Sú audioknihy naozaj drahé?

Mnoho ľudí na audioknihách odradí cena. Porovnajú rovnaký titul s cenou e-knihy a okamžite vidia, aké majú audioknihy prehnané ceny.

Porovnávajú však hrušky s jablkami.

E-kniha je “vedľajší produkt” knihy tlačenej. Preklad bol spravený, korektúry tiež a nakoniec aj formátovanie.

80% finálnej práce, majú knihy a e-knihy spoločné.

Stačí už len dorobiť zvyšných 20%, čo v reále znamená naformátovať elektronický text do troch formátov, pridať titulný obrázok a e-kniha je hotová.

Audiokniha s knihou naopak zdieľajú asi len 20% finálnej práce. Tými sú preklad a korektúry.

Tvorba audioknihy je komplexná činnosť. Skontrolovaný výsledný text je iba jej začiatok.

Do hry teraz vstupuje interpret, režisér, štúdio, zvukár, strihač a masteringový inžinier. Všetci spolu venujú výslednému produktu desiatky hodín práce, ktoré sa nakoniec musia premietnuť do výslednej ceny audioknihy.

Náročnosť výroby audioknihy

K výrobe audioknihy s priemernou dĺžkou 10 hodín, musíme počítať s približne 30 hodinami interpreta v štúdiu spolu s režisérom a technikom.

Pri kvalitnejšom spracovaní predlohy, 5 až 10 hodín pred natáčaním strávi režisér s interprétom na príprave a pravdaže, interprét a režisér si musia titul vopred sami prečítať.

Keď skončí nahrávanie, strihač strávi nad surovou nahrávkou ďalších 30-50 hodín a nakoniec ešte masteringový inžinier finálnych 5-10 hodín.

Poslednou stanicou je kontrolné počúvanie, ktoré pri troche preskakovania zaberie len dodatočné 2 až 3 hodiny.

Spočítajme si to.

Interpret 10 + 5 + 30
Režisér 10 + 5 + 30
Zvukový technik 30
Strihový technik 50
Masteringový inžinier 10
Kontrola 2

Na 10 hodinovej audioknihe strávia ľudia spolu 182 hodín od momentu dodania finálneho textu.

Pokiaľ odpočítame prácu technika na elektronickej knihe a zalamovanie textu do knihy, stále nám zostáva približne 160 hodín navyše v porovnaní s knihou či e-knihou.

160 pracovných hodín, je jeden plný pracovný mesiac.

Pri predaji audiokníh sa počíta s približne 2 až 3% predajov voči knihe tlačenej. Pri mega bestselleroch je to možno 5%.

Ak sa teda bestsellerového titulu u nás predá 50 000 ks, audiokníh predá vydavateľ približne 2 000. Niekedy menej, niekedy viac. Hovoríme tu o sumárnom predaji, za obdobie trvania licenčných práv, čo je zvyčajne 5-7 rokov.

Ceny audiokníh u nás a v zahraničí

Napriek tomu sú ceny audiokníh u nás hlboko pod Európskym priemerom.

Ak sa pozrieme na ceny audiokníh, rovnakých titulov od rovnakých autorov, v krajinách ako je Veľká Británia, Nemecko, Švédsko či Francúzsko, ceny sú približne o 60 až 100% vyššie v ich prospech.

To pravdaže navádza spraviť záver, že životná úroveň je u nich vyššia a teda aj ceny audiokníh odzrkadľujú tento trend. Z malej časti určite.

Veci sa však majú trochu inak.

Ceny kníh, napríklad vo Veľkej Británii, sa od cien na Slovensku líšia rádovo o desiatky percent. V prospech Britov. Dôvod? Väčší trh, väčšie predaje. Ceny prípravy sa rozložia na väčšie množstvo predajov.

To isté platí aj o hudbe, alebo filmoch.

Neplatí to však o audioknihách.

Vo vymenovaných krajinách je náročnosť výroba audioknihy rovnaká. Z bestselleru sa však v Británii či Nemecku predá 10 až 30 000 kópií. To je 4 až 12 násobne viac ako u nás.

Prečo sú teda ceny audiokníh v zahraničí vyššie? Pretože pravdivo reflektujú cenu ich výroby.

Za digitálny obsah platia vydavatelia vyššie provízie ako za tlačené knihy. Ceny zvukových technikov, režisérov a interpretov taktiež nie sú nízke. A nakoniec, za distribúciu a predaje sa platia vyššie poplatky ako pri tlačených knihách.

Vyššie ceny zároveň dávajú priestor na rozvíjanie trhu v podobe nových titulov, vydavateľstiev a distribučných kanálov.

Na jednej strane zákazníci platia o trochu viac, na strane druhej získavajú omnoho viac.

Ak chceme, aby audioknihy vychádzali pravidelne, vo vysokej kvalite a udržovali si trend s knihami tlačenými, cena musí začať reflektovať reálne náklady spojené s ich výrobou.

Ceny audiokníh nesmú byť umelo upravované tak, aby boli porovnateľne nízke s cenami e-kníh. Ich porovnávanie je neadekvátne.

Ďalším znižovaním ceny sa audioknižný segment stáva pre vydavateľov neatraktívny. Postupne z neho začnú odchádzať. Alebo sa preorientujú na nižšiu kvalitu, či odoberanie nahrávok z knižníc pre nepočujúcich. Ako to už niektorí aj robia.

Takýmito ústupkami budeme trpieť nakoniec len my, audioknižní fanúšikovia.

Bodka na záver

Audioknihy nie sú drahé. Ich nehmotný charakter však vyvoláva v mnohých pocit, že by mali stáť menej.

Na ich ceste do našich uší však za nimi stojí mnoho hmoty.

Ak chceme, aby to čo sa nám do nich nakoniec dostane bolo naozaj aj to čo chceme, ceny musíme začať akceptovať. Alebo si opäť začneme čítať všetky tie skvelé príbehy sami.

Zdieľaj článok

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on pocket

5 komentárov

  1. 6 mýtov o audioknihách | Blog Audiolibrix
    3. marca 2016 @ 05:20

    […] O tom, či sú audioknihy skutočne drahé som písal pred nejakým časom. Samozrejme, porovnanie faktu, že sú audioknihy lacnejšie u nás ako v zahraničí nič ešte nehovorí o ich cene. […]

    Reply

  2. Ondřej Svestka
    12. marca 2016 @ 18:40

    Souhlasím, ono obecně by dnes všichni chtěli vše a nejlépe zadarmo 🙂

    Jedna poznámka: jestli máte možnost, tak si změňte na blogu font u nadpisů. Ten, co zde máte, nepodporuje české/slovenské znaky.

    o.

    Reply

    • Ivan Sabo
      13. marca 2016 @ 16:29

      Vďaka za koment a upozornenie Ondřeji. Pozrieme na to na rôznych OS, lebo na Win 8 a Mac OS nám všetkým zobrazuje nadpisy správne.

      Reply

  3. Aleš Blamák
    12. marca 2016 @ 19:39

    Takže tu někdo vypráví pohádky o tom, jak sazba knih je levná záležitosti, a uděláte jí za 5 minut a ještě se přitom šťouráte v nose, flákáte a stihnete uvařit jídlo o 4 chodech jako vedlejší efekt flákání se u sazby, zatímco audio kniha trvá člověkoměsíc práce.
    Tyhle plačky mám velice rád, a postupně způsobují, že pak těmto zdrojům nevěřím ani co se modlí. Moje důvěra v takovéto články typu „naše řemeslo je nejtěžší, nejdražší, nejnáročnější, ne jako jiné“ prudce klesá s každým takovým článkem jako je tento.
    Píši jako sazeč normálních knih i elektronických. Vím, co to znamená.
    Také vím, kolik stojí kvalitní sazba tištěných i e-knih i audioknih. A také vím, že kvalitní postup u žádné z nich (tedy ani postup popsaný v článku) se nedělá, a velmi se to redukuje. Kvalitně se udělá malý zlomek knih i audioknih, ale dobře se tím argumentuje, jak je to drahé. Jen se u většiny knih z toho postupu udělá tak desetina toho postupu, když máte na to dost peněz a času.
    Ještě několik takových článků, a ztratím důvěru v tyto informace zcela a budu jim věřit méně než nejbulvárnější televizi na světě.

    Reply

    • Ivan Sabo
      13. marca 2016 @ 16:40

      Zdravím Vás Aleši. Nerozumeli sme sa. To s tou sadzbou som nikdy netvrdil – sám som zopár kníh a e-kníh sadzal, formátoval, editoval a vydal a vôbec netvrdím, že je to jednoduchá a rýchla práca. A úplne súhlasím s tým, že nie vždy sa robí kvalitne. Ja som písal : „80% finálnej práce, majú knihy a e-knihy spoločné. Stačí už len dorobiť zvyšných 20%, čo v reále znamená naformátovať elektronický text do troch formátov, pridať titulný obrázok a e-kniha je hotová.“ Nič o tom, že tých 80% je jednoduchých či lacných. Raz keď je však formát knihy spravený dobre, preklopiť ho do elektronického už nie je taká cesta zarúban. Avšak v danom momente, kedy kniha je nasádzaná, práca na audioknihe len začína doslovne „na zelenej lúke“. To bola a je celá pointa. Absolútne nejde o dehonestáciu knihtlačiarskeho remesla, ale o vysvetlenie, prečo sa výroba audioknihy nedá cenovo porovnávať z výrobou e-knihy. Nie je digitál, ako digitál. Len toľko.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Osobný rozvoj

6 tipov ako z rozhovoru spraviť opäť rozhovor

Prečo by sme sa mali rozprávať o rozhovore? Každý sa vie predsa rozprávať. Naučili sme sa opakovať hlásky, skladať slabiky, prvé slová a vety, prešli sme jednotlivými školskými stupňami, dospeli sme, pracujeme… Lenže „vedieť rozprávať” a „vedieť sa rozprávať” nie je to isté.

Pokračuj >
Životný štýl

Spomaľte: 5 praktických tipov, ako na slow living

Slovo pomalý si nespájame s pozitívnymi pocitmi. Máme radi, keď veci idú rýchlo a plynulo. Autá frčia, aplikácie v telefóne nezdržujú, pracovné stretnutia majú spád, objednávka v reštaurácii dorazí skôr, než si vyzlečieme kabát a stihneme sa usadiť ku stolu. Celý deň sa ženieme, aby sme rýchlo stihli to a ono a aby sme sa ráno mohli opäť zobudiť a pokračovať v nasadenom tempe.

Pokračuj >
Cestovanie

Island – cestovateľské tipy, rady a odporúčania

Opäť ďalší rok, ďalšie ciele, ďalšie sny. Máte aj vy vysnívanú krajinu alebo miesto, ktoré by ste chceli navštíviť? Alebo sa vám to už podarilo? Plníte si svoje cestovateľské sny, keď je to možné?

Pokračuj >