Digitálne technológie: dobrý sluha alebo zlý pán?

Digitálne technológie, ako sú počítače, telefóny a televízia nám môžu veľa vecí uľahčiť, ale na druhej strane aj uškodiť. Mnoho z vás už určite počulo o závislosti na internete, či sociálnych sieťach, o tom, že sa ľudia kvôli internetu od seba vzďaľujú alebo vás už určite niekedy napadlo, že pojem kyberšikana pred pár desiatkami rokov neexistoval. Ale vedeli ste, že sa s novými technológiami spája aj pojem demencia?

Pojem demencia sa nám často spája so starobou. Zmeny osobnosti, krátkodobé aj dlhodobé poškodenie pamäte, chybný úsudok alebo časová a priestorová dezorientácia, zhoršenie pozornosti, komunikačných schopností a pod. To všetko sa vníma predovšetkým ako príznak chradnúceho mozgu, ktorý toho už veľa zažil.

Mozog však funguje ako sval. Keď ho nebudeme trénovať, bude ochabovať a je úplne jedno v akom veku. Hoci je demencia vnímaná ako choroba staršej populácie, nie je to úplná pravda. Demencia môže človeka postihnúť v akomkoľvek veku. A nemusí byť následkom nejakej vážnej choroby. Niekedy stačí len nadmerné používanie digitálnych zariadení.

Tento jav, nazývaný digitálna demencia, sa môže prejaviť u každého z nás. Čo je spoločným ukazovateľom? Hodiny a hodiny strávené pri počítači, televízii, či mobilných telefónoch a ďalších elektronických zariadení. Čo presne znamená digitálna demencia, ako sa prejavuje a ako jej predísť?

Historické okienko

Pojem digitálna demencia bol prvýkrát použitý v roku 2007 v jednej z najviac technologicky vyspelých krajín – v Južnej Kórei. Týmto spojením vedci označili stratu schopnosti si zapamätať rôzne prístupové heslá a telefónne čísla, čo bolo nepochybne spojené s častým a dlhodobým používaním mobilných telefónov.

Termín bol spopularizovaný až neurológom Manfredom Spitzerom, ktorý v roku 2012 vydal knihu Digitálna demencia. Spitzer je veľkým kritikom modernej digitálnej spoločnosti a na mnohých praktických príkladoch ukazuje, akým spôsobom sme ako spoločnosť ovplyvňovaní televíziou, internetom a mobilmi.

Jeho konštatovania nie sú ale definitívne a jeho kniha je stále podrobovaná kritike. Za zmienku stojí napr. Flynnov efekt, podľa ktorého hodnoty IQ v spoločnosti neustále rastú zhruba o tri body každých desať rokov. Napriek tomu je existencia digitálnej demencie a škodlivého vplyvu nadmerného používania digitálnych technológií nepopierateľná.

Čo teda znamená digitálna demencia

Ako už bolo spomenuté, náš mozog sa používaním neustále mení a svojim spôsobom funguje ako sval. Keď ho budeme zásobovať dostatočným množstvom informácií, jeho kapacita sa bude zväčšovať. Avšak používaním digitálnych médií niektoré jeho schopnosti ochabujú – používaním GPS navigácie sa stráca orientačný zmysel, vďaka digitálnemu zoznamu kontaktov si nemusíme pamätať telefónne čísla a vďaka kalendáru narodeniny. Možno si poviete, že to nie je váš prípad. Ale ste si tým istí?

Problémy s nadmerným používaním elektronických zariadení siahajú ešte ďalej. Vplyvom nadmerného používania digitálnych technológií dochádza k poruchám spánku, depresiám, násilným sklonom, úzkostiam a poruchám pozornosti. Nehovoriac o tom, že časté vysedávanie pri  obrazovkách vedie napríklad k nadváhe, zhoršeniu zraku, deformácii chrbtice alebo bolestiam hlavy.

Koľko času trávime na internete

Podľa štúdie Digital 2019 od Hootsuite a We Are Social, trávime na internete priemerne 6 hodín a 42 minút denne. Z toho polovicu na mobilných telefónoch. A na sociálnych sieťach? V priemere 2 hodiny a 24 minút denne.

Nezdá sa vám to také hrozné? Začnime počítať – ak to prepočítame na celý rok, je to viac ako 100 celých dní, keď sme online. A to už je skutočne dosť – aj keď za rok 2019 je to o 6 minút menej ako v roku 2018. Napriek tomu od roku 2012 dáta medziročne rastú a nedá sa predpokladať, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať a ako sa na týchto dátach podpíše svetová pandémia.

Sami asi uznáte, že sú tieto údaje minimálne znepokojujúce. Hrozí, že všetci budeme za pár rokov chodiť ako nerozmýšľajúci zombie, ktorý bez telefónu alebo počítača neurobia ani krok? Dá sa tomu predísť? Odpoveďou je, že istá prevencia existuje. Ako na to?

Obmedzte čas strávený pri obrazovke

Logickou odpoveďou je obmedziť používanie digitálnych technológii. Ale ako niekto, kto pracuje výhradne online, viem, že sa to ľahšie povie ako urobí. Pokiaľ vaša práca vyžaduje prítomnosť počítača, môžete mať pocit, že s tým jednoducho neurobíte nič. Nie je to pravda – dôležité je hlavne trénovať mozog aj inak ako pozeraním do obrazovky.

Menej času stráveným pri obrazovke môžete dosiahnuť tým, že v práci budete robiť veci offline. Potrebujete si poznačiť pár vecí alebo urobiť rýchly brainstorming na nápady? Nemusíte k tomu predsa používať poznámky v počítači, ale môžete si k tomu vziať obyčajný papier a pero.

Nemusíte mať všetky schôdzky napísané v google kalendári, ale môžete používať klasický diár alebo si vytvoriť vlastný bullet journal. Možno sa vám to teraz javí ako zbytočná práca, ale donúti vás to odtrhnúť oči od obrazovky a vykonávať inú činnosť ako ťukanie do klávesnice.

Koniec multitaskingu

Vedeli ste, že multitasking nie je vôbec záslužná činnosť a namiesto toho, aby vám pomáhal k lepším výsledkom, ste kvôli nemu menej produktívni?

Ľudia jednoducho nie sú schopní robiť viac veci naraz. Pokiaľ máte pocit, že ste v tom dobrý, nerobíte ani jednu činnosť poriadne. Multitasking u ľudí nie je ako u počítača, ktorý dokáže mať otvorených dvadsať okien, z každého vydávať iné zvuky a k tomu hrať pinball.

Keď má človek pocit, že ,,multitaskuje”, iba preskakuje z jednej činnosti na druhú. Máte pocit, že to predsa nevadí? Mýlite sa. Mozog to vyčerpáva. Kvôli tomu sa viac mýlime, pracujeme pomalšie, menej kvalitnejšie a pod väčším stresom. Pokiaľ si na tieto pocity, prerušovanie činností a prepínanie medzi nimi dostatočne zvyknete, môžete nenávratne poškodiť svoju schopnosť sústrediť sa.

Teraz sa možno pýtate, prečo stále túžite robiť viac vecí naraz? Najväčším zradcom je paradoxne opäť mozog. Ten stále túži po niečom novom – a presne to mu ponúkajú nové príspevky na instagrame, správy či e-maily.

Samozrejme existujú činnosti, pri ktorých multitasking nijakým spôsobom neubližuje. To sú tie automatizované. Keď si pri ceste autom alebo pri umývaní zubov pustíte audioknihu, ničomu to neublíži. Pokiaľ ale pracujete na dôležitom dokumente v práci a do toho si pustíte novú Dánovku, neudržíte svoju pozornosť ani pri jednej z činností.

Zapájajte mozog

Niečo si vygoogliť je dnes úplná rutina. Aké je hlavné mesto Španielska? Akou menou sa platí v Číne?  Keď si nespomenieme na prvýkrát, najjednoduchšie je zobrať do ruky mobil a hľadať na internete. Čo sa takto na chvíľu zastaviť a skúsiť si spomenúť? Sú to predsa veci, ktoré ste už raz vedeli. A niekde v hlave sa ešte určite potulujú.

Ďalšou vecou je robiť činnosti, ktoré vyžadujú vašu pozornosť, sústredenie a premýšľanie. Čo tak začať učiť sa nový jazyk? Tu vám nezostane nič iné ako sa slovíčka skutočne naučiť. Naučte sa hrať na hudobný nástroj alebo si zoberte do ruky papierovú knihu. Skvelé je aj lúštenie krížoviek alebo sudoku. Aj pri skladaní puzzle musíte vynaložiť mozgovú aktivitu, a telefón ani počítač to za vás neurobia.

Nie je to len o hlave

Dlhé sedenie neprospieva ani vašim svalom, chrbtici či krvnému obehu. Ráno sa preťahujeme, aby sme prekrvili telo, uvoľnili sa od napätia a dodali si energiu. Kto ale hovorí, že by sme sa mali preťahovať len ráno?

Rovnako dôležité ako trénovanie mozgu je aj trénovanie tela. Dlhé vysedávanie mu neprospieva. Bolí vás chrbát a krčná chrbtica? Potrebujete si natiahnuť nohy a fyzička zmizla do neznáma. Utekajte sa po dlhom pracovnom dni prejsť, previesť na bicykli alebo si zabehať.

Pracujete blízko domu? Párkrát do týždňa si privstaňte a choďte pešo namiesto autobusu. Začnete ráno na čerstvom vzduchu, doplníte zásoby vitamínu D a natiahnete si nohy. Bývate ďalej? Požičajte si bicykel.

Kvalitný spánok je základ

Že nadmerné používanie mobilného telefónu môže viesť k poruchám spánku pravdepodobne nie je žiadnym tajomstvom. Napadlo vás ale niekedy, že môže narušovať spánok, aj keď ho máte položený na nočnom stolíku?

Mobilný telefón vyžaruje elektromagnetické vlnenie, ktoré správnemu spánku škodí. Kvôli jeho pôsobeniu náš mozog zostáva hore a neregeneruje sa toľko, koľko by potreboval, a zároveň nedáva pokyn k tvorbe melatonínu, ktorý je hormónom  tmy a spánku.

S tým taktiež súvisí aj fakt, že sa melatonín vytvára  práve v závislosti na tom, ako veľmi je tma alebo svetlo. Tušíte kam tým smerujem? Preblikávajúci displej telefónu narušuje tento proces, a hoci my vyskakujúce upozornenia nevnímame, naše telo na nich reaguje.

Prečo melatonín potrebujeme? Podporuje imunitný systém, chráni nervovú sústavu, kardiovaskulárny systém a podporuje tvorbu rastového hormónu. Preto je dobré  zapnúť v telefóne na noc režim lietadlo alebo ho najlepšie vypnúť (a budík nie je výhovorka – väčšina telefónov ho vie spustiť, aj keď je zariadenie vypnuté).

Čo digitálne technológie a deti?

Z nemeckého výskumu v roku 2012, uvedeného v Spitzerove knihe Digitálna demencia, vyplynulo, že až štvrť milióna obyvateľov vo veku 14-24 rokov je závislá na internete a ďalších 1,4 milióna bolo označených za rizikovú skupinu. Toto číslo sa v priebehu rokov neustále násobí.

Tento problém nie je len pri internete a mladých. Mnoho dospelých trávi veľa času sledovaním televízie a výsledkom je, že toto správanie kopírujú aj ich deti. Až 80 % detí vo veku 3-4 roky vie samo zapnúť televízor, pretože to videlo u svojich rodičov.

Pritom deti do troch rokov nie sú schopné vnímať televíziu – nedokážu si totiž spojiť obraz so zvukom. Môžu byť nadšené z pohyblivých obrázkov, ale náučné programy pre takéto malé deti nie sú efektívne a v žiadnom prípade nedokážu vykompenzovať čas strávený s rodičmi a inými činnosťami.

Dokonca deti, ktoré od skorého veku trávili veľa času pri televízii, majú preukázateľne horšie schopnosti učenia a slovnej zásoby ako deti, ktorým rodičia čítali, boli im púšťané audioknihy alebo hudba. Tie deti, ktoré trávia veľa času pri obrazovkách sú roztržitejšie, menej sústredené a pasívne. Nehovoriac o tom, že sa priateľstvá premiestňujú na siete a niekedy dochádza až k sociálnej izolácii.

Elektronická krabička v žiadnom prípade nedokáže vykompenzovať čas, ktorý s deťmi strávia ich rodičia a ďalšie ľudské bytosti. Ľudský kontakt je nenahraditeľný, a hoci je posadenie dieťaťa pred tablet alebo televízor veľmi pohodlné, dieťa by nemalo takýmto spôsobom tráviť väčšinu svojho času.   

Všetkého veľa škodí

Digitálne média ako také nemusia byť škodlivé, ale škodlivý môže byť spôsob, akým ich používame. Keď trávime čas pri počítači alebo na telefónoch, je potreba ho vykompenzovať inou činnosťou, ktorá nie je závislá na digitálnych médiách. Iba tak môžeme predísť problémom, ktoré sú s modernou dobou bohužiaľ neodmysliteľne spojené a udržať si pevné fyzické i psychické zdravie.

Pravdou je, že dlhodobý vplyv digitálnych médií na ľudský organizmus zostáva viacmenej  stále otázkou. Práve to, že tu s nami počítače, televízia či mobilné telefóny nie sú príliš dlho,  a tak nedokážeme s istotou hovoriť o ich negatívnom vplyve, či už na fyzickú alebo psychickú stránku človeka, by nás malo viesť k určitej striedmosti a opatrnosti.