5 lekcií, ktoré mi udelila Michelle Obamová

V životopise Michelle Obamovej si každý dokáže nájsť niečo, čo mu pomôže v jeho živote. Aj preto som začala písať tento článok. Aby táto dôležitá audiokniha neunikla vašej pozornosti napríklad len preto, lebo nesledujete americkú politiku a životopis bývalej prvej dámy nie je pre vás niečím, po čom by ste bežne siahli.

Priznám sa bez mučenia, môj obdiv k Michelle Obamovej vznikol už dávno pred vypočutím si audioknihy. Sledovala som jej príhovory a rozhovory s ňou vo mne budili pocity hrdosti (ja viem, že to bude znieť pateticky, ale jednoducho taký ten pocit, keď ste hrdý na to, že existuje takýto človek). Takže do audioknihy som išla s poriadnym nadšením. Čo často nedopadne dobre, pretože je ťažké vyrovnať sa s nadmernými očakávaniami.

Michelle ale nesklamala. Jej audiokniha ma donútila sa zamyslieť nad svojím vlastným životom, ale aj nad celkovým vnímaním sveta. Po jej dopočúvaní som o nej ešte dlho rozmýšľala a došla som k záveru, že obsahuje až prekvapivé množstvo múdrostí, ktoré dokážu poslúžiť prakticky komukoľvek.

Ahááá, tak preto sa s ňou asi spájajú slová ako „inšpiratívna“ a „otvorená“.

Neberte za slovo ale iba mňa…

Keď som nedávno prechádzala recenzie na českých a slovenských weboch, nenašla som ani jednu negatívnu. Prekvapivo som narazila na množstvo ľudí, ktorí ani neboli fanúšikmi Michelle, ani ich americká scéna nezaujímala, ale aj tak skúsili túto knihu. A ajhľa! Bolo to presne, ako som si myslela. Sami boli prekvapení tým, ako veľmi sa im Michellin príbeh zapáčil, ako dobre sa čítal. Koľko toho s ňou majú spoločné.

Áno, počas počúvania dostanete príbeh jednej obyčajnej ženy, ktorá prežíva celkom neobyčajný život. Pozriete sa do zákulisia americkej politiky, uvidíte historické udalosti z druhej strany, ktorá vás možno prekvapí. Takou pomyselnou čerešničkou na torte je ale fakt, že tiež dostanete možnosť sa zamyslieť nad sebou samým. Nechať sa inšpirovať.

“Som obyčajná žena, ktorá zažila neobyčajnú cestu. Verím, že svojím príbehom pomôžem vytvoriť priestor na ďalšie príbehy a že ním prerazím cestičku aj tým, ktorí sa cítia byť na okraji spoločnosti.”

A tu je päť lekcií, ktoré som si z počúvania tejto autobiografie odniesla ja.

Nenechajte sa zastaviť strachom ani očakávaniami ostatných

Pre mňa je toto absolútne najdôležitejšia lekcia, ktorá sa v audioknihe Môj príbeh opakuje niekoľkokrát a právom, pretože aj v našich životoch je to neustále sa opakujúci jav.

Pamätám si na jednu konkrétnu vetu, ktorá sa mi zaryla rovno pod kožu a hneď som pozastavila audio, aby som si ju zapísala.

“Zlyhanie je dlho len pocitom, kým sa stane realitou.”

Už sa vám niekedy stalo, že ste o niečo usilovali a ľudia okolo vás sa vás snažili presvedčiť, že je to riskantné… nech si to rozmyslíte… že na to nemáte?

Presne to sa dialo Michelle už odmalička. Ako vynikajúca študentka a ambiciózna mladá slečna si kládla veľké ciele – chcela nasledovať svojho brata v štúdiu na Princetone. Ale o tom nechcela spoločnosť ani počuť. Černoška z chudobnej štvrti, študujúca na škole so zlou povesťou, že by sa dostala na Princeton alebo na Harvard? Cha!

„Nerob si moc veľké nádeje,“ bola klasická odpoveď niektorých dospelých v jej okolí. „Moc neviem, či si vhodnou kandidátkou na Princeton,“ bola odpoveď študijnej poradkyne.

A takú situáciu pozná každý človek, ktorý sa niekedy pokúšal o niečo, čo aspoň trochu vybočuje z radu. Čo sa „normálne“ moc nepodarí. Ich motivácia možno vychádza z dobrého záujmu – nedávať takej študentke nádeje, keď sa to pravdepodobne nepodarí… ale robia ešte niečo iné.

Spôsobujú pocit zlyhania ešte dlho pred tým, než sa akékoľvek zlyhanie vôbec dostaví. Prečo sa vôbec snažiť? Veď je tak veľká šanca, že sa to nesplní, nepodarí. Všetci títo ľudia si myslia, že na to nemám, takže asi nemám…

Spoločnosť nás hrozne rada tlačí pekne do radu a ľudia majú problém podporovať kohokoľvek, koho ciele a sny im prídu nepredstaviteľné. Koho cesta životom nezodpovedá tej vychodenej a miliónkrát opakovanej. Ale nie je to len v takých „extrémoch“.

Deje sa to každý deň a ovplyvňuje to vaše kroky, či už si to uvedomujete alebo nie.

Všetko nás tlačí k „bezpečiu“ a životu podľa očakávaní – spoločenská situácia, do ktorej ste sa narodili, práca, ktorú neznášate, vzťahy, ktoré vás nenapĺňajú… Pretože odvahu vymaniť sa z nalinajkovaného nemá každý. Človeka často ani len nenapadne, že existuje aj iná možnosť. A keď áno, dostavia sa pochybnosti.

Chceli by ste zmeniť prácu a robiť na seba samého, ale to je množstvo neistoty. Keď zostanete v aktuálnej práci, máte istú výplatu. Ale naozaj ju máte istú?

Zostanete vo vzťahu, v ktorom nie ste spokojný. Pretože je to lepšie než byť úplne sám. A ste si tým istý? Alebo vás vo všetkých prípadoch ovláda strach a zároveň aj súd ostatných ľudí?

“Dnes je ťažké nájsť si partnera…”
“Podnikanie je príliš neisté…”
“No môj kamarát Jožo toto vyskúšal a teraz je na mizine, zadĺžený až po uši…”

Vaši príbuzní a priatelia majú vždy rýchlo prichystané prípady neúspechu iných ľudí. A keď sa to nepodarilo im, prečo by sa to malo podariť vám.

Už od začiatku pracujete s pocitom zlyhania – pravdepodobne to nevyjde, však? A čo potom? Lepšie to ani neskúšať.

Michelle mala to šťastie, že vyrastala s rodičmi, ktorí v tieto súdy neverili. Nechali jej voľnú ruku a podporili ju v čomkoľvek, čo si vybrala. Na Princeton sa dostala – a neskôr aj na právo na Harvard.

Vždy budete mať strach, ale je treba sa mu postaviť. Ostatní ľudia vás vždy budú nútiť k tej bezpečnejšej, istejšej ceste. Často za to ani nemôžu, jednoducho sú tak nastavení. Ale je na vás si ich slová nebrať príliš k srdcu. Riadiť sa tým, čo cítite a viete vy.

V tom je Michelle skvelou inšpiráciou. A nie len pre dievčatá, ktoré možno práve teraz sedia v triede a boja sa zdvihnúť ruku aj keď vedia správnu odpoveď. Len preto, že si neveria. Len preto, že sa boja výsmechu.

Obklopte sa ľuďmi, ktorí vás budú podporovať

O tomto pravidle som už písala v článku o dosahovaní cieľov, ale ono platí na celý váš život, aj ak ste spokojný s tým, ako vyzerá už teraz.

Ak sa budete obklopovať ľuďmi, ktorí vidia len to zlé a nemajú žiadnu nádej, veľmi skoro prijmete rovnaký prístup k životu aj vy sami. Každý z nás je priemerom niekoľkých ľudí, s ktorými sa najviac stretáva. To je fakt.

Aj preto chcete udržiavať priateľstvá, ktoré vás neťahajú ku dnu. Držať si vo svojom živote ľudí, ktorí vás nezhadzujú na úkor budovania si svojho vlastného ega.

Síce ide o niečo, čoho si je väčšina z vás tak trochu vedomá, ale neuškodí si to zopakovať. Ľudia sú základom života každého z nás. A ani úsech nevzniká izolovane, snahou a usilovnosťou jedného človeka.

Žiadny človek nie je ostrov a úspech každého z nás stojí na ľuďoch, ktorí nám ho umožnili alebo nám k nemu dopomohli. Ktorí v nás veria a podporujú nás, aj keď je zle.

“Uvedomila som si, že to najdôležitejšie v mojom príbehu nie je povrchná hodnota mojich úspechov, ale základy, na ktorých sú vybudované – ľudia, ktorí ma celé roky podporovali a pomohli mi vybudovať si sebadôveru. Nezabudla som ani na jedného z tých ľudí, ktorí ma posunuli vpred a ktorí robili maximum pre to, aby ma pripravili na urážky a ponižovanie, ktoré ma čakali na miestach, kam som smerovala – na miestach určených predovšetkým ľuďom, ktorí neboli ani čierni, ani ženského pohlavia.”

Aj na spokojnom vzťahu je treba pracovať

Takto vyzerá klasický ideál: stretnete toho pravého, zamilujete sa, žijete spolu a všetko funguje ako má. Ste spolu šťastní, nikdy nemusíte nič riešiť, pretože ste si pre seba súdení a tak to jednoducho je.

No…

Nie tak celkom. Na každom vzťahu je treba pracovať. Prečo? Každý z nás vidí svet skreslene. Vychádzate zo svojich hodnôt a predpokladáte, že veci budú fungovať spôsobom X, pretože na to ste jednoducho zvyknutý a vždy to tak bolo.

Všetci žijeme vo svojich vlastných bublinách plných očakávaní a tieto bubliny ani vo vzťahu s životným partnerom neprasknú a nezlúčia sa do jednej.

Keď sa hovorí o tom, že Michelle je vo svojom životopise otvorená, téma jej manželstva s Barackom je jedna z oblastí, kde je to naviac vidieť.

Otvorene popisuje problémy, ktorým spoločne čelili. Či už išlo o zvrat v Barackovej politickej kariére, ktorému sa musela podriadiť celá rodina, nečakaný potrat alebo jednoducho ich obecný prístup k životu, Michelle nič neskrýva.

“Znie to trochu ako zlý vtip, však? Čo sa stane, keď sa samotársky individualista ožení so spoločenskou, rodinne založenou ženou, ktorá ani trochu nemá rada samotu?”

Základom sú komunikácia a kompromis. Je to o hľadaní cesty ako sa prispôsobiť tomu druhému. A toto prispôsobovanie nemôže byť len jednostranné.

Aj preto slúžia Michelline úprimné historky z jej manželstva ako inšpirácia. Na manželstve je treba občas pracovať aj ak ste si za partnera zvolili toho správneho človeka.

Láskavosť a ľudskosť sú vždy tou správnou odpoveďou

Keď niekto povie Michelle Obamová, hneď mi na um príde slovo láskavosť. Čo je zhodou okolností aj leitmotív, ktorý sa vinie celou audioknihou.

Ľudskosť a láskavosť by mali byť základy nášho správania, žiaľ často to tak nie je. Často na ľuďoch hľadáme chyby a rozdiely voči nám. Delíme ľudí na „ja“ a „tí ostatní“. Robíme to automaticky.

A v prípade verejne známych ľudí to platí dvojnásobne. Pretože poznáme len určitú postavu, nedokážeme si ju spojiť s reálnym človekom. V prípade Michelle vznikol pre určitú skupinu ľudí médiami spracovaný obraz zlej ženy. Ten sa ale rozplynul vo chvíli, keď sa s takými ľuďmi stretla osobne.

“Keď mali voliči možnosť vidieť, aký som človek, pochopili, že obraz, ktorý sa o mne vytvoril, sa nezakladá na pravde. Zistila som, že je ťažšie nenávidieť niekoho, s kým nemáte osobnú skúsenosť.”

Niektorí ľudia sa presvedčiť nedajú. Ich cieľom je ubližovať ostatným. Ale aj takí väčšinou vychádzajú zo svojej vlastnej bolesti a neistoty.

Ano, takým je potom potrebné sa postaviť. Ale zachovať si ľudský a láskavý prístup, neznižovať sa na ich úroveň.

A tu sa hodí pripomenúť heslo, ktoré sa behom pár rokov stalo sloganom manželov Obamových – When they go low, we go high.

“Už od detstva som verila, že je dôležité ohradiť sa proti grobianom, no zároveň sa neznížiť na ich úroveň. A aby bolo jasné, teraz sme mali do činenia s grobianom, s mužom, ktorý okrem iného ponižoval menšiny a opovrhoval vojnovými zajatcami. Takmer každým svojím výrokom
spochybňoval dôstojnosť našej krajiny.

Chcela som, aby si Američania uvedomili, že na slovách záleží – že nenávistné reči, ktoré počujú v televízii, neodrážajú skutočnú podstatu našej krajiny, a že sa proti tomu môžu vysloviť vo voľbách. Apelovala som na dôstojnosť ako na vlastnosť, ktorej sa náš národ môže držať.

Dôstojnosť bola oporou mojej rodiny už celé generácie. Vďaka nej sme dokázali prekonať všetko. Dôstojnosť je rozhodnutie, hoci nie je vždy ľahké. Ľudia, ktorých som v živote najviac rešpektovala, sa však pre ňu rozhodovali každý deň znova a znova.

Barack a ja sme sa snažili žiť podľa motta, ktoré som v ten večer ponúkla aj publiku: Ak sa druhí znížia k hrubosti, my si aj naďalej zachováme slušnosť.

Je dôležité zachovať si nádej aj v ťažkých časoch

Cítiť nádej a vidieť v ľuďoch dobro je občas ťažké aj vo chvíľach, keď je všetko dobré. Keď nie ste pod útokom, keď nie je svet zasiahnutý zákernou pandémiou. Keď nie ste chvíľu pred zrútením sa vášho podnikania, vzťahu alebo zdravia.

Ale ako hovorí známe príslovie, nádej umiera posledná.

Z audioknihy Môj príbeh priamo srší pocit nádeje. Nádeje v ľudstvo ako také. Aj vo chvíli, keď by bolo pre hocijakého pesimistu jednoduchšie povedať, že sa táto planéta rúti do záhuby. Ako hovorí slávny citát, ktorý Barack Obama použil v jednej zo svojich rečí: Môžeme sa zmieriť so svetom, aký je. Alebo sa podieľať na budovaní lepšieho.

Sú to práve tie ťažké chvíle, kedy je dôležité si zachovať nádej a hľadať dobrú stránku zlých vecí. Sústrediť sa na to pozitívne, pretože každý deň nie je síce dobrý, ale na každom dni sa niečo dobré dá nájsť.

Je to neskutočne ťažké, to vám nikto nevyhovára. Ale v takej chvíli je to niekedy to posledné, čo vám ostáva.

A často záleží len na uhle pohľadu.

“Vyrastala som v malom dome so zdravotne postihnutým otcom. Naša rodina mala málo peňazí a žila v štvrti, ktorá sa ocitla na pokraji úpadku. Zároveň som však vyrastala obklopená láskou a hudbou v meste plnom rôznorodosti, v krajine, kde sa vďaka vzdelaniu môžete dostať veľmi ďaleko. Nemala som nič a zároveň som mala všetko. Záleží len od uhla pohľadu.”

Na záver

S lekciami by som mohla pokračovať, je ich totiž oveľa viac. Ale to už nechávam na vás a doporučujem vám vypočuť si túto audioknihu, pretože ako to už býva, každý si z nej dokáže zobrať niečo iné.

Dám ale ruku do ohňa minimálne za to, že si sami určite nájdete nejakú spojitosť medzi Michelliným príbehom a tým vašim. Veď to je koniec koncov to, čo nás všetkých spája. Naše príbehy.