Čítacia kríza – mýtus alebo skutočnosť

Čítacia kríza. Najväčší strašiak každého čitateľa a knihomoľa. Predstavte si, že doma máte peknú kôpku neprečítaných kníh, ale do žiadnej sa nemôžete začítať. Aj keby ste hrozne chceli. Trápi vás to a premýšľate nad tým, ako tú krízu prekonať. Existuje ale vôbec nejaká čítacia kríza alebo je to len šikovne premyslený marketingový ťah?

V najvšeobecnejšej rovine je kríza čítania popisovaná ako stav, keď z nejakého dôvodu opadá záujem o čítanie alebo je pre vás čítanie skrátka ťažšie. Pokiaľ sa ale o túto problematiku začnete zaujímať hlbšie, veľmi rýchlo zistíte, že to vôbec nie je tak jednoduché a že nie je kríza ako kríza.

Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, ako takúto krízu definuje odborná literatúra aj na to, ako je vnímaná dnes. Výsledok vás možno prekvapí.

Skutočná čítacia kríza

Keď sa na internete chcete ponoriť do skúmania, čo to je čítacia kríza, máte dve možnosti.

Môžete zadať tento pojem alebo jeho anglický ekvivalent „reading slump“ do Googlu. V tomto prípade vás zaplavia články, ktoré hlásajú, že obsahujú zaručené tipy, ako túto krízu prekonať, a zoznamy kníh, ktoré vás z krízy rozhodne dostanú.

No ak chcete vedeckejšie výsledky, môžete si otvoriť napríklad Google Scholar alebo Research Gate. Keď zopakujete celý proces vyhľadávania, vyjdú vám v zásade len dva výsledky: Fourth-grade reading slump a Summer reading slump. Oba tieto „reading slumps“ sú spojené s deťmi a tiež so sociálnymi rozdielmi medzi nimi.

Poďme si trochu spresniť, o čo sa jedná.

Fourth-grade reading slump (čítacia kríza v štvrtej triede) je v zásade prepad záujmu o čítanie u detí vo veku okolo 10 rokov. Prečo je tou hranicou práve desať rokov?

Ide o dobu, kedy sa otáča situácia a deti sa v tomto veku už neučia čítať, ale učia sa vďaka čítaniu. Čítanie sa pre nich stáva zložitejšie, pretože im text odovzdáva nejakú informáciu, ktorú musia v texte dešifrovať.

Čítajú pomalšie, narážajú na slová, ktorým nerozumejú, písmo je menšie, textu je na stranách viac a obrázkov menej. To vedie k prirodzenému úpadku záujmu o čítanie, pretože po prvé deťom ide horšie a za druhé je viac spájané so školou. Navyše mnoho detí ani nevie, čo by ich mohlo baviť čítať, a preto je veľmi dôležitá úloha učiteľa a rodičov, ktorí by mali deťom pomôcť nájsť ten správny smer a žáner.

Predstavte si, že by sa vám na základke do rúk nedostal napríklad Harry Potter. Myslíte, že by ste aj napriek tomu čítali?

Ja som ten typ človeka, ktorému sa do rúk nedostal. Navyše som okolo seba nemala žiadneho čitateľa, ktorý by mi niečo odporučil a čítanie zo školy bola jednoducho povinnosť, o ktorú som nejavila veľký záujem. Možno, keby sa mi do rúk dostal Harry ako ostatným, bola by som na tom inak. Ale takto som na čítanie išla veľmi tŕnistou cestou, kedy som odkladala veľa kníh, kým som nestretla TÚ vyvolenú (nesmejte sa), Stephanie Meyerovú.

Rozdiel oproti iným bol v tom, že ja som mala tendenciu si k čítaniu cestu nájsť. Mnoho detí to ale rovno odsúdi ako nezaujímavú aktivitu, ku ktorej si nechcú nájsť vzťah. Preto je taká dôležitá úloha niekoho, kto má možnosť deti nasmerovať tým správnym smerom – k čítaniu.

Hoci je táto kríza spájaná hlavne s anglofónnym prostredím, v našich zemepisných šírkach máme aj vlastný ekvivalent, ktorý sa nazýva jednoducho „čitateľská kríza“. Najčastejšie sú definované dve, ktoré opäť krúžia okolo 10 roku života.

Prvá nastáva medzi 8-9 rokom veku, keď sa deti zameriavajú hlavne na techniku ​​čítania a chýba im z toho akýkoľvek pôžitok. Druhé krízové ​​obdobie je úzko spojené s koncom detstva (od cca 12 rokov, avšak tento vek môže byť aj nižšie). Na jednej strane ide o istý odpor ku škole, na druhej o zmenou objektov záujmu. Deti sa začnú viac zaujímať o svojich kamarátov, opačné pohlavie, alebo len začnú preferovať iné médiá ako knihy.

Druhý spomínaný, Summer reading slump (letná čítacia kríza), môžete vyhľadať tiež pod termínom „summer learning loss“ (letná strata vedomostí), čo zjednodušene znamená, že sa deti po letných prázdninách vracajú do školy s menej znalosťami, než získali pred ich začiatkom.

Je to vec, ktorú každý zažil. Cez leto sa vplyvom tepla vyparili dôležité historické dáta aj malá násobilka, z dovolenky sa nevrátili vybrané slová a zo zemepisu ste si pamätali len to, kde je najlepšie zmrzlina v meste. Je to prirodzený proces, ktorý sa týka všetkých detí a predmetov, nás ale zaujíma z pohľadu čítania.

Daný úbytok záujmu o čítanie a zhoršenie ich schopnosti čítať súvisí s tým, že deti sa venujú cez prázdniny iným aktivitám a na čítanie sa zabúda. Zároveň deti nechodia do školy, kde je im takmer na dennej báze podsúvaná literatúra.

Dôležitý je tu aj ekonomický faktor, kedy deti z horšie finančne zabezpečených rodín môžu mať menší prístup ku knihám, a tak sa prehlbujú rozdiely medzi deťmi pochádzajúcimi z rôznych pomerov.

Ako je vidieť, reading slump je reálny pojem, ktorý môžete nájsť v odbornej literatúre. Vo všetkých prípadoch ale súvisí s istým úpadkom záujmu o čítanie u detí. Je teda veľmi vzdialený tomu, ako sa začala čítacia kríza vnímať v súčasnosti.

Ako vidíme čítaciu krízu dnes

Pri písaní tohto článku som sa ponorila do hlbín internetu a snažila sa nájsť, kedy sa termín čítacia kríza sformoval tak, ako ho vnímame dnes. Pretože k tomu neexistuje žiadna oficiálna literatúra, musela som si vystačiť len s dátami publikovanie článkov na túto tému.

Do roku 2010 sa na internete hovorilo len o dvoch spomínaných krízach (fourth-grade a summer reading slump). Od roku 2010 sa však tento pojem začal pretavovať a čítacia kríza sa začala formovať do podoby, ako ju vnímame dnes. Táto téma sa potom viac vžila do spoločnosti po roku 2015 a jej popularita trvá dodnes.

Nemožno určiť, čo presne k rozšíreniu viedlo. Je však vidieť istý trend, že čítacia kríza kopíruje pozvoľný rozkvet knižných blogov a rozvoj online knižnej komunity. Čím viac čitateľov sa spájalo dohromady a viedlo diskusie, tým viac sa začalo hovoriť o spoločnom probléme, ktorý sa veľmi rýchlo začal spájať s pojmom „čítacie krízy“.

A ako teda reading slump alebo tú čítaciu krízu vnímajú súčasní čitatelia?

Jedinú priamu definíciu prináša pomerne nedôveryhodný Urban dictionary: „čitateľova najväčšia nočná mora“. Hoci sa to zdá ako veľmi nadnesené tvrdenie, mnoho čitateľov mu dá za pravdu. Čítacia kríza je stav, keď nedokážete čítať, aj keď si to prajete. Nemôžete sa začítať (či započúvať) do akéhokoľvek príbehu, nedokážete udržať pozornosť a do čítania sa jednoducho musíte nútiť.

Názory na to, čo čítacie krízu spôsobuje, sa rôznia. Často je spájaná ešte s iným fenoménom – knižnou opicou. To je stav, keď ste dočítali tak skvelú knihu, že už sa jej žiadna iná nevyrovná. Keď máte knižnú opicu, máte problém začítať sa do iného príbehu, pretože ten predchádzajúci vo vás stále vyvoláva silné emócie. A pretože nemôžete čítať, veľmi jednoducho sa knižné triezvenie premení na čítacii krízu.

Scenár samozrejme môže byť aj opačný – prečítate úplne príšernú knihu, ktorá vás demotivuje siahnuť po niečom inom. Môže to byť buď absolútne znechutenie alebo strach z ďalšieho sklamania, ale výsledok je rovnaký – na ďalšiu knihu sa skoro nemôžete ani pozrieť.

Aj keď si to neuvedomujete, vplyv môžu mať aj sociálne médiá. Ak napríklad na Instagrame sledujete nejaké knižné účty, prehlbuje to vo vás pocit neschopnosti: „Ako to, že oni môžu čítať a ja nie?“

Zároveň ste zahltení obrovským výberom, valia sa na vás najrôznejšie tituly a novinky a vy si nemôžete vybrať. A áno, aj príliš veľký výber môže byť dôvodom, prečo sa do čítania nehrniete.

Tento jav sa nazýva rozhodovacia paralýza a popisuje stav, keď človek nie je schopný vybrať si z viacerých ponúkaných možností. A keď sa konečne rozhodne, nepociťuje takú mieru šťastia, ako očakával, pretože stále prehodnocuje správnosť svojej voľby.

Príčinou čítacej krízy ale v zásade môže byť úplne čokoľvek a každý čitateľ môže mať odlišný spúšťač. Výsledok je ale vždy rovnaký – nedokážete čítať, a to vás štve.

Určite vás zaujíma, čo je všeobecným liekom na tento stav? Paradoxne – viac kníh. Čo nás privádza k ďalšej otázke …

Môže to byť len marketingový ťah?

Dnešné vnímanie čítacej krízy pravdepodobne vzniklo ako produkt internetu, sociálnych médií a online čitateľskej komunity. Sama som súčasťou knižnej komunity cez desať rokov a nikdy sa o čítacej kríze nehovorilo toľko ako dnes.

Keď na čitateľa príde „čítacia kríza“, zháňa sa po prostriedkoch, ako ju prekonať. K tomu patrí aj to, že hľadá TÚ knihu. Knihu, ktorá prelomí kliatbu a on sa vráti späť do svojej čitateľské formy.

Na jednej strane na to určitým spôsobom zareagovali vydavatelia a eshopy tým, že vymýšľajú vlastné tipy na prekonanie reading slump, ale na druhej strane je tým najlepším marketingovým nástrojom samotná komunita.

Knižná komunita prispieva k tomu, že sa cítite zahltenia a nechce sa vám čítať, či si nedokážete vybrať. Súčasne vám ale ponúka riešenie v podobe nepreberného množstva tipov, do čoho sa pustiť.

A ono to funguje. Máte pocit, že vás nič, čo máte doma, nebaví, a tak sa obzeráte po niečom novom. Pretože keď narazíte na článok „15 kníh, ktoré vás určite vytiahnu z čítacej krízy“ alebo „7 overených tipov, ako prekonať čítaciu krízu“, vyzerá to ako geniálne a overené riešenie. A nehrá rolu, či je takýto článok účelným marketingovým ťahom vydavateľa, alebo pochádza z dobrej vôle milovníka kníh.

Čo keď je to len vo vašej hlave?

A konečne sa dostávame k jadru problému. Občas sa vám stane, že sa vám nebude chcieť čítať. Aj ak ste vášnivý čitateľ. Je hrozne ľahké sa nechať presvedčiť, že je to čítacia kríza a vlastne to nie je vaša vina.

Keď ale máte pocit, že na vás taká čítacia kríza lezie, zastavte sa a zamyslite sa. Naozaj vôbec nečítate? Nemáte toho teraz veľa v práci? Spíte dobre? Nevenujete sa skôr iným koníčkom?

Skutočný dôvod, prečo sa vám zrovna nechce hltať jedna stránka za druhou, môže byť hrozne jednoduchý – život. Alebo … sa vám proste nechce. Trebárs za tým celým nie je žiadny strašiak v podobe krízy.

Koľko času trávite na sociálnych sieťach? A koľko dielov seriálov ste už dnes stihli vidieť? Dôvod, prečo sa vám nechce čítať, môže byť jednoducho lenivosť. Čo si človek často priznať nechce.

Nemusíte za tým hľadať raketovú vedu ani robiť psychologický rozbor, prečo vám nejde čítať. Aj to, že hľadáte na internete tipy, ako sa čítacej krízy zbaviť, môže značiť to, že sa vám jednoducho čítať nechce. A je to úplne v poriadku.

Je ale dobré si priznať, čo za tou nechuťou naozaj je. Čítacie kríza tu môže fungovať skôr ako istá škatuľka, ktorú ospravedlňujete svoj vnútorný pocit, že by ste mali čítať. Nie je teda lepšie miesto výhovoriek byť úprimný sám k sebe a nazývať veci pravými menami?

Čítacia kríza je váš vlastný myšlienkový konštrukt. Čím viac sa tomu pocitu oddávate, tým sa stáva reálnejším. Je jedno, či tomu budete hovoriť čítacia kríza, reading slump, nešťastné obdobie alebo akokoľvek inak. Žiadne zaručené rady z internetu vám nepomôžu, pretože je to úplne individuálna záležitosť.

Jediný, kto vám s tým pomôže, ste vy.

Čítajte pre seba a podľa seba

Čítanie je radosť a nie preteky. Ak sa vám nechce čítať, proste nečítajte. Ak sa do toho chcete nútiť, je to vaša voľba. Môžete meniť žánre, meniť formáty, skúšať audioknihy, nútiť sa do čítania, vracať sa k starým známym… Alebo jednoducho čakať, až si vás ten pravý príbeh nájde sám.

Nikto vás nemôže nútiť robiť jedno ani druhé a je len na vašom vnútornom uvážení, či tomu dáte nálepku čítacia kríza, ktorú treba prekonať, alebo nad tým mávnete rukou a počkáte, kým sa vám chuť čítať vráti.

Dôležité je si uvedomiť, že čítanie má byť v prvom rade radosť a zábava a žiadny vymyslený konštrukt ako čítacie krízy, či už je sebepopulárnější, by vám to nemal pokaziť. Rovnako ako sa vám občas nechce behať, nemusí sa vám chcieť čítať.

Dôležité je vedieť, že to je v poriadku a nestresovať sa kvôli tomu.

Ako čítaciu krízu vidíte vy? Veríte na ňu, či máte dokonca nejaké vlastné skúsenosti?