Ako zvládnuť prácu z domu s deťmi?

Mám to šťastie, že môžem pracovať z domu. Zo začiatku som v tom videla iba samé pozitíva, ale čoskoro som zistila, že nie je všetko také ružové ako sa na prvý pohľad môže zdať. Najmä preto, že mám doma 5 ročné dieťa.

Zo začiatku nám so synom trvalo, kým sme si spolu našli triky, vďaka ktorým nám pracovno-herný čas plynul v harmónii. Chcela by som sa s Vami o tieto triky podeliť a inšpirovať Vás, aby to aj u Vás doma fungovalo.

Plánovanie

Zistila som, že najlepšie pre mňa aj pre syna je mať všetko naplánované. Ja to musím mať vopred premyslené v hlave. On to má radšej niekde na očiach. Je rád, keď vie, čo je za deň, čo sa v ten deň bude diať a kedy sa to bude diať. Pomáhajú nám rozdelené kolieska – prvé patrí dňom v týždni, aby vedel, kedy je môj pracovný deň a kedy voľno (víkend). Na tomto koliesku má syn postaveného veľkého panáčika. Každý deň ráno ho posúva a zisťuje aký je deň v týždni.

Cez víkend sme všetci traja spolu, v utorok a v stredu k nám chodi kamarát.

Ďalej máme denné koliesko, ktoré každý deň vyfarbuje. Je rozdelené aj na dennú časť – kde má vyznačené: Ráno: raňajky, desiata, obed, poobede hranie so mnou a ďalšie činnosti, napríklad, keď mám plánovaný video call. Niekedy koliesko vyfarbuje so mnou, čo je tiež fajn, aspoň sa môžeme o dni spolu porozprávať. Potom všetko lepšie porozumie a prijíma.

A prečo práve tvar kolieska? Má tú výhodu, že sa dá porovnávať s hodinami – malou ručičkou. Keďže syn miluje čísla a hodiny,chodí si behom dňa hodiny s kolieskom porovnávať, či sa už blíži čas, kedy budeme spolu.

Kolieska si skrývam, niekedy je program podobný.

Spoločné rituály a hry počas pracovného dňa

Je fajn, keď syn vie, ktorý deň pracujem, a ktorý mám voľný. Dôležité je, aby som sa mu počas dňa aj naplno venovala – najľahšie je to pri jedle, kedy si aj ja rada urobím pauzu na raňajky, desiatu (kávu), obed a podobne. Je dobré, keď si do kolieska zahrniem a zaznačím chvíle, keď sa synovi venujem. V tomto čase má moju úplnú pozornosť.

Program je dobré mať pripravený a premyslený dopredu. Ide o spoločné tvorenie, pečenie, varenie, skvelé sú doskové hry, karty. Niekedy sa stačí navzájom poštuchať, zablbnúť vo vankúšoch, zahrať si schovku alebo sa naháňať. Doma aj vonku. Dôležité je, aby syn vedel, že teraz je jeho čas. Vždy máme takúto hernú chvíľu doobeda aj poobede. Večer už väčšinou vystrája s ockom.

Pracovný priestor

Aby pre syna bolo pochopiteľné, že pracujem a nemôžem sa mu venovať, tak okrem objasnenia danej situácie, nám pomohlo aj zariadenie mojej pracovne. Keď si tam sadnem, veľmi rýchlo a ľahko pochopí, že som v práci. Zároveň mi príde dôležité, aby aj on mal svoj pracovný priestor – herňu, izbu, kde trávi čas, kým ja pracujem.

Taktiež je vhodné sa do práce obliecť. Nie že by som doma nosila kostýmy, to naozaj nie, ale v pyžame by ma syn zvalil naspäť do postele 🙂

Ikony

Hoci máme každý svoj pracovný priestor, nežijeme oddelene striktne podľa času a harmonogramu. Malé dieťa sa potrebuje prísť len tak pomaznať niekoľkokrát denne, opýtať sa niečo, čo je pre neho dôležité, a to sú chvíle, keď ho nevyháňam. Naopak nechávam ho túto potrebu si naplniť, pretože vidím, že potom sám odíde a ide si po svojom, bez môjho prehovárania a dohadov.

Samozrejme sú situácie, keď potrebujem na chvíľu úplný kľud – pre tieto prípady prichádzajú na rad maľované značky/ ikony – napríklad, keď mi niekto volá alebo sa chcem naozaj sústrediť, mám na stole nakreslené preškrtnuté uško, a to znamená, že teraz nemôžem odpovedať na dotazy a syn vie, že na mňa nemá zmysel hovoriť. Keď obrázok otočím na nepreškrtnuté uško, už je priestor voľný, už počúvam.

Toto sme často využívali, keď som s home officom začínala a synovi to pomohlo uvedomiť si rozdiel medzi tým, keď naozaj nemôžem a keď pracujem, ale na chvíľu prísť môže. Teraz sa už bez problémov dohovoríme, prípadne naznačím gestom klasické ,,pssst“.

Uško nás ale veľmi bavilo, najmä keď si ho syn taktiež namaľoval na papier a ukázal na neho vo chvíli, keď som naopak ja prišla za ním do herne 😀 Mal dôležitý hovor!

Zásoba hier, tvorenie, podnety

Mám veľké šťastie, že syn sa vie zahrať aj sám. Napriek tomu si na týždeň dopredu pripravujem neokukané stavebnice, tlačím nové návody k legu, skrátka také hračky a hry, ktoré dieťa zaujmú aj v horších časoch.

Mám taktiež predplatených niekoľko detských časopisov, s ktorými už syn pracuje čiastočne sám a ja v nich hľadám inšpiráciu.

Skvelé nám funguje samostatné hranie pri počúvaní audiokníh – takže mám po ruke vždy nabitý nejaký prehrávač.

V tomto, takmer predškolskom veku sa nebojím synovi dať  výtvarné, či tvorivé pomôcky a nechať mu voľnú ruku – lepidlo, farebné papiere, nožnice, veľký obrus na veľký stôl, rôzne umývateľné fixky, prstové farby, zásteru a podobne. Pokiaľ Vás toto teraz vydesilo, chápem!  V jeho herni na poriadok príliš nebazírujem, ale trvám na tom, aby ,,pracoval“ tam. Ten čas, keď sa ponorí do tvorivého procesu nie je iba fascinujúci z hľadiska jeho tvorivosti, ale aj mnohokrát veľmi dlhý pre moju sústredenú prácu.

Niečo málo z nášho tvorivého arzenálu

Projekt

Projekt nám pomáha ešte viac prepojiť naše herné chvíle počas dňa v niečo významnejšie, v nejaký dlhodobý celok.

Môže to byť výtvarný projekt, v ktorom každé zvieratko stvárnite, namaľujete, vystrihnete a podobne – potom ho umiestnite na mapu, kam patrí. Môže to byť zoologický projekt, v ktorom budete spolu skúmať encyklopédiu a príslušné zvieratko nalepíte na mapu pomocou samolepky. Môže to byť projekt na mesiac, či dva alebo na celý rok.

Projekty sú činnosti na pokračovanie – najlepšie je vychádzať zo záujmu dieťaťa. Baví ho poznávanie zvierat? Vytlačte si na stenu veľkú mapu sveta a každý deň si do spoločných chvíľ priraďte tvorbu nejakého zaujímavého zvieratka – ako to urobíte je len a len na Vás.

Iné témy, s ktorými sa dobre pracuje sú vesmír, rastliny, náš les, abeceda, čísla, autá, lietadlá, ročné obdobia, v podstate čokoľvek sa dá nazvať projektom, keď Vás ku danej téme napadne viac činností, ktoré sa dajú robiť s deťmi a rozdelíte si ich do viacerých dní. Výsledkom  bude spoločný celok. Inšpiráciu hľadám napríklad na Pintereste.

Postrážit dieťa

Tento bod len a len pre maminky, ktoré sú zvyknuté sa najčastejšie spoliehať samé na seba. Ale verte, že aj v dobe korona krízi sa nemusíte báť poprosiť sestru, susedku, kamarátku o občasné dohliadnutie na dieťa. Je to opäť fajn pre oboch. Syn s tetou ožije a má zmenu. Ja si užívam ticho a mám hotovú prácu oveľa skôr než zvyčajne. Zároveň si aj trochu prečistím hlavu a môžem potom zasa lepšie fungovať.

Keď majú home office obaja rodičia

V prvej vlne korona krízi sme s partnerom zažili situáciu, keď sme obaja zostali pracovne doma. Bolo to náročné. Okrem vyššie spomínaného bola medzi nami najdôležitejšia komunikácia a striedanie sa pri synovi. To fungovalo najlepšie. Rozvrhli sme si čas podľa toho, kto mal kedy dôležité povinnosti, rozdelili sme si prípravu jedla, starostlivosť o domácnosť a vystriedali sme sa pri synovi. Bez tejto organizácie nastal väčšinou chaos na všetkých frontoch.

Video call???

Priznám sa bez mučenia, keď som začala pracovať z domu a mala som naplánovaný videohovor – pravidelne jedenkrát týždenne na hodinu – syn si v tom čase vybral a pozeral rozprávku na TV alebo notebooku. Boli sme obaja v kľude a v pohode. Nie som zástancom vysedavania detí pri TV, ale takto raz za čas? Prečo nie. Okrem toho syn rád pozerá anglické seriály a rozprávky, takže sa pri pozeraní zároveň učí 🙂

A ako zvládate home office s deťmi vy? Máte tiež svoje osvedčené tipy a triky, aby Vám čas s deťmi doma plynul bez konfliktov? Rada sa sama inšpirujem tými Vašimi.