k prečítanému, zachytenie našich poznámok na okraj či pomedzi text nám pomáha udržať neskoršie súvislosti v lepšom vzťahu.
Ak sa myšlienky viažu k niečomu inému, poznámky na danom mieste nám dokážu dodatočne lepšie napovedať, čo ich mohlo vtedy spustiť.
Myšlienky zachytávame v plynulom a prirodzenom spáde bez toho, aby sme museli premýšľať o procese samotnom. Pozornosť zostáva na knihe pred nami a formát je definovaný voľným priestorom.
Čítanie s ceruzkou
Inteligent je, jednoducho povedané, človek, ktorý má v ruke ceruzku keď číta knihu.
~George Steiner
Jeden z najväčších propagátorov čítania s ceruzkou našej generácie je autor Sam Anderson. Z mnohých článkov písaných pre magazíny ako New York Times, Slate či The Millions až vyžaruje jeho presvedčenie o nespochybniteľnosti tohto prístupu. Napriek tomu, Anderson ani zďaleka nie je vynálezcom či prvým propagátorom písania marginálií.
Marginálie, z latinčiny pochádzajúce honosné pomenovanie písania do knihy, existujú s nami od časov prvých kníh či dokonca zvitkov.
Najväčšiu popularitu však zaznamenali marginálie v polovici 18. storočia. Písanie do kníh a ich následné požičiavanie sa stali formou komunikácie, zdielania myšlienok a postojov. Bol to twitter analógovej spoločnosti.
Niektorí autori sa stali natoľko uznávanými v tom čase, že ľudia za nimi chodili so žiadosťami o poznámkovanie ich kníh, ako niečoho vzácneho.
…čo môžem odporučiť, keď si prvýkrát čítate román, je: píšte poznámky priamo do knihy. Napíšte všetko, čo cítite. Zdôraznite každý pocit, ktorý ste cítili, ktorý bol silný. Tieto prvé poznámky sú veľmi cenné. Po dokončení knihy uvidíte, že niektoré stránky sú vyplnené poznámkami a niektoré sú prázdne. Hneď viete, čo z knihy bolo pre vás dôležité.
~ Francis Ford Coppola
Keď v roku 1991 zomrel anglický spisovateľ Graham Greene, dediči hľadali kupca, ktorý by odkúpil celú jeho knižnicu pozostávajúcu z viac ako 3000 veľmi marginalizovaných titulov. Cena jeho knižnice však nebola definovaná len titulmi samotnými, ale možnosťou nahliadnutia do poznámok, myšlienok a názorov tohto svetoznámeho prozaika.
Keď sa pustíme do čítania knihy s ceruzkou v ruke, z pasívneho čitateľa sa stávame aktívnym. Nenechávame na seba myšlienky a názory staticky dopadať, ale aktívne komunikujeme s autorom. Alebo ako Austin Kleon píše: “Je to najbližšie k tomu ako dať autorovi facku, aby sa prebral a spamätal”.
Svoje názory, postrehy, súhlasy a nesúhlasy prenášame na papier, čo z nás robí viac sústredených a teda produktívnejších čitateľov.
Zapísaním myšlienky však nielen komunikujeme, ale súčasne aktivujeme pamäťové centrá, ktoré spôsobia, že si pamätáme viac.
Ako sa zmieňuje Ryder Carroll vo svojej audioknihe Metoda Bullet Journal, viaceré výskumy potvrdili, že písanie na papier aktivuje mozog a pamäť ďaleko viac ako pasívne čítanie či zapisovanie na klávesnici počítača.
Napriek tomu, že táto forma je pomalšia ako kopírovanie textu z e-knihy či poznámkovanie na vedľa ležiacom počítači, výsledok je neporovnateľný.
Písanie rukou udržuje tok našich myšlienok na úrovni akou dokážeme informácie spracovať a zapísať. Táto pomalosť v porovnaní s prepisom na klávesnici či len kopírovaním je však ďaleko účinnejšia pre náš mozog a dlhodobú pamäť.
Stalo sa vám niekedy, že ste doma zabudli nákupný zoznam, ktorý ste si písali pri premýšľaní čo vám chýba a predsa ste z potravín priniesli väčšinu vecí? Podobné rozhodne nezažijete ak zoznam pripravujete na počítači či mobilnom telefóne.
Rukou napísaný text, myšlienka, postreh je pre náš mozog ďaleko zapamätateľnejšia ako len mechanické kopírovanie.
Kvalita miesto kvantity
Prečítaním a opoznámkovaním knihy produktívne čítanie nekončí. Dosť nešťastne sme celé roky boli vychovávaní v štýle, že viac informácií nám dá viac znalostí. Učili a čítali sme teda na objem, nie na produktivitu.
Tento prístup sa stal v čase internetu a nekonečného prísunu informácií doslova paralyzujúci. Miesto sústredenia sa na menej, ale zato kvalitných zdrojov sa často uchyľujeme k mnohým zdrojom, kde kvalita lieta alebo len okrajovo dopĺňa hlavné zdroje. Máme pocit, že viac je lepšie.
Základom produktívneho čítania nie je neustále hľadanie nových zdrojov, ale spracovanie kvalitného zdroja na maximum.
Po dočítaní knihy by sme ju mali odložiť a nechať odstáť. Ak je to niečo dlhodobé, tak zopár týždňov. Ak informácie potrebujeme okamžite, minimálne jeden deň. Mozog a podvedomie s prečítaným textom pracujú aj keď to nevnímame. Tento odstup nám dá lepšiu perspektívu pri ďalších krokoch.
Následne sa ku knihe vrátime a prechádzame len poznámky a označené pasáže. Toto review spôsobí, že sa nám vlastné poznámky a samotný text prepoja a ich využitie v budúcnosti sa stáva jednoduchším.
Posledným krokom v tomto procese je manuálne vypisovanie pasáží a myšlienok mimo knihy. Napríklad do Ryanom Holidayom spopularizovaného Commonplace book.
Tento krok robíme len v prípade, že so zápiskami plánujeme v budúcnosti aktívne pracovať. V opačnom prípade po predchádzajúcom kroku knihu môžeme odložiť a pohnúť sa ďalej. Pýtate sa kam?
Analógový internet
Každý asi vieme, ako funguje internet. Nájdeme informáciu, ktorú hľadáme a počas čítania sa cez hypertextové odkazy, inak povedané linky dostávame hlbšie a ďalej k tomu, čo nás zaujíma. Niekedy hľadáme viac detailov, inokedy doplňujúce či podrobnejšie zdroje. Nechávame sa viesť do takej hĺbky, aká je nám príjemná.
Tento systém bol v knihách známy a používaný od nepamäti.
Miesto klikateľných linkov v analógovom svete fungujú poznámky pod čiarou, či zoznamy použitej literatúry. Tieto odkazy, podobne ako linky ukazujú, ktorým smerom sa môžeme pohnúť, ak máme záujem o viac.
Ako píše vyššie spomínaný Ryan Holiday, už dlhé roky si z každej knihy, ktorú dočíta povinne prečíta minimálne jednu z tých, uvedených v referenciách. Táto technika nám nielen umožňuje posunúť sa hlbšie do predmetu, ktorý nás zaujíma, ale často nás posunie smerom k autorom a knihám, ktoré by sme inak nikdy neobjavili.
Pravé vlastníctvo knihy
Kúpiť si knihu a založiť do police je jedna vec. Prečítať druhá. Vlastniť ale knihu emocionálne a intelektuálne sa dá len vtedy, ak do knihy píšeme.
Kniha je pracovný zošit, ktorý nám umožňuje rásť spolu s ňou. Ak si zo školských čias stále pamätáme, že písať do knihy, ohýbať rožky či zvýrazňovať pasáže je intelektuálne barbarstvo, opak je pravdou.
Ak si kúpime knihu, ktorú pasívne prečítame no nikdy ju nepodrobíme aktívnej práci, nedala nám ani zďaleka celý jej potenciál. Akoby sme si mohli čokoládu obzerať, ovoňať, dotknúť sa jej, ale nikdy sa do nej nemohli zahryznúť.
Písaním do knihy dochádza k jej nenávratnému poškodeniu.
Ide nám však o to absorbovať a spracovať jej myšlienky, vytvoriť si vlastné, naučiť sa reflektovať, byť kritický a konštruktívny alebo len nechať na seba dopadnúť autorove slová? Pre každého produktívneho čitateľa by to malo byť to druhé.
Kniha je pre každého čitateľa iná. Ako v živote aj pri čítaní si vyberáme každý vlastnú cestu. Výsledkom je osobný dialóg medzi autorom (knihou) a nami (čitateľom). Ak sa nebojíme a vedieme tento dialóg správne, kniha má pre nás ten najväčší prínos.
Ak kupujeme knihu s tým, že ju chceme vlastniť nielen fyzicky ale tiež emocionálne, musíme sa k nej tak správať.
Ak je výsledkom takéhoto barbarského činu to, že sme sa intelektuálne a emocionálne posunuli o kus dopredu, bola to správna voľba a veľmi malá investícia, ktorú sme pre seba mohli urobiť.
Čítanie “nezaujímavých” textov
K často ignorovaným a podceňovaným prístupom k produktívnemu čítaniu je vynechávanie menej atraktívnych textov. Do tejto kategórie spadajú rôzne predslovy v knihách, poznámky pod čiarou či referencie na konci knihy.
Predslovy sú najčastejšie preskakované časti. Väčšinou ide o málo súvisiaci text s knihou samotnou. No ich obsah je niekedy neoceniteľný.
Predslov nás často uvedie do kontextu skôr ako sa pustíme do samotného obsahu. Či už ide o testimoniál niekoho výnimočného a dá nám silu prekonať prvé nezáživné strany, vysvetlenie ako a prečo daná kniha vznikla, ako ovplyvnila niečo čo sme dovtedy nevedeli alebo kto bol autor v skutočnosti.
Informácie v týchto pár stranách nám vedia vytvoriť pôdu na lepšie absorbovanie a akceptovanie knihy samotnej.
Poznámky pod čiarou sú na tom podobne. Informácie v texte sú často veľmi limitované, aby sme pri čítaní nestrácali tok a nerozptylovali sa prílišnými detailmi. Častokrát sú takéto poznámky neoceniteľnými pomôckami, ktoré nám doplňujú zjednodušený text.
Ak ich aj preletíme pri prvom čítaní, je naozaj nápomocné vrátiť sa k nim na konci kapitoly a zistiť, či sme niečo podstatné neignorovali. Informácie v nich nám nielen môžu pomôcť s budúcim textom, ale tiež nás môžu naviesť na iné smery myslenia, ktoré skvalitnia význam celého procesu čítania.
Celkom nedávno som sa začal zaujímať o krypto meny. Ako fungujú, ako funguje technológia za nimi a aký majú celkový význam.
Čítanie o samotnej technológii je naplňujúce, nakoľko je to práve to, čo ma zaujíma a čo chcem chápať. Cez referencie som sa však dostal k viackrát spomínanej knihe o vzniku platobných metód, štandardov a systémov ako takých.
Spočiatku ťažko stráviteľné čítanie sa zmenilo na otvorenie obzorov do smerov, ktorými by som sa inak sám nikdy nevybral. Nebyť referencií v knihe, nevedel by som ako a kde vznikli prvé platidlá, ako fungoval zlatý štandard či čo sú to “fiat peniaze”. Viete to vy?
Poznámkovanie v elektronickom formáte
S nástupom e-kníh a audiokníh sa mohlo zdať, že efektívnemu čítaniu je koniec. Je ťažké, ak nie nemožné, písať poznámky do e-knihy alebo počúvanej audioknihy. Pokiaľ technológie nedokážu pristupovať k formátu s rovnakou priamočiarosťou ako papier, marginálie sú takmer nemožné.
Takmer.
Väčšina čítačiek umožňuje základnú manipuláciu s textom. Zvýrazňovanie textu, písanie poznámok cez elektronickú klávesnicu. V prípade audiokníh vkladaním záložiek a písaním poznámok k týmto záložkám. Nie je to už zďaleka tak priamočiare a nekomplikované, ale aspoň do istej miery možné.
V prípade elektronických kníh, ak je to možné, uprednostňujem osobne PDF formát. Nie je to síce komfort pravého elektronického formátu, no aplikácia na jeho čítanie mi umožňuje nielen zvýrazňovanie, ale aj písanie po okrajoch. Podobne ako v papierovej knihe.
Pri audioknihách by veľmi pomohla možnosť nahrávania krátkych hlasových poznámok priamo pri počúvaní audioknihy. K týmto by som sa vedel neskôr vracať podobne ako k záložkám. Aj keď z našich prieskumov vychádza, že by som bol asi jeden z mála audiomoľov, ktorý by niečo také vôbec využil. Uvidíme časom.
Aj keď sú tieto riešenia len slabou náhradou klasického marginalizovania kníh tlačených verím, že časom sa technológia posunie aj v náš prospech. A rozhodne nie som sám.
Zhrnutie
Produktívne čítanie je aktívna práca s textom. Na rozdiel od naučeného, pasívneho čítania sa pri ňom stávame aktívnymi účastníkmi procesu a je len na nás ako z tohto procesu vyťažiť maximum.
Produktívne čítanie sa netýka len odbornej literatúry alebo literatúry osobného rozvoja.
Podobne môžeme pristupovať aj k románom, kriminálnym príbehom alebo ku klasickej beletrii.
Ak si do knihy počas čítania zaznamenáme myšlienky k deju, komentujeme štruktúru, logiku či spád a na konci spravíme krátke zhrnutie či recenziu práve dočítaného, je ďaleko pravdepodobnejšie, že si knihu budeme pamätať aj neskôr. Alebo rýchlym prelistovaním poznámok a zhrnutí aj po rokoch obnovíme tento zážitok v priebehu pár minút.
Produktívne čítanie je proces. Nedá sa naučiť zo dňa na deň a nemá jasné pravidlá. Každý, kto číta, je však schopný posunúť niečo tak prirodzené, čo robíme od detstva, na úroveň, ktorá výsledkami prekvapí každého z nás.
Podobne ako pravidelné a dlhodobé cvičenie. Čas ukáže, že to rozhodne stálo za to.
- Zavádzame na skúšku 4-dňový pracovný týždeň - 1. júla 2022
- Ako neplatiť PayPalu za služby, ktoré sú zadarmo - 29. decembra 2021
- Ako sa pripraviť na prácu z domu a zvládať ju dlhodobo - 2. apríla 2020
2 komentáre
Renata Šolcová
9. januára 2020 @ 12:41
Super podnětný článek, který mi dává do souvislostí věci, jež dělám od školních let s černým svědomím automaticky ? no, teď už si mohu alespoň odpustit. A snad jen dovětek k audioknihám – nenahrávám si k nim poznámky ale kupuju si k těm, co mě zaujaly, fyzickou knihu a dělám si poznámky při poslouchání nebo i zpětně. Někdy i do románů právě pro zachycení souvislostí, atmosféry. Je to skvělé, doporučuji.
Petra Schultze
17. januára 2020 @ 18:12
Jé, Renato, to děláme stejně! 🙂 Jak je to dobrá kniha v audiu a chci se k ní vracet, taky většinou skončím u koupě tištěné a minimálně post-it papírků.