Domáce vzdelávanie – strašiak alebo ozajstná pomoc?

Homeschooling, odmietaná téma, strašiak, ktorý podľa predsudkov plodí deti nevzdelané, izolované, neschopné interakcie s inými deťmi v kolektíve. Je to však naozaj tak?

V posledných rokoch stúpa jeho popularita a ja sama som sa rozhodla touto cestou vydať.

Poďme spolu vyvrátiť niektoré mýty, pozrieť sa na výhody vyučovania z domu, ale aj na niektoré praktické tipy, ktoré by vám na rozbehnutie mohli pomôcť.

Napadlo vám niekedy, aké to je tráviť so svojím dieťaťom väčšinu času? Zažívať množstvo dobrodružstiev, neodcudziť sa, prežívať prvé detské radosti aj sklamania, pokroky, úspechy?

Toto určite mnoho rodičov s dieťaťom zažíva počas prvých rokov jeho života. Vtedy je dieťa prakticky závislé od nás rodičov a je spoločenský úzus, že sme doma s deťmi.

Od troch rokov však rodič každej ratolesti dostáva otázku: „Kedy pôjde do škôlky?“ alebo „Už chodí do škôlky?“ a pre mnohých rodičov je to úplne bežné. Dieťa nastúpi do škôlky na mieste bydliska alebo zamestnania rodiča a rodič sa vráti naspäť do práce.

Dnešná doba však už ponúka aj iné možnosti a sú medzi nami takí, ktorým nepripadá v poriadku odovzdať dieťa tak skoro školskému systému, zvlášť ak mu príliš nedôveruje. Alebo sa skrátka dieťaťu do škôlky v troch rokoch nechce. V dobrej viere, že bude medzi ďalšími deťmi v skvelom prostredí, skúsite navštíviť niektoré úžasné zariadenia, ale zistíte, že vaše dieťa sa necíti byť súčasťou početného kolektívu rovnako starých bytostí a že chce byť najradšej s vami.

Na rad teda príde premýšľanie nad homeschoolingom – teda domácim vzdelávaním. Do šiestich rokov vám stačí, pokiaľ máte podmienky na to, aby ste mohli mať dieťa doma – čiže buď stabilné finančné zázemie druhého partnera alebo napríklad prácu z domu, ktorá vám umožní postarať sa doma aj o dieťa.

Od šiesteho roku je v ČR povinnosť navštevovať predškolský ročník materskej školy. Táto povinnosť však zahŕňa aj tú možnosť, že svoje dieťa do materskej školy prihlásite, ale rovno oznámite, že vaše dieťa bude predškolskú dochádzku plniť doma.

Materská škola túto možnosť neschvaľuje, len ju formálne prijme a potom vám vypíše termín, kedy sa treba prísť „preskúšať“. Toto preskúšanie môže byť príjemným dopoludním v materskej škole, kde sa vaše dieťa pochváli, čo všetko zvládne, alebo na preskúšanie dorazíte bez neho a len predložíte portfólio prác, ktoré dieťa počas predškolského roku urobilo. Nejde totiž o skúšanie v pravom slova zmysle, dieťa sa nijako nehodnotí a v preskúšaní sa nedá neobstáť. Dokonca sa na neho môžete dostaviť i bez dieťaťa.

Až potiaľto je to malina. 🙂 Ale čo škola? Naozaj je možné dieťa doma niečo naučiť? A čo socializácia? Nájde si vôbec kamarátov? Tak toto sú otázky okolia, ktoré nasledujú počas toho ďalšieho školského roka, keď máte svoju ratolesť doma, namiesto v škôlke. Teraz to už začína byť zložitejšie, ale vlastne len do chvíle, než sa v tom začnete orientovať.

Čo je to homeschooling?

Dá sa preložiť ako domáce vzdelávanie detí. Zatiaľ čo v mnohých krajinách sveta je úplne bežné deti vzdelávať doma, v ČR to má stále nálepku akejsi inakosti, divnosti.

Možno zo strachu z nového, možno je to tým, že väčšina si spomenie na prísnu domácu výučbu herečky Kláry Pollertovej-Trojanovej z filmu Jedna ruka netleská. A keď teda nemáte pedagogické vzdelanie, tak predsa nemôžete naučiť nič, alebo áno?

Prečo homeschooling?

Prečo dieťa učiť doma a nenechať vzdelávanie na odborníkov v rokmi preverených inštitúciách? Pre každého tie dôvody môžu byť iné. U mňa sa týkajú predovšetkým môjho syna.

Vnútorná motivácia dieťaťa

Môj syn je odmala veľmi zvedavý. Stále sa na niečo pýta, dožaduje sa vysvetlenia toho-ktorého deja, pomenovania tej-ktorej farby, čísla, písmena (pravda, ktoré dieťa nie?!). Niektoré veci ovládal skôr, k niektorým si cestu ešte len hľadá.

Domáce vzdelávanie pre syna chcem predovšetkým preto, aby nestratil práve tú vnútornú motiváciu dozvedať sa nové veci. Momentálne sa neučí veci kvôli uznaniu, známkam, ale pre seba, pretože ho to zaujíma a baví. A robiť veci pre seba a nie pre cudzie uspokojenie a zavďačenie sa považujem za kľúčovú schopnosť každého človeka, ktorý má zdravú sebahodnotu.

Keď vidím, že syna niečo zaujíma viac, ideme v tej veci do takej hĺbky, do akej ho zaujíma, aby som ho zase neodradila. Je fantastické sledovať, na čo všetko príde sám, len vlastným skúmaním, vlastnými pokusmi. Stačí mu dať len dôveru a priestor.

Prváci idú do klasickej základnej školy často nadšení a natešení. Koľko sa ich však do školy teší po dvoch mesiacoch? A koľko po pol roku? Viac o tom hovorí psychologička Jana Nováčková na TEDx Prague v prednáške Jak se z touhy učit stane sběratelství známek.

O vonkajšej a vnútornej motivácii sa tiež dozviete v audioknihe Vychováváme děti a rosteme s nimi od Naomi Aldortovej.

Vlastné tempo

Je veľa činností a zručností, ktoré syn zvládol skôr, než je to obvyklé. Je však i mnoho takých, ku ktorým si hľadal cestu dlhšie.

Jazdu na bicykli deti často zvládnu už v 3, 4 rokoch. Keď si syn v 4 rokoch požičal od svojho kamaráta bicykel, veľmi rýchlo ho zase zahodil. Nenadchlo ho to alebo na to ešte nebol dostatočne pripravený. Ale k piatym narodeninám si už bicykel prial. Počas narodenín (má ich v októbri), ho vláčil po záhrade alebo na ňom jazdil ako na odrážadle. Na pedále si netrúfol. Na zimu sme bicykel zazimovali a na jar si ho syn vybral. Vyhlásil, že čoskoro začne jazdiť. Nechali sme ho, nezneisťovali sme ho, ani sme ho k jazdeniu zvlášť nepovzbudzovali. Druhý deň na bicykel nasadol a rozbehol sa. Od tej doby jazdí.

Vzdelávať dieťa doma znamená, že si (aspoň do určitej miery) môžete zvoliť tempo pre tú-ktorú zručnosť, až keď na ňu bude dieťa zrelé

Nie je nutné mať čítanie zvládnuté do 1. novembra v prvej triede len preto, že si to takto ako cieľ rozvrhla pani učiteľka. Okolie na vaše dieťa nevyvíja tlak, že jeho spolužiaci už píšu, len ono ešte nie. Tento individuálny prístup je skutočný, nie je len heslom webovej prezentácie základnej školy.

Vlastné tempo je dôležité ako pre deti talentované, tak aj pre deti, ktoré naopak potrebujú viac podporiť. Napríklad tu, v závere prípadovej štúdie Kateřiny Jančaříkovej, publikovanej v časopise Karlovej univerzity Speciální pedagogika, sa ukazuje, ako sa vďaka domácemu vzdelávaniu dá pomôcť dieťaťu so špecifickými poruchami učenia.

A ja si trúfam tvrdiť, že takých porúch učenia by bolo oveľa menej, keby deti dostali viac času a priestoru na osvojenie si zručností akými sú čítanie, písanie a počítanie.

Prehlbovanie talentov, nesústredenie sa na nedostatky

Domáce vzdelávanie je skvelá forma pre nadané deti. Často si túto formu volia práve rodičia, ktorých deti sú na niektorú činnosť obzvlášť talentované. Môže ísť o šport, hudobné nadanie, a pod.

Individuálny prístup potom umožní sústrediť sa viac na to, čo dieťaťu ide, prehlbuje si svoje „majstrovstvo“ a ostatné veci sa naučí napríklad len okrajovo. Je však spokojné a ide si za svojím snom.

O tom, že každé dieťa je génius, len potrebuje objaviť svoje prirodzené talenty sa dozviete v audioknihe Odemykání dětského potenciálu Jana Mühlfeita a Kateřiny Novotnej.

Cestovanie, neobmedzovanie rodinného života

Akonáhle dieťa nastúpi na základnú školu, v rodine často dôjde k veľkej zmene v time managemente – všetko sa časovo podriaďuje začiatku vyučovania (vstávanie, začiatok pracovnej doby v zamestnaní rodičov), voľný čas sa riadi školskými prázdninami).

Prečo sa na najbližších 9 a viac rokov obmedzovať školskou dochádzkou, prečo nastavovať biorytmus detí na skoré ranné vstávanie, keď potrebujú spať do 8, 9 hodín, aby boli vyspaté? Prečo nastavovať takto ten váš, keď ste si nevybrali prácu, ktorá by si to vyžadovala? Aj v tomto domáce vzdelávanie veľmi pomôže. Prečo je dobré sa kvalitne vyspať a nechať vyspať sa aj vaše deti a aký obrovský vplyv to má na kvalitu života, sa dozviete v audioknihe Proč spíme Matthewa Walkera.

Ale čo ak chcete byť nezávislí a vaša práca vám umožňuje voľne cestovať? Tiež sa týmto dostávame k tej zdanlivej izolácii – dá sa vôbec v dnešnom svete byť izolovaný? Ako si priateľov hľadá dospelý človek? Medzi dvadsiatkou rovnako starých dospelých? Alebo podľa záujmu a sympatií? Čo sa viac podobá reálnemu životu?

Iste mi dáte za pravdu, že pri cestovaní sa vytvorí množstvo zaujímavých priateľstiev a skúseností a o izolácii nemôže byť reč.

Ako na homeschooling v praxi?

Kmeňová základná škola, vzdelanie, garant

V prvom rade je dôležité nájsť si kmeňovú základnú školu, ktorá je zapísaná v registri MŠMT (Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy, pozn. prekladateľa) a ktorá vám umožní domáce vzdelávanie a postará sa o povinné pravidelné preskúšanie vášho dieťaťa.

Existuje teraz už rad škôl, ktoré majú s týmto skúsenosť a ponúka portfóliové preskúšavanie – kedy sa dieťa netestuje a neskúša klasicky pred komisiou, ale je s ním vedený rozhovor nad porfolio svojich úspechov, ktoré si celý školský rok zostavuje. Dieťa tak samo môže poukázať na to, čo sa mu podarilo a zvážiť oblasti kde má rezervy. Táto forma sebahodnotenie vedie k vlastnej zodpovednosti za vzdelanie už od útleho veku.

Druhá formálna záležitosť, ktorú si musíte zariadiť je navštíviť s dieťaťom pedagogicko – psychologickú poradňu, ktorá Vám vystaví odporúčanie pre domácu výučbu. Toto odporúčanie však nemusí byť ani kladné a napriek tomu Vám následne riaditeľ kmeňovej základnej môže povoliť domáce vzdelávanie.

Pre povolenie domáceho vzdelávania, ktoré Vám na kmeňové škole schvaľuje riaditeľ školy, je potrebné doložiť vaše zodpovedajúce vzdelanie. Pre domácich výučbu prvého stupňa základnej školy potrebujete stredoškolské vzdelanie s maturitou, pre druhý stupeň vysokoškolské vzdelanie bakalárske a vyššie. Ak nemáte vysokú školu (strednú školu), môžete si nájsť garanta – to môže byť ktokoľvek, kto sa za vás zaručí a má maturitu / vysokoškolský titul.

Forma, akou svoje dieťa budete vzdelávať, je už potom úplne na vás.

Projektové vyučovanie samotným rodičom

Keď obídeme frontálnu výučbu à la Jedna ruka netleská, ktorú som už spomínala, môže to vyzerať napríklad tak, že si podľa Rámcového vzdelávacieho programu, ktorý je voľne dostupný, pripravíte rôzne činnosti – od výletov po Česku a cudzích krajinách, návštev múzeí a galérií, cez rôzne činnosti ako je varenie, šitie, záhradníčenie, až po maľovanie, športovanie a ďalšie pestré veci, ktoré bavia vás aj vaše dieťa a ktoré zhrnú učivo, s ktorým by sa dieťa malo počas školskej dochádzky oboznámiť.

Súkromný učiteľ, online vyučovanie

Aj rodičia, ktorí si netrúfnu na rozsiahle projekty, môžu mať dieťa v domácom vzdelávaní. Deťom môžete zariadiť napríklad kvalitného súkromného učiteľa, nadšenca v tomto odbore.

Toto je výborné, keď napríklad zistíte, že vaše dieťa sa viac a do hĺbky zaujíma o jednu oblasť, ktorá je vám osobne cudzia. Dieťa tak môže vlastnou cestou dôjsť k osvojeniu si aj zdanlivo ťažkého učiva alebo zručnosti efektívnou formou, na ktorú by na základnej škole nemalo vôbec čas.

A ktovie – možno práve ten dôležitý záujem ho raz bude živiť. 🙂

Jazyky sa dnes dajú učiť prostredníctvom rodených hovoriacich z celého sveta a určite je všeobecne známa vec, že učenie sa jeden na jedného je efektívnejšia výučba, než skupinová. Môžete si zvoliť konkrétnu osobu podľa odporúčania alebo siahnuť po online výučbe.

Napríklad na webe Preply si môžete vybrať učiteľa či učiteľku cudzieho jazyka z rôznych kútov sveta za takých časových a finančných podmienok, ktoré vám vyhovujú.

Je tu mnoho recenzií týchto učiteľov, odstupňovaná obtiažnosť, rôzne jazyky. S online učiteľom si môžete vytvoriť individuálny plán jazykovej a časovej náročnosti.

Komunitná škola

Rodičia tiež môžu dieťa zapísať do komunitnej školy, to je škola, ktorá väčšinou nie je zapísaná do registra akreditovaných škôl.

Fyzicky môže ísť o jednu miestnosť alebo triedu pri niektorej existujúcej oficiálnej základnej škole a učitelia nemusia byť pedagógovia, ale môže ísť o rodičov jednotlivých domškolákov z komunity. Mnoho rodičov totiž v niečom konkrétnom vyniká, alebo má nejaké koníčky, zaujímavú profesiu a keď sa zíde dobrá partia takýchto podporujúcich dospelých, rozvíjajú podľa dohodnutého harmonogramu deti svoje aj cudzie.

Výhodou komunitnej školy je väčšinou to, že funguje v inom časovom meradle, napríklad len 3 dni v týždni a deti sa tu stretávajú s rôzne starými domškolákmi a v zásade ide o kolektív menší.

Opäť sa tu napĺňa potreba sociálnej interakcie a je zdravšia než tá umelo vytvorená na štandardnej škole. Pre rodičov je to také miesto, kde nájdu rovnako zmýšľajúcich dospelých a teda aj podporu.

Pomôcky, technické riešenia

S vyučovaním dnes pomáhajú okrem online výučby aj rôzne technické pomôcky a aplikácie. Jedna skvelá interaktívna pomôcka je Albi ceruzka. Obľúbia si ju zvlášť deti predškolského a mladšieho školského veku. Ide o český vynález, ktorý zahŕňa plastové pero s mikrofónom, ktoré pomocou digitálneho senzora číta informácie z knižky na to určenej. K Albi ceruzke patria knihy s názvom Kúzelné čítanie a deťom sa to určite ako kúzlo aj javí. Kúzelné čítanie dnes zahŕňa rozličné tituly všetkých možných „učebníc“ a encyklopédií – len tak námatkovo: Hravé české/slovenské dejiny, Ľudské telo, Človek a príroda, Atlas sveta, Hravá angličtina a mnoho, mnoho ďalších.

Pero nefunguje tak, že by opakovalo text z knihy, naopak, povzbudzuje deti k samostatnému mysleniu a k samostatnej práci s knihou. Knihy tiež obsahujú mnoho kvízov a hier a tak sa deti svojím tempom naučia mnoho informácií. Naviac texty k Albi peru sú kvalitne narozprávané českými a slovenskými hercami.

Pokiaľ ide o aplikácie, dnes je možné nájsť ich veľa a kvalitných. Za všetky aspoň jedna: syn má obľúbenú aplikáciu na matematikuMatemág. Hrá sa s ňou už od 4 rokov a plní v nej rôzne matematické úlohy a putuje rozprávkovou krajinou. Je založená na Hejného matematickej metóde, vďaka ktorej na množstvo matematických zákonitostí prichádza sám.

Kde hľadať ďalšie informácie a inšpiráciu?

Mnoho informácií, z čoho pre homeschooling vyberať a aké možnosti vyskúšať, získavam v tematických facebookových skupinách rovnako naladených rodičov, v kmeňových školách a od rodičov domškolákov v okolí ina webe.

O tom, že vďaka homeschoolingu môže zo syna vyrásť zaujímavá, šťastná osobnosť, ktorá žije naplnený život, sa inšpirujem napríklad mnohými skutočnými príbehmi domškolákov z radov (nielen) známych osobností.

Napríklad veľmi inšpirujúca je pre mňa cesta Christophera Paoliniho, autora série Eragon. Vyrastal doma s rodičmi ako domškolák a vďaka priestoru a času, ktorý mu rodičia dali, sa mohol venovať svojmu najväčšiemu koníčku – písaniu. Tu je napríklad rozhovor s ním a Markom Ebenom Na plovárně.

Nemusíme ale chodiť len do cudziny – aj v Česku je mnoho domškolákov, ktorým práve táto cesta otvorila iné možnosti – najznámejšia je určite lyžiarka a snowboardistka, olympijská víťazka Ester Ledecká. So staršími a niektorými už dospelými domškolákmi viedol pekný rozhovor Jaroslav Dušek vo svojej relácii Duše K: O domácím vzdělávání očima dětí.

Najväčšou inšpiráciou je mi však moje dieťa.

Dovolím si tvrdiť, že to, akým smerom sa uberá jeho vzdelávanie, je predovšetkým jeho vec. A hoci dospelá som ja a mám za neho zodpovednosť, vždy budem mať na zreteli jeho zručnosti, schopnosti a preferencie.

Vždy sa budem pýtať na to, čo a ako si on praje a predstavuje a podľa toho budem hľadať tú najschodnejšiu cestu k win-win-win riešeniu (syn-rodina-povinná školská dochádzka). Napríklad teraz sa rozhodol, že chce chodiť medzi deti a že by sa mu škôlka páčila. Zvolili sme teda dvakrát do týždňa lesnú škôlku, okolo ktorej sme veľa ráz šli a kde sa mu na prvý pohľad páčili ako sprievodcovia, tak aj deti. Skúsili sme a je to skvelé, je tu úplne nadšený.

Homeschooling sme zatiaľ neopustili a ani neopustíme, povinný predškolský rok budeme hlásení práve v kmeňovej škôlke. Ako presne to bude vyzerať so školou základnou, budeme so synom ešte preberať.

Máte sami skúsenosť s homeschoolingom? Alebo poznáte niekoho, kto deti vzdeláva doma? Uvažujete o ňom pre svoje deti? Zaujala vás táto téma a chceli by ste sa podeliť o svoj názor? Nechajte mi pod článkom komentár, rada sa mu budem venovať!

Zdieľaj článok

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on pocket

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Osobný rozvoj

6 tipov ako z rozhovoru spraviť opäť rozhovor

Prečo by sme sa mali rozprávať o rozhovore? Každý sa vie predsa rozprávať. Naučili sme sa opakovať hlásky, skladať slabiky, prvé slová a vety, prešli sme jednotlivými školskými stupňami, dospeli sme, pracujeme… Lenže „vedieť rozprávať” a „vedieť sa rozprávať” nie je to isté.

Pokračuj >
Životný štýl

Spomaľte: 5 praktických tipov, ako na slow living

Slovo pomalý si nespájame s pozitívnymi pocitmi. Máme radi, keď veci idú rýchlo a plynulo. Autá frčia, aplikácie v telefóne nezdržujú, pracovné stretnutia majú spád, objednávka v reštaurácii dorazí skôr, než si vyzlečieme kabát a stihneme sa usadiť ku stolu. Celý deň sa ženieme, aby sme rýchlo stihli to a ono a aby sme sa ráno mohli opäť zobudiť a pokračovať v nasadenom tempe.

Pokračuj >
Cestovanie

Island – cestovateľské tipy, rady a odporúčania

Opäť ďalší rok, ďalšie ciele, ďalšie sny. Máte aj vy vysnívanú krajinu alebo miesto, ktoré by ste chceli navštíviť? Alebo sa vám to už podarilo? Plníte si svoje cestovateľské sny, keď je to možné?

Pokračuj >